Firmy sa do protischránkového registra zapisujú poctivejšie než v minulosti. Napriek tomu v rokoch 2019 a 2020 verejné inštitúcie podpísali zmluvy za takmer 5,5 milióna eur bez toho, aby poznali majiteľov svojich dodávateľov.
V minulom roku prebehol v nitrianskom národnom výstavisku Agrokomplex hĺbkový audit, ktorý mal odhaliť zásadné pochybenia. Nákupy predraženého gastronomického zariadenia, opravy prebytočného majetku a dokonca aj čierne stavby. Tak znie zverejnený záver z kontroly vykonanej ministerstvom pôdohospodárstva. Výsledkom šafárenia nominantov SNS je zadlžený štátny podnik, ktorému pre koronakrízu navyše vypadla väčšina príjmov.
Podľa našej analýzy si však Agrokomplex veľmi nelámal hlavu ani s transparentnosťou svojich dodávateľov. Už takmer štyri roky pritom platí, že bez odhalenia majiteľa firmy so štátom obchodovať nemôžu. Bývalé vedenie Agrokomplexu na čele s Branislavom Borsukom napriek tomu v rokoch 2019 a 2020 podpísalo päť zmlúv o dielo za takmer 800-tisíc eur so štyrmi firmami bez toho, aby boli zapísané v registri partnerov verejného sektora, teda v databáze majiteľov firiem.
Aj keď v zmluvách ide o rekonštrukčné práce s jasne zadanou výškou plnenia, štátny podnik sa bráni, že práce sa fakturovali postupne, a teda „pri všetkých zmluvách sa jedná o čiastkové plnenia“, ktoré majú podľa zákona výnimku. Lenže táto argumentácia odporuje usmerneniu Ministerstva spravodlivosti. To logicky hovorí, že aj keď sa podľa zmluvy fakturuje viackrát, ide o splátky za dodávku, ktoré výnimku zo zákona nemajú.
Zmena k lepšiemu?
Protischránkový zákon bol u nás prijatý v roku 2017 s cieľom stranparentniť zákazky štátu a tak znížiť riziko, že štátne peniaze poputujú straníkom či kamarátom politikov skrytým za dodávateľmi. Nakoľko systematickú kontrolu plnenia povinného zápisu firiem do protischránkového registra nevykonáva nikto, supluje Transparency od začiatku platnosti zákona túto úlohu štátu. Každoročne vyberieme z Centrálneho registra zmlúv a z Vestníka verejného obstarávania zmluvy nad stotisíc eur (zákonné minimum pre zápis majiteľa), vylúčime zákonné výnimky (neziskové organizácie, banky, tzv. opakované plnenia do 250-tisíc eur a podobne) a skontrolujeme, či sú protistrany naozaj zapísané v tzv. protischránkovom registri. Ak nie sú, pýtame sa verejných subjektov cez infožiadosť na dôvod ich postupu.
Aj vďaka tomu môžeme povedať, že situácia sa oproti minuloročnej analýze zlepšila. Kým vlani sme pri analýze zmlúv objavili 40 kontraktov za 15,6 miliónov eur, pri ktorých chýbal zápis v registri, tentoraz bolo zmlúv iba 25, s celkovou hodnotou plnenia 5,5 milióna eur. V oboch analýzach sa kontrola týkala cca. 14-tisíc kontraktov.
Ešte potešiteľnejším faktom ale je, že až na päť výnimiek štátne, či samosprávne inštitúcie svoju chybu priznali a podujali sa odčiniť nápravu. Vo viac ako tretine prípadov k nej už dokonca došlo. V minulosti bol však takýto prístup viac-menej výnimočný.
Falošné argumenty
Približne polovicu porušení tvoria verejné firmy, na nedostatok kontroly ktorých pravidelne poukazujeme. Okrem Agrokomplexu protischránkový zákon porušili aj Slovenský vohohospodársky podnik, Trnavská teplárenská, štátne Lesy, Mincovňa Kremnica či Národný ústav detských chorôb. Z ministerstiev sme natrafili len na jeden príklad, a to na dvestotisícovú eurofondovú zmluvu na Ministerstve kultúry. V drvivej väčšine ide o zmluvy podpísané ešte za čias minulej vlády.
Po prichytení argumentovali štátni úradníci rôznymi spôsobmi. Azda najalibistickejšie odôvodnenie ponúkol Štátny fond rozvoja bývania, ktorý uzavrel zmluvu o úvere na viac ako 725-tisíc so spoločnosťou LÚČ – GASTRO, s.r.o. Zákonnosť svojho postupu fond odôvodnil čestným prehlásením od spoločnosti, podľa ktorého zápis v jej prípade nie je potrebný. Zodpovednosť je ale podľa zákona na strane verejného subjektu. Na úvery sú výnimky len pre správcov nehnuteľností (napr. na zatepľovanie budov), ale nie na kúpu.
Nemenej zvláštna bola argumentácia Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Tá nám v odpovedi na infožiadosť obdobne ako Agrokomplex argumentovala, že ich protistrana spoločnosť SEC Technologies, s.r.o. nemusí byť zapísaná v registri z dôvodu poskytnutia opakovaných plnení. Samotná zmluva však pritom odkazuje na povinnosť firmy preukázať zápis v registri.
V registri partnerov chýba aj zápis spoločnosti VENERGI, s.r.o., ktorá od Lesov SR pred rokom dohodla plán odkúpiť horský hotel Pusté pole spolu s priľahkými pozemkami. Doteraz však prevod vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti zavkladovaný nebol. Samotný prevod je navyše pozoruhodný aj ďalšími aspektmi. Kúpna zmluva má necelé tri strany a obsahovo má od štandardu pri obdobnej platobnej operácii ďaleko. Pozornosť tiež vzbudzuje na kúpnu zmluvu nadväzujúci kontrakt o finančnej zábezpeke, ktorý bol zverejnený takmer rok po jeho dátume uzavretia. Na našu infožiadosť nám Lesy SR ohľadom tohto obchodu neodpísali.
Proti predaju hotela v minulosti ostro vystúpil aj súčasný minister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Pred desiatimi rokmi poukazoval na dobrý stav ubytovacieho zariadenia, jeho výnimočnú históriu a tiež na nehospodárny prístup štátu k tejto pamiatke.
Rovnaký prístup pre všetkých
Aj keď sa pri našej kontrole neobjavila žiadna pochybná firma z daňového raja, do ktorej mali tiecť verejné peniaze a ktorá sa vyhla deklarovaniu skutočného vlastníka, je kontrola plnenia povinností z protischránkového zákona dôležitá. Pokiaľ pravidlá neplatia pre všetkých rovnako, sú vlastne diskriminovaní tí, ktorí ich dodržujú. Vytvára sa aj falošný dojem, že prijatím zákona sme všetky problémy vyriešili. V kontrole dodržiavania zákona budeme pokračovať aj naďalej.
Ján Ivančík, Gabriel Šípoš, Viktor Hrtánek
Táto naša práca bola podporená z Active citizens fund, ktorý je súčasťou finančného mechanizmu EHP a Nórska 2014-2021. Podporte kontrolu protischránkového zákona aj Vy cez dve percentá z daní. Ďakujeme!
