Ak by sme len mechanicky spočítali zmienky o transparentnosti v programových vyhláseniach vlád, mali by sme pred sebou v tomto ohľade štvrtú najambicióznejšiu vládu za posledných 30 rokov (viď graf). Posilňovanie dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát vláda sľubuje hneď v preambule. Detailnejší pohľad na včera schválený program štvrtej vlády R. Fica však v témach právneho štátu a boja proti korupcii odhaľuje len minimálne ambície.
Hneď prvá zmienka o transparentnosti je vlastne útokom na občiansky sektor, keď vláda nemôže akceptovať podľa nich politické mimovládky, „často financované zo zahraničia a ovplyvňujúce demokratickú politickú súťaž“. Riešením má byť štátna agentúra a finančná podpora pre „tú časť občianskeho sektora, ktorá sa reálne zaujíma o zlepšenie života v krajine“.
V kapitole o spravodlivosti koalícia opakuje výhrady k Špeciálnej prokuratúre, ktorá podľa nej vo viacerých prípadoch otvorene vypovedala poslušnosť nadriadenej Generálnej prokuratúre. Dôvody vidia v priveľkej autonómii Špeciálnej prokuratúry. V oblasti súdnictva a prokuratúry sľubuje vyvodzovanie dôsledkov a systémové zmeny, konkrétna je však v máločom.
To platí aj o ďalších aspektoch právneho štátu. Nedá sa nesúhlasiť s tým, že reforma súdnej mapy má ďaleko od ideálu a je vhodná na prehodnotenie. Či ale práve „dostupnosť spravodlivosti pre občana“ (geografická) je najpálčivejším problémom, zostáva sporné.
Nové vedenie ministerstva vnútra má priniesť „okamžité upokojenie situácie v polícii” a pripraviť audit fungovania policajnej inšpekcie. Plán rezortu vnútra na „zastavenie zneužívania bezpečnostných zložiek na politické ciele“ dáva na prvé počutie zmysel, jeho nekonkrétnosť by sa však pokojne dala vysvetliť aj ako eufemizmus o zastavení všetkých konaní voči „našim ľuďom“.
Podobne si napríklad pod „podstatnom znížení trestných sadzieb“ možno predstaviť systémové zmeny, aké boli odbornou verejnosťou odkonzultované za ministra Viliama Karasa, ale aj nájazd na trestanie ekonomickej kriminality a korupčných trestných činov, ako ich ešte ako poslanec predstavoval Tomáš Taraba. V tomto kontexte program spomína aj prehodnocovanie trestu prepadnutia majetku a inštitútu zaistenia majetku.
Vláda nechystá ani citeľnejšie zmeny v oblasti kontroly majetkových pomerov politikov. Chce však zabezpečiť etiku a integritu najvyšších štátnych funkcionárov prijatím kódexu správania sa. Pri financovaní politiky vláda sľubuje akurát to, že zmenou zákona zabezpečí, aby sa verejné prostriedky určené na chod politických strán aj využívali na tento účel.
V oblasti médií plánuje vláda opätovné rozdelenie RTVS, no hovorí aj o vytvorení podmienok pre rovnoprávne fungovanie všetkých médií. Súvisí tento výrok s deklarovanými vyjadreniami politikov o uprednostňovaní a podpore alternatívnych médií? Ťažko povedať.
V programe sa v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii nepochybne nachádzajú aj oceneniahodné zmienky o regulácii lobingu, zapájaní verejnosti do legislatívneho procesu či ochrane proti falošným správam a hybridným hrozbám. Dostáť chce aj našim medzinárodným záväzkom a prijať novú Národnú protikorupčnú stratégiu. Konkrétne nástroje opäť zostávajú nejasné.
Vzhľadom na viaceré silné vyhlásenia koaličných politikov spred volieb aj po nich, je vágnosť vládnych plánov v oblasti právneho štátu možno aj dobrou správou. Hoci jej odvrátenou stranou zostáva nepredvídateľnosť, keď sa pod mnohými všeobecnými formuláciami môže skrývať prakticky čokoľvek. Na čo všetko by sa tak občania pri tejto vláde mali pripraviť, nie je, žiaľ, oveľa jasnejšie ani po zverejnení jej programu.