Ak by ste zistili, že Váš kolega v zamestnaní opakovane podvádza zamestnávateľa, oznámili by ste to, i keby to mohlo viesť ku kolegovmu prepusteniu? Cez 46% ľudí na Slovensku by takto postupovalo, či už v plnej miere (13,4%) alebo aspoň anonymne (33,2%).
O čosi viac (49%) je však stále tých, ktorí by radšej privreli oči. V tejto skupine je to zhruba pol na pol medzi tými, ktorí by sa snažili kolegovi aspoň dohovoriť (23,2%) a ktorí by sa do toho vôbec „nemiešali“ (26%). Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus pre Transparency International Slovensko so zberom dát od 5. do 12. júna na vzorke 1025 respondentov.
Prieskum ukázal aj to, že väčšie nároky máme v tomto ohľade na iných ako na seba. V rovnakej otázke, kde sme sa pýtali, ako by mal konať v takejto situácii úradník, by oznámenie nadriadenému malo nasledovať až podľa 56% ľudí. Od štátnych zamestnancov by teda ľudia principiálnosť očakávali častejšie ako pri sebe samých, a to až o necelých desať percentuálnych bodov.
V oboch otázkach boli zhruba o jeden percentuálny bod principiálnejšie ženy, ochota oznámiť podvody rástla aj so vzdelaním. Pri očakávaniach od úradníkov by stúpla oproti celej vzorke o 4 percentuálne body (60,2%), pri vlastných kolegoch dokonca až o 8 bodov (54,5%).
Ochota zamestnancov upozorňovať na nekalosti na pracovisku je pritom pre odhaľovanie podvodov a korupcie kľúčová. Podľa aktuálnej správy globálnej Asociácie certifikovaných vyšetrovateľov je totiž až 43% všetkých podvodov u zamestnávateľov odhalených vďaka tipom, pričom cez polovicu z nich ohlásia samotní zamestnanci. Druhou najefektívnejšou metódu, interným auditom, je oproti tomu odhalených trikrát menej podvodov.
Kľúčovým faktorom pre ochotu oznamovať podvody je pritom aj prostredie v zamestnaní a celom štáte. Ak zamestnanci od nadriadených či politikov nedostávajú jasný signál, že kultúra všímavosti a angažovanosti je cennou hodnotou, principiálnosť spoločnosti to zákonite oslabuje.
V tomto kontexte treba vnímať aj nedávne rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý rozhodol o rekordnej pokute 90-tisíc eur pre Ministerstvo vnútra. Jeho šéf Matúš Šutaj Eštok totiž po voľbách odstavil od služby viacerých policajtov so statusom chránených oznamovateľov bez toho, aby tento krok prediskutoval s úradom, ako to predpokladá zákon.
Pokuta sa teda netýka samotnej podstaty oznámenia a udelenej ochrany prokuratúrou, ale porušenia zákonného postupu zo strany ministerstva. To s pokutou nesúhlasí a avizuje odvolanie sa. Argumentuje aj tým, že krajské súdy policajtom zamietli návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia voči postupu ministerstva.
Kauzu aj celkovo ochranu takzvaných whistleblowerov v Transparency dlhodobo pozorne sledujeme, po lete k téme pripravujeme aj viaceré podujatia. O dôležitú agendu ide aj na úrovni EÚ, ktorá oznamovateľov nekalostí chráni aj spoločnou legislatívou.