Okrem rušenia Špeciálnej prokuratúry sa v parlamente schyľuje aj k ďalšiemu súboju s potenciálnym výrazným dopadom na boj s korupciou. Ak sme v marci písali, že navrhovaná novela Trestného zákona z dielne exministra Viliama Karasa je kompromisom naprieč záujmovými skupinami, súčasný návrh ministerstva spravodlivosti je radikálnym príklonom smerom k znižovaniu trestných sadzieb. Aj odborníci, ktorí dlhodobo volajú po zmene trestných kódexov, tak dvíhajú varovné prsty nad rýchlym a razantným postupom.
Zatiaľ čo predchádzajúce návrhy zmien vôbec nepočítali so znižovaním trestov za korupčné trestné činy, novelizácia ministra Borisa Suska trestné sadzby zásadne okresáva. Tam kde zákon dnes počíta s rozmedzím 2 až 5 rokov, by po novom šlo o pol roka až tri. A tak ďalej. Argumenty pre takúto radikálnu zmenu z dôvodovej správy zrejme nie sú, nehovoriac o neodôvodnenej forme skráteného legislatívneho konania.
Faktom je, že veľká časť odbornej verejnosti pripúšťa potrebu revízie trestnej politiky. Namiesto produkovania recidivistov treba zlepšiť alternatívne trestanie a najmä pri prvopáchateľoch, zvlášť mládeži, potrebujeme odklon od nepodmienečných trestov. Rýchle porovnanie s vybranými európskymi krajinami pritom neobstojí, zohľadňovať treba trestné kódexy ako celky a tiež spoločensko-ekonomickú realitu danej krajiny. Vládou navrhované zmeny skôr pripomínajú kobercový nálet na trestné sadzby, a to bez posúdenia reálnej potreby zmien. Korupcia je ukážkovým príkladom.
Úplatkárstvo nie je mladícke pošmyknutie, ale spôsob rozkrádania spoločných hodnôt, ktoré likviduje štruktúry spoločnosti. Malo by platiť, že pri vysokej dôležitosti chráneného záujmu by mala byť aj vysoká miera ochrany. Po novom hrozí, že aj rádovo desaťtisícové či stotisícové úplatky skončia podmienkou pre páchateľov.
Neobstojí ani argumentácia drakonickými trestami a preplnenými väznicami. Za korupciu nebolo od roku 2015 nikdy uložených viac ako päť nepodmienečných trestov ročne. Z našej analýzy rozsudkov pritom vyplýva, že až na jeden kontroverzný a zatiaľ neprávoplatný prípad (exriaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch) išlo vždy o závažné konania, s vysokými úplatkami.
Je pravda, že súčasná vládna iniciatíva na zmenu trestného práva v skrátenom legislatívnom konaní má zástancov aj v odbornej verejnosti. Z ich výrazne zníženého počtu oproti výzve z roku 2021 však badať, že zvolená forma a spôsob realizácie nie sú v poriadku.
Na potrebu riadneho legislatívneho konania napokon upozorňuje aj Slovenská advokátska komora, ktorá dlhodobo patrí k najväčším zástancom potreby zmien. V nedávnom podpornom liste smerom k vláde uvádza napríklad aj kontroverzné tvrdenie, že „neodôvodnene vysoké trestné sadzby mohli byť v minulosti zdrojom korupcie.“ Aj vyššie uvedené fakty pritom svedčia skôr o opaku.
V Transparency sme presvedčení, že príležitosť na novelizáciu trestných kódexov treba využiť tak, aby došlo k odstráneniu chýb, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, ale zároveň nespravia zo Slovenska miesto, kde sa oplatí kradnúť a korumpovať. Iba nedávno bola vytvorená široká zhoda na návrhoch odborníkov z rôznych oblastí práva, ktorú by štát mal využiť. Jej iniciátor, exminister Karas pritom tvrdí, že súčasný návrh pri stanovovaní trestných sadzieb výsledkom tejto diskusie nie je a pýta sa, či je Slovensko naozaj ochotné „amnestovať korupciu“.
