Vlaňajší prieskum agentúry Focus pre Transparency ukázal, že ľudia, ktorí čerpajú informácie o témach korupcie a právneho štátu z alternatívnych médií, majú skeptickejší a konšpiráciám bližší pohľad na fungovanie právneho štátu. Časť politikov využívajúcich negatívne emócie sa snaží preniknúť práve do týchto médií a tam ponúkať aj pomerne radikálne riešenia prostredníctvom často hrubého či osočujúceho slovníka. Túto taktiku využívajú aj niektorí politici kandidujúci do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v sobotu 8. júna.
Po parlamentných voľbách vládna koalícia pokračuje v presune časti svojich vystúpení do alternatívnych médií na úkor tých mainstreamových. Za alternatívu v tomto texte označujeme štyri analyzované médiá, ktoré dlhodobo preukázateľne šíria aj manipulatívny, dezinformačný či propagandistický obsah. Pred európskymi voľbami sme sa bližšie pozreli na ich obsah a priestor, ktorý poskytujú práve politikom kandidujúcim do Európskeho parlamentu.
Podľa štúdie Infosecurity štyri alternatívne médiá – Hlavné správy, Hlavný denník, Infovojna a Extra Plus dosahujú mesačne spolu v priemere vyše 5 milióna návštev, pričom len Hlavé správy mesačne zaznamenajú zhruba 3,7 milióna návštev.
Alternatívnym médiám dominuje hlas Blahu a Uhríka
Zatiaľ čo účasť v parlamentných voľbách dosahuje zhruba 60-70%, v prezidentských 50-60%, v európskych je to iba 18%, s doteraz najvyššou účasťou 22,74% z roku 2019. Zodpovedá tomu aj relatívne menej intenzívna kampaň. Už o pár dní spoznáme 15 slovenských zástupcov spomedzi 331 kandidátov do 720 členného európskeho parlamentu. Keďže viacerí kandidáti do eurovolieb vykonávajú zároveň iné verejné funkcie, je často zložité rozlíšiť ich vystupovanie ako zástupcov štátu a kandidátov do europarlamentu.
Vo všeobecnosti platí, že politici strán, ktoré v našom hodnotení transparentnosti predvolebnej kampane skončili na posledných miestach, využívajú častejšie aj tieto médiá s nízkymi novinárskymi štandardami. Väčšinu ich politicky a kampaňovo ladených článkov tvoria prebraté statusy zo sociálnych sietí (Facebook, Telegram) od politikov, sem-tam s doplneným komentárom média. Týka sa to najmä portálov Hlavné správy a Hlavný denník, ktorých favoritmi sú Milan Uhrík a Ľuboš Blaha. Ide o obojstranne výhodný pakt, ako sme nedávno, strana Republika je pred Eurovoľbami jedným z najväčších inzerentov prinajmenšom v Hlavných správach.
Predvolebná kampaň Milana Uhríka je postavená na protieurópskych, emotívnych a na faktoch nezaložených naratívoch, boji proti liberalizmu či ochrane tradičných hodnôt aj v rámci EÚ. Okrem toho vedie pomerne ostrú antikampaň proti konkrétnym politickým súperom, predovšetkým Jaroslavovi Naďovi, súčasnej europoslankyni Ďuriš Nicholsonovej či proti kandidátom Progresívneho Slovenska. Takýto článok na Hlavnom denníku má teda napríklad podobu videa prezdieľaného z Facebookového účtu Milana Uhríka, prepísaného do textu a obkoleseného Uhríkom zaplatenou reklamou.
Porovnateľné množstvo a typ priestoru v analyzovaných alternatívnych médiách dostáva aj poslanec Smeru a dvojka na kandidátke Smeru Ľuboš Blaha. Okrem preklápania statusov z oficiálnych stránok na sociálnych sieťach sa súčasný podpredseda parlamentu v týchto médiách vyskytuje aj cez prezdieľavanie youtube videí z rôznych, zväčša problematických kanálov. Tento spôsob publicistiky využíva najmä portál Infovojna a videá čerpá napríklad z formátov – rozhovory Na Palete, šíriace dezinformácie a proruské naratívy, či Rozhovory s Mimi Šramovou, v ktorých politici nie sú konfrontovaní s akýmikoľvek kritickými otázkami.
Výhodou podpredsedu parlamentu Blahu je aj to, že sa do médií dostáva nielen v súvislosti s kandidatúrou v eurovoľbách, no tiež z titulu jeho funkcie. V statusoch preklopených do alternatívnych médií sa však viac ako na európske otázky a občasnú kritiku údajne prílišného liberalizmu Európskej Únie sústredí najmä na útoky na opozíciu, zväčša z Progresívneho Slovenska či prezidentku. Im adresované komentáre sú často postavené na negatívnych prirovnaniach a zosmiešňovaní ako lokaji z PS, potrebujú dostať na bendžo a podobne.
Priestor v alternatíve má aj opozícia
Nezanedbateľný priestor v alternatívnych médiách dostáva aj opozícia, vrátane jej lídra strany Progresívne Slovensko. V súvislosti s Eurovoľbami sa do článkov dostávajú najmä jednotka kandidátky Ľudovít Ódor a štvorka Veronika Cifrová Ostrihoňová. Takmer všetky zmienky o nich v uvedených médiách, okrem prebratých tlačových správ, však pochádzajú opäť najmä od voči nim kritických koaličných politikov – Blahu, Neveďalovej či Pavlíkovej. V rozhovoroch a komentároch opoziční politici nedostávajú v súvislosti s eurovoľbami priestor na obhajobu svojho pohľadu. Ich obraz v alternatíve tak často tvoria skratky ako „lenivec Ódor“, „’Nezávislý‘ Čaputovej premiér“, „rusofób“, či označenia kandidátky Ostrihoňovej za „proamerickú slniečkarsku propagandistku“.
Ďalšou špecialitou alternatívnych médií je komentovanie diania autoritou, ktorou je však napríklad politológ Eduard Chmelár – súčasný poradca Róberta Fica. Neprekvapuje teda, že ten je vo svojich analýzach kritický a sarkastický voči opozičným politikom, kým o koaličných sa vyjadruje neutrálne a nekriticky.
Na magazín ExtraPlus stavila v kampani aktuálna europoslankyňa a opätovná kandidátka strany Smer Katarína Roth Neveďalová. Časopis vydáva spoločnosť Mayer media, s.r.o. Tú vlastní riaditeľka vydavateľstva a šéfredaktorka Lenka Mayerová, bývalá redaktorka mečiarovskej STV a niekdajšia asistentka poslancov za HZDS. Do média Neveďalová sama prispieva ako autorka textov či videí, no tesne pred voľbami sa tam vyskytol aj rozhovor, v ktorom s redaktorkou rozoberajú údajnú vlastizradu Progresívneho Slovenska a spolu sa pýtajú, kedy konečne prestane táto strana škodiť Slovensku. Podobný rozhovor médiu dala aj štvorka na kandidátke Smeru, kde sa zas redaktorka pýta na teror za vlády Ľudovíta a Ódora.
Pomerne veľký priestor dostávajú v týchto médiách koaliční, no aj niektorí opoziční politici. Aj tu je však značný rozdiel v obsahu a zafarbení článkov. Zatiaľ čo koaliční politici sú citovaní a interviewovaní, voči opozičným politikom je vedená skôr antikampaň.
Vzhľadom na čítanosť analyzovaných médií je zrejmý aj ich vplyv na časť voličov. S touto zodpovednosťou však uvedené médiá nepracujú a stále pôsobia najmä ako hlásna trúba vládnych politikov. Okrem nedodržiavania základných pravidiel žurnalistiky zo strany týchto médií je však problematický aj prístup spomínaných politikov, ktorí nízke novinárske štandardy bez škrupúľ využívajú. Ostrá a hrubá rétorika, vulgarizmy, absencia faktov a priestoru na vyjadrenie kritizovanej strany iba naďalej prispieva k prehlbovaniu rozdielov a polarizácii spoločnosti.
Kristína Kroková, Kristína Márová
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu.
