Verejnoprávna RTVS dnes nemá odvahu na kritickú žurnalistiku. Nadŕžať aktuálnej vládnej moci a konkrétnej politickej značke sa jej nebridí.
Za normálnejších okolností by to mohla byť aj správa roka. V stredu 16. októbra sa na internete objavil zvukový záznam Gorily. Mimoriadnej udalosti venovali všetky celoštátne televízie úvodnú časť večerných správ. S jedinou výnimkou – RTVS. Tá tému zaradila až ako 7. reportáž v takmer 12. minúte spravodajstva.
Diváci verejnoprávnej televízie sa tak najprv dozvedeli, o čom v daný deň rokoval parlament, že bankový odvod zrejme neskončí ani v roku 2021, ministerka Andrea Kalavská nechce zdražovanie liekov, ministerstvo školstva dá cez rôzne programy na prácu s mladými ľuďmi 3,5 milióna eur, SNS dala prísľub odborárom na rozšírenie podpory na podnikové byty a tiež, že eurofondy na výskum by mohli prejsť z ministerstva školstva pod ministerstvo dopravy.
Nepochopiteľný krok RTVS zdôvodnila tým, že príspevok ešte spracováva. Je to zvláštne vysvetlenie, pretože nahrávka prišla médiám doobeda. Markíza stihla pripraviť až štyri reportáže, RTVS iba dve. V prvej mala okrem tlačovky Roberta Fica iba respondentov nahratých cez telefón, v druhej zhrnula reakcie politikov, ktoré priniesla už aj v popoludňajších správach. Kým Markíza venovala Gorile úvodnú štvrťhodinu správ (25% z celkovej plochy správ) a spravodajská TA3 jedenásť minút (31% ), RTVS ju vybavila za osem a pol minúty (17%).
Takýto prešľap je ukážkou toho, kde sa verejnoprávna inštitúcia ocitla po dvojročnom pôsobení generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka. Podrobnejšia analýza, ktorú sme sa v Transparency rozhodli urobiť, naznačuje, že po ére riaditeľov Václava Miku a Miloslavy Zemkovej televízna RTVS znovu stratila odvahu robiť v rámci televíznych správ kritickú novinárčinu a netúži byť prestížnym médiom, ktoré prináša divákom exkluzívne informácie. Namiesto toho opäť pravidelne nadržiava aktuálnej vládnej moci.
Pozrieť sa bližšie na telerozhlas sme sa rozhodli aj preto, že na nadprácu RTVS v prospech koaličnej SNS už v lete upozornila aj rešpektovaná medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Organizácia konštatovala zhoršenie situácie v inštitúcii a kritizovala aj priame zásahy manažmentu do práce redaktorov. Príkladom malo byť preloženie novinára dlhodobo sa venujúceho téme obrany. Ten mal byť potrestaný preložením za príspevok, ktorý nebol po chuti politikom SNS. Iný novinár, ktorý pokrýval cestu Andreja Danka v Bielorusku, bol podľa RSF údajne nútený, aby pozitívne informoval o bieloruskom režime.
Nadštandardný prístup RTVS k SNS výstižne ilustruje starší príklad týkajúci sa najväčšej kauzy Andreja Danka v tomto volebnom období. Denník N 24. septembra 2018 ráno zverejnil informáciu o tom, že šéf parlamentu používa titul JUDr., avšak v jeho alma mater – UK v Bratislave nie je záznam o tom, že by mu bol udelený. Hneď vzápätí sa podaril dôležitý prielom redaktorom RTVS, ktorí našli záznam o jeho rigoróznej práci na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystricia zverejnili ho na sociálnej sieti.
RTVS si za to vyslúžila citácie v iných médiách, čo sa považuje za prestížnu záležitosť. Celkom nepochopiteľne však nešla po tejto linke ďalej. Vo večerných správach zaznela exkluzívna informácia iba okrajovo v závere reportáže zaradenej až na nepochopiteľné 21. miesto. Reportéri RTVS v ten deň UMB evidentne nenavštívili a s informáciou nekonfrontovali samotného Danka, s ktorým mali možnosť urobiť rozhovor. Namiesto toho sa do čela správy dostala veta, že „Andrej Danko považuje informácie Denníka N za štvavú kampaň“.
Zlyhania RTVS, z ktorých profituje Slovenská národná strana, nie sú v RTVS ojedinelé, hoci v prípade Rezníka už môžu byť považované za modus operandi. Ide o manažéra, ktorého reputácia utrpela práve v súvislosti s touto politickou značkou. Pod jeho vedením v minulosti TASR značnou nadprácou dopomohla národniarom k návratu do parlamentu. Vtedy mimoparlamentná strana dostávala v štátnej agentúre neprimerane veľký priestor a správy o nej často vyzerali tak, ako by ich nepísal agentúrny novinár ale tlačové oddelenie SNS. Rezník čelil kritike i za to, že TASR prizvala do projektu portálu teraz.sk partnera privátnej skupiny Slavia Capital, ktorá je spájaná s SNS.
Rezník vystriedal na čele RTVS v lete 2017 Václava Miku, ktorému sa sčasti podarilo napraviť dlhodobo negatívnu povesť verejnoprávneho spravodajstva. Na výmene riaditeľov profitovala práve SNS, ktorá spomedzi všetkých parlamentných strán najviac narástla v televíznych správach. Podiel správ, v ktorých bola strana zmieňovaná, narástol zo 17 percent v poslednom roku Miku na 21 percent v prvom roku Rezníka, teda o 4 percentuálne body.
Iné strany sa takejto rastúcej pozornosti nedočkali: Smer-SD poklesol v Správach RTVS o 1 percentuálny bod, Most-Híd stagnoval a opozícia dokopy stratila 2 percentuálne body. Väčšia viditeľnosť strany, ktorej šéf obsadil druhú najvyššiu ústavnú funkciu, a ktorá mala už aj prvé kauzy, je logický. Že však RTVS udeľovala národniarom neprimerane veľký priestor, naznačuje aj porovnanie s Markízou, v ktorej spravodajstve SNS medziročne zaznamenala iba polovičný nárast (2 percentuálne body).
Protežovanie SNS vo verejnom televíznom spravodajstve naznačujú aj rebríčky TOP10 citovaných politikov jednotlivých televízií za posledný rok (7/2018 až 6/2019). V RTVS sú v prvej desiatke až štyria politici SNS – Andrej Danko, Gabriela Matečná, Martina Lubyová a Peter Gajdoš. V TV JOJ sa do prvej desiatky naproti tomu dostal iba jediný politik SNS Danko, v Markíze ešte aj Lubyová. Platí tiež, že SNS má spomedzi všetkých televízií v RTVS mierne najväčší priestor v spravodajstve za posledný rok (7/2018 až 6/2019). Naša analýza ukázala, že národniari tu majú až 20-percentný podiel, v TA3 a Markíze už iba 19-percentný a v TV JOJ 18-percentný.
Kvantitatívne uprednostňovanie konkrétnej politickej značky a jej predstaviteľov vo verejnoprávnom televíznom spravodajstve, ktoré má byť vyvážené, možno považovať za problém. To, že RTVS nadŕža pod vedením Rezníka národniarom, však naznačuje nielen nadmerné množstvo správ venovaných tejto strane, ale najmä ich zafarbenie. Dokazuje to aj test, v ktorom sme analyzovali všetky televízne správy s predsedom SNS Andrejom Dankom v titulku za posledný rok (7/2018-6/2019). Rozdelili sme ich na tie, kde je politik nasvietený v pozitívnom svetle, na neutrálne správy a príspevky, v ktorých sa objavuje kritika jeho konania.
Výsledkom analýzy je, že RTVS vykresľuje šéfa SNS v lepších farbách ako TV Markíza a TV JOJ. Až tretina z päťdesiatky správ o Dankovi bola pozitívna. Pri Markíze to bolo len 11 % správ a pri JOJ dokonca iba 7 %. Takisto bol v RTVS výrazne najnižší pomer správ obsahujúcich kritiku Danka, takých bola len jedna štvrtina, kým v Markíze a JOJ až polovica. Takýto markantný nepomer v porovnaní verejnoprávnej televízie a jej hlavných komerčných konkurentov oslabuje aj možný protiargument, či nemôže ísť skôr o predpojatosť súkromných kanálov. (Z porovnania sa vymyká TA3, ktorá tiež musela čeliť kritike pre ústretovosť k SNS.)
Neprípustná náklonnosť k SNS bola očividná v Rezníkovom štýle riadenia už aj počas jeho šéfovania Tlačovej agentúre SR. TASR sa nehanbila vydať v servise aj také PR správy ako „Predseda SNS sa bude tešiť z toho, koľko jeho synovia vyšibú“ alebo „A. Danko: Na Dušičky spomínam na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami“. V prípade RTVS zatiaľ príklon k národniarom nie je tak priamočiary. Je to však logické. Celoštátne televízne spravodajstvo je pod neporovnateľne väčším dohľadom verejnosti. Ak by sa ho rozhodol niekto manipulovať, musí byť oveľa vynaliezavejší.
Naše pozorovania teda možno zhrnúť nasledovne: Správy RTVS často vyzerajú tak, akoby SNS pevne kontrolovala ich naratív. Teda, že ak už SNS a jej politici nemôžu vyjsť z témy pozitívne, treba aspoň minimalizovať škody. Väčších, či menších príkladov takejto „damage control“ politiky sa nájde mnoho. Bolo to vidno aj v prípade ďalšej Dankovej kauzy týkajúcej sa získania hodnosti kapitána, ktorú mu udelil minister obrany Peter Gajdoš z tej istej strany. Danko sa hneď v úvode uchýlil ku gestu, ktoré sa mu vypomstilo a neskôr ho aj verejne oľutoval.
Počas tlačovej konferencie 19. januára 2017 vyhlásil, že kapitánske výložky nemieni vrátiť, pričom ich pateticky pobozkal. Gesto sa stretlo s negatívnou reakciou verejnosti, Danko bol dokonca nútený zrušiť svoj profil na sociálnej sieti. Všetky celoštátne televízie scénu s bozkávaním výložiek odvysielali v ten večer vo svojom spravodajstve a v nasledujúcich dňoch ju reprízovali, Markíza dokonca trikrát.
Jedinou výnimkou bola RTVS, ktorá si scénu nedovolila zopakovať. Namiesto toho sa kauze šéfa parlamentu v ďalších dňoch vyhýbala a uverejnila o nej už len jeden príspevok, v ktorom minister obrany Gajdoš vyzýva kritikov, aby rešpektovali jeho rozhodnutie povýšiť Danka.
Danko pobozkal kapitánske výložky v správach RTVS iba raz. Televízia záber, za ktorý čelil výsmechu nezopakovala. (Zdroj: Archív RTVS)RTVS tiež obľubuje chvíle, keď Danko búcha po stole. Príkladom je tzv. cigaretová kríza zo septembra, počas ktorej šéf SNS impulzívne odmietol vládou schválené zvýšenie spotrebnej dane na tabak. Kým Markíza v správe skôr akcentuje snahu ministra financií zostaviť budúcoročný rozpočet, RTVS ide na vec inak: „Dnešné rozhodnutie vlády zvýšiť spotrebnú daň na tabak pobúrilo Andreja Danka,“ zdôrazňuje v úvodnej vete, ktorú by ani tlačové SNS nevymyslelo lepšie.
Rovnako mal Danko otvarák RTVS napríklad aj 22. októbra, kedy Most-Híd nezahlasoval za dva zákony z dielne SNS, čo šéfa národniarov pobúrilo. „Predseda parlamentu Andrej Danko si už nesadne za jeden rokovací stôl so šéfom Mosta-Híd, Bélom Bugárom,“ hlása propagandisticky moderátorka večerných správ. Vzápätí Danko dostáva priestor na neobvykle dlhý 35-sekundový monológ, počas ktorého chrlí „oheň a síru“.
Naproti tomu TV Markíza zaradila túto udalosť len ako krátku čítanú správu, 4. v poradí. Rovnako TV JOJ udalosť zmienila stručne až na konci 8. reportáže venovanej parlamentným sporom o tom, aké má byť postavenie športovca v profesionálnom klube. Rozčúleného Danka nevideli v ten večer dokonca ani diváci TA3, v tej koaličný spor prerozprávala v živom vstupe parlamentná spravodajkyňa.
Podobnú „opateru“ ako šéf národniarov majú v RTVS aj jeho ministri, i tu sme našli množstvo príkladov. Telerozhlas sa pritom snaží, aby formálne dodržal pravidlá. Reportáže tak majú očakávanú skladbu. V správe o škandále politika SNS sa najčastejšie niekde na konci objaví kvôli vyváženosti aj ďalšia „hlava“, najčastejšie z radov opozície. Nie je však kritika ako kritika, čo vidno pri porovnaní s konkurenciou. RTVS dokonca často osloví tých istých respondentov ako komerčné televízie, ale vyberie si z ich vyjadrení menej kritické, niekedy skôr neutrálne pasáže. Malá ukážka:
Začiatkom tohto mesiaca vyčlenila vláda 55 miliónov eur na modernizáciu letiska Sliač, čo sa neobišlo bez kritiky, pretože peniaze na tento účel sme mohli získať od Američanov, avšak ponúkanú pomoc zablokovala SNS. Reportáž o tom priniesli Markíza aj RTVS. Obe oslovili odborníka opozičného OĽaNO – Jaroslava Naďa. Kým v Markíze je Naď k SNS kritický a obviňuje ju, že Slovensko doplatí na jej politikárčenie, v RTVS kritický prekvapivo nie je. Redaktor Ivo Tománek dokonca jeho repliku uvádza konštatovaním, že odborník opozície víta rozhodnutie vlády zrekonštruovať letisko. Naď síce povie, že odmietnutie americkej pomoci bol problém, s SNS to však nijako nespája.
V máji 2018 podala hromadnú výpoveď kľúčová časť televíznej redakcie RTVS. (Zdroj: facebook)Takéto praktiky RTVS sú sprevádzané personálnou krízou v mediálnom dome. Vlani opustili telerozhlas vo vypätej atmosfére kľúčoví redaktori, ktorí sa nedokázali stotožniť s tým, kam sa verejnoprávna inštitúcia pod taktovkou Rezníka uberá. Ich miesta boli zaplnené väčšinou nováčikmi, ktorí prirodzene potrebujú najprv profesionálne vyrásť. Takáto personálna politika môže byť z núdze cnosť, ale aj zámer. Manipulovať správy cez neskúsených elévov je jednoduchšie, ako sa snažiť ovplyvniť prácu vyzretých novinárskych osobností.
Toto všetko sa v istej miere podpísalo aj pod výsledkami spravodajstva. Po rekordne najlepšom roku 2017, v ktorom si Správy RTVS vydobyli 17,1-percetný podiel na televíznom trhu, nastal vlani pokles trhového podielu tejto spravodajskej relácie na 16,3 percenta. Zmena nastala nielen v sledovanosti správ, ale aj vo vnímaní ich objektívnosti. Po viac ako rok trvajúcom období, kedy mala RTVS podľa divákov najobjektívnejšie spravodajstvo, ju opäť vlani v štvrtom kvartáli predbehla Markíza. V poslednom prieskume Medianu, ktorý mapuje druhý kvartál 2019, vedie Markíza nad RTVS v pomere 23,1% vs. 22,6%.
Protežovanie SNS verejnoprávnou televíziou sa ani zďaleka nedeje v takej miere a tak hulvátskym spôsobom, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch za éry Vladimíra Mečiara. Náznaky sú však očividné, čo môže byť veľmi citlivé najmä v nadchádzajúcom predvolebnom období, do ktorého vstupujú Dankovi národniari s povážlivo nízkymi volebnými preferenciami. Preto by mala verejnosť pozorne sledovať, ako si bude Rezníkova RTVS ďalej počínať.
Ľuboš Kostelanský
(Pozn.: Autor pôsobil v TASR v čase, keď ju viedol Jaroslav Rezník.)
Čerstvé novinky z nášho boja za viac transparentnosti na Slovensku môžete dostávať aj Vy pravidelne, pridajte sa k tisíckam ďalších!