Veľká komora Súdneho dvora EÚ zasadila tento týždeň ranu transparentnosti v boji proti praniu špinavých peňazí. Súd rozhodol, že kľúčové ustanovenie takzvanej AML smernice z roku 2018 (5th EU Anti-Money Laundering Directive), ktoré zabezpečuje prístup širokej verejnosti k identite konečných užívateľov výhod (teda reálnych vlastníkov firiem), je v rozpore s európskym právom.
Čo znamená rozsudok v praxi?
Európska únia vynaložila v posledných rokoch veľké úsilie na zefektívnenie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Za týmto účelom bolo vydaných viacero smerníc, ktoré zavádzali pre členské štáty povinnosť identifikovať skutočných vlastníkov firiem a viesť registre, umožňujúce efektívny prístup k uvedeným dátam. Ako mimoriadne účinný prostriedok v tomto boji sa ukázala práca médií, mimovládnych organizácií a širokej verejnosti, ktorá viedla k odhaleniu početných káuz. Smernica z roku 2018 rozšírila povinnosť zabezpečenia prístupu k dátam z príslušných národných registrov aj pre širokú verejnosť.
Zvýšená miera transparentnosti však narazila na odpor vo viacerých európskych krajinách. Jednou z nich je Luxembursko, kde sa dve spoločnosti rozhodli podať žalobu (tu a tu), ktorá sa po spojení dostala až pred Súdny dvor EÚ. Luxemburské spoločnosti namietali, že prístup kohokoľvek k osobným údajom vlastníkov firmy vedie k neprimeranému zásahu do ochrany osobných údajov a zároveň zvyšuje bezpečnostné riziko pre osoby, ktoré ako zástupcovia uvedených spoločností cestujú do krajín s nestabilným politickým režimom.
Európsky súd na konflikt medzi dvomi právom chránenými záujmami reagoval tak, že označil smernicou požadovanú mieru transparentnosti za neprimeranú, a teda v posudzovanom rozsahu za neplatnú. Podľa názoru súdu nemožno informácie o skutočných vlastníkoch sprístupniť komukoľvek, ale je potrebné zaviesť primeranú hranicu zásahu do osobných práv týchto osôb. Takouto hranicou je napríklad preukázanie legitímneho záujmu na sprístupnení informácií, s ktorým pracovala predchádzajúca smernica.
Aktuálny stav umožňoval efektívnejšie nielen odkrývať pozadie globálnych káuz ako Pandora Papers či OpenLux, ale napríklad aj účinnejšiu kontrolu uplatňovania sankcií po ruskej invázii na Ukrajine.
„Prístup k údajom o skutočnom vlastníctve je pre identifikovanie a zastavenie korupcie a prania špinavých peňazí rozhodujúci. Čím viac ľudí má prístup k týmto informáciám, tým väčšia šanca prepájať súvislosti. Od Českej republiky a Dánska až po Turkménsko opäť a znovu vidíme, ako verejný prístup k registrom pomáha pri odhaľovaní pochybných transakcií. V čase, keď je potreba sledovania špinavých peňazí tak očividná, nás rozhodnutie súdu vracia o roky späť,“ reaguje expertka centrály Transparency International na boj so špinavými peniazmi Maíra Martini.
Dôsledky pre Slovensko
Slovensko má na identifikáciu konečných užívateľov výhod viacero nástrojov. Skutoční vlastníci sa musia vďaka AML smerniciam zapisovať do Registra právnických osôb, no nad rámec európskej legislatívy funguje u nás na základe protischránkového zákona aj Register partnerov verejného sektora. Doň sa zapisujú subjekty a ich vlastníci, ktorí obchodujú s verejným sektorom nad zákonom stanovenou hranicou (všeobecne ide o 100-tisíc eur). Práve tento zákon je v mnohom svetovým unikátom, ktorý je rozhodnutím súdu ohrozený tiež.
Hlavnou výzvou pre Slovensko tak teraz bude, aby sme dokázali obhájiť súčasné fungovanie protischránkového zákona a registra. Vďaka jeho transparentnosti a vysokej hodnovernosti overovaných údajov už novinári a protikorupčné mimovládky odhalili aj mnohé domáce kauzy (v Transparency sme s jeho využitím poukázali napríklad na pochybné čerpania štátnych koronadotácií či nezhody v overovaní firiem Ivana Kmotríka).
Istou výhodou registra v tejto situácii je, že protischránková legislatíva nemá prvoradý zámer bojovať proti praniu špinavých peňazí, ale odhaľovať osoby, ktoré obchodujú so štátom. Nie je preto priamo prepojený s európskymi smernicami. Nový smer európskej judikatúry však transparentnosti v tejto oblasti kladie prekážky a reagovať na neho tak budú musieť nepochybne nielen národné štáty, ale aj Európska komisia.
Rozhodnutie súdu kladie výzvy aj pre pripravovaný zámer týkajúci sa prestavby obchodného registra, ktorý ráta práve aj so zjednocovaním údajov z viacerých evidencií a databáz. Jeho nová online verzia mal byť predstavená už budúci rok. S novou judikatúrou sa tak bude musieť vyrovnať ministerstvo spravodlivosti aj pri tejto úlohe.
Ján Ivančík, právnik Transparency International Slovensko
Znenie celého rozsudku nájdete tu:
