Rekordérom v počte rodinných konexií v slovenskom súdnictve je šéf košického krajského súdu Imrich Volkai. Jeho dcéra Lucia a zať Miroslav súdia na košických okresných súdoch, manželka je radcom na Krajskom súde.
Počet Volkaiovcov v talári sa zrejme čoskoro opäť rozrastie. V augustovom výberovom konaní súd Košice II vyhrala Dominika Volkaiová. O miesto sa v auguste uchádzala po prvýkrát, predtým pracovala ako vyššia súdna úradníčka na súde svojho svokra. Jej manžel Peter pracuje na košickej prokuratúre.
Vo výberovom konaní na dve uvoľnené miesta na okresnom súde Košice II medzi štrnástimi zúčastnenými hneď na prvýkrát uspela. Snáď táto správa aspoň trochu napravila iný tohtoročný nezdar – prezident Kiska nevymenoval Imricha Volkaia za ústavného sudcu, hoci ho vládny Smer na túto pozíciu nominoval.
Na prvom nepostupovom mieste skončil Roman Lajoš. Ten v justícii rodinu nemá a pôsobí na Ústavnom súde ako poradca, ktorý sa vo svojej práci venuje prieskumu súdnych rozhodnutí, keď občania namietajú porušenie ústavných práv, najčastejšie práva na súdnu ochranu. Doposiaľ sa do výberového procesu prihlásil dvanásťkrát, šesťkrát sa zúčastnil a z toho až päťkrát úspešne prešiel všetkými kolami. Z piatich úspešných absolvovaní celého procesu sa mu však ani raz nepodarilo byť medzi víťazmi na uvoľnené miesta – z toho až trikrát prehral s niekým s rodinnými prepojeniami (a z toho dvakrát s príbuznými Volkaia).
Ministerstvo spravodlivosti, či samospráva sudcov zvyknú reagovať argumentom tzv. súdcovských génov v rodine. Vraj je to podobné, ako keď existujú rodiny herecké, či športové. Argument je nepresvedčivý z dvoch dôvodov. Hossovci či Vášaryové sa presadili na trhu, nie v systéme, kde ich príbuzní mali moc určovať ich kariéry. Navyše, často tieto rodiny vznikajú priženením – teda bez génov – viď prípad Dominiky.
Kandidáti s rodinou víťazia naďalej, no badať zmeny
Dá sa ľahko namietnuť, že v ojedinelých prípadoch bude niekto zo známej rodiny naozaj najlepší. Jasné, súhlasíme. Ale tých náhod na našich súdoch je stále priveľa.
V tohtoročných 47mich výberových konaniach sa zúčastnilo 285 kandidátov. Z 59 víťazov malo 17 v justícii rodinu – ich podiel sa v procese zvýši dvojnásobne. Kým medzi zúčastnenými predstavujú 14%, medzi víťazmi ich je už takmer tretina. Okrem toho celkovo je medzi víťazmi takmer polovica takých uchádzačov, ktorí buď pracujú na rovnakom súde ako niektorý z členov komisie, alebo s členom výberovej komisie pracuje ich rodinný príslušník.
Zdá však isté signály zmien zo strany súdov na dlhoročnú kritiku Transparency tu predsa len sú. Vo výberovom konaní, kde uspela Volkaiová nebol ani jeden z členov z komisie z košického krajského súdu, hoci dovtedy to bolo pravidlom. Naopak prišli posily z Bratislavy. Jednou z nich bola šéfka samosprávneho orgánu sudcov, Súdnej rady, Jana Bajánková, ktorá sa inak výberových konaní na miesta okresných sudcov od svojho zvolenia nezúčastňuje.
A tohoročné výsledky konkurzov vyzerajú trochu inak práve na východnom Slovensku, kde súdnické rodiny prekvitajú najviac. Kým pred rokom sme informovali, že od roku 2011 vyhrali v prešovskom a košickom kraji len uchádzači s rodinou, tento rok zvíťazili „len“ v 8 z 15 výberových konaní. V tomto roku je najproblematickejším z tohto pohľadu trenčiansky kraj, kde traja z troch víťazov mali nie len rodinu v justícii, ale aj minimálne jedného člena komisie z rovnakého súdu na akom pôsobili oni, alebo ich rodinní príslušníci.
V pondelok rozhodne Súdna rada
Po konkurzoch putujú mená víťazov na Súdnu radu, ktorá o víťazoch hlasuje a následne posúva konečné menovanie prezidentovi (členom Rady je aj Imrich Volkai osobne). Práve v pondelok bude rada zasadať a rozhodovať o várke 15 víťazov z prvého polroka. Volkaiová ešte medzi nimi nie je, ale aj tak sa zasadnutie oplatí pozorne sledovať.
Z tých pätnástich úspešných kandidátov až piati v justícii už majú rodinu, z nich o štyroch rozhodoval ich nadriadený zo súdu alebo kolega niekoho z ich rodiny. Jedným z nich je aj Peter Kubej, ktorý vyhral konkurz na košickej dvojke v marci. Tesne po konkurze sme upozornili, že okrem priženenia sa do správnej sudcovskej rodiny – dvaja z piatich členov komisie boli kolegovia Kubejovho svokra – zrejme opísal od iného uchádzača aj motivačný list. Práve preto sme Súdnej rade aj prezidentovi tento týždeň poslali list s výzvou, aby dôkladne zvážili jeho navrhnutie za sudcu, resp. vymenovanie do sudcovskej funkcie.
List Súdnej rade, ktorá o nových sudcoch rozhoduje už budúci pondelok (TIS)
Zároveň silne odporúčame zvýšiť transparentnosť pri výberoch na posty vyšších súdnych úradníkov, čo je typická vstupná pozícia neskorších kandidátov na sudcov. Z verejných dát vidíme, že reálny výber nových sudcov sa deje už tam, a pritom tieto konkurzy nie sú ani verejné ani transparentné. Veľa budúcich sudcov evidentne profituje z toho, že kariéru začnú na krajských súdoch v pozícii súdnych úradníkov a následne sú ich nadriadení zo súdu členmi výberových komisií. Výrazná sudcovská prevaha v komisiách a to, že krajské súdy vo väčšine prípadov majú v komisiách zastúpenie potom dáva extra výhodu tým uchádzačom, ktorí majú na týchto súdoch svoju rodinu.
Ak samotný vstup do súdnictva nie je férový, aká asi spravodlivosť môže vládnuť pri vynášaní rozsudkov?
Samuel Spáč a Erik Skácal
Tento text ste mohli čítať vďaka podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Ak aj Vás rodinkárstvo či korupcia na súdoch trápi, podporte prácu Transparency – máme rovnaké ciele. Ďakujeme!
Výsledky štatistickej analýzy k tomuto článku nájdete tu.