Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu označiť za protiústavné len niektoré ustanovenia trestného zákona v praxi znamená, že vládna revolúcia trestnej politiky štátu dostala z veľkej časti zelenú. Za protiústavné označil napríklad spätné otváranie dohôd o vine a treste alebo ustanovenia o treste prepadnutia majetku. V procese prijímania legislatívy Ústavný súd síce videl problémy, priklonil sa však podľa svojho predsedu Ivana Fiačana ku svojmu obvyklému konzervatívnemu prístupu.
Rozhodnutie súdu znamená, že pri časti trestných činov dôjde na Slovensku k výraznému znižovaniu trestov, skracovaniu premlčacích lehôt, rozširovaniu možnosti ukladania podmienečných trestov či k zvyšovaniu výšky škôd pre ukladanie trestov.
Rozhodnutie Ústavného súdu treba rešpektovať, dôležitá bude samozrejme aj zrozumiteľnosť jeho zdôvodnenia pre verejnosť. To, že Ústavný súd novelu ako celok nestopol ako protiústavnú, ešte neznamená, že nejde o škodlivú a účelovú zmenu.
V Transparency sme proces prijímania aj schválené znenie novej trestnej politiky kritizovali najmä ako krok späť pri stíhaní korupcie i pre kvalitu právneho štátu. Nejde pritom len o mocenský spôsob presadzovania zmien v zrýchlenom legislatívnom konaní, bez riadnej odbornej diskusie a dopadových analýz. Kombinácia nástrojov zmäkčovania trestnej politiky povedie aj k oslabeniu schopnosti štátu postihovať korupciu a ekonomické trestné činy.
Za problematické považujeme aj to, že za prijatými zmenami nemožno nevidieť snahu vládnej koalície o zabezpečene beztrestnosti pre svojich ľudí. Časť z nich sa na príprave novely dokonca priamo podieľala.
Z vecného hľadiska predpokladáme, že sa naplní predpoklad našich kolegov z centrály Transparency. K situácii Slovenska v najcitovanejšom globálnom rebríčku vnímania korupcie vo februári napísali: „Ak tieto zmeny prejdú, môžu viesť k značnému podkopaniu právneho štátu a demokratickej stability, ako aj k vytváraniu prostredia pre netrestanie korupcie.“
