Zverejňovanie informácií už dnes zďaleka nie je iba o textových súboroch, obrázkoch či zoznamoch. Čoraz viac verejných inštitúcií poskytuje občanom dôležité údaje aj v modernejšom štandarde otvorených dát, z ktorých vznikajú užitočné vizualizácie či aplikácie. V najnovšom rebríčku transparentnosti žúp sme sa preto pozreli, ako pripravené vstúpia do šiesteho volebného obdobia samosprávne kraje.
Verejné inštitúcie každodenne vytvárajú, zhromažďujú a zverejňujú celé knižnice dát od finančných údajov, cez rozhodnutia, správy až po zmluvy. Veľká časť týchto dát je síce verejne prístupná, no ťažko dohľadateľná alebo spracovateľná. Čoraz viac úradov preto začína údaje verejnosti poskytovať aj v efektívnejšej, štruktúrovanejšej a užívateľsky prístupnejšej podobe otvorených dát.
Dáta ako podnet pre ekonomiku
Vo svete je jedným z najpozoruhodnejších príkladov iniciatíva mesta Londýn, ktoré sa takto rozhodlo sprehľadniť napríklad informácie o svojom rozsiahlom systéme mestskej dopravy. Na webe Transport for London poskytuje verejnosti všetky dáta o doprave v meste (od miery znečistenia ovzdušia, cez časy chôdze medzi jednotlivými zastávkami až po detailné informácie o cyklotrasách).
Zhromaždenie dát a vytvorenie tohto portálu viedlo k rozmachu aplikácií, ktoré rozprúdili aj ekonomiku. Podľa odhadov by Londýn musel vynaložiť 16 miliónov libier, ak by chcel všetky tieto aplikácie sám vytvoriť. Ekonomické benefity a úspory súvisiace so zverejňovaním týchto otvorených dát sa pohybujú v stovkách miliónov. Náklady mesta na vytvorenie funkčného systému boli pritom len okolo milióna libier.
Vďaka jednej z mnohých interaktívnych máp tak londýnski cyklisti nájdu na stránke prehľadnú mapu cyklotrás a miesta nabíjacích staníc v prípade využívania elektronických bicyklov.
Datasety, a teda informácie zhromaždené v strojovo čitateľnej forme, však nie sú len o vyššom komforte užívateľov, ale sú aj neoceniteľným podkladom pre tvorbu analýz a nástrojov na zefektívňovanie činnosti inštitúcií či samospráv.
Slovenskí „beginners“
Otvorené dáta sa stávajú celosvetový štandard, ktorý je považovaný za súčasť kultúry otvorenosti vládnutia a verejnej správy. Podobne ako sa občania podieľajú na tvorbe legislatívy (napríklad cez pripomienkové konanie), majú nárok aj na dáta, ktoré boli vytvorené z verejných prostriedkov. Neexistuje žiadny relevantný argument, prečo by nemali mať k týmto už zaplateným dátam prístup. Tento prístup reflektuje aj náš infozákon.
Európska únia prevádzkuje portál data.europa.eu, na ktorom združuje viac než milión datasetov a z nich vytvorené aplikácie a vizualizácie nielen z členských krajín. Každoročne dokonca vyhodnocuje rebríček Open Data Maturity (Vyzretosť otvorených dát), v ktorom sleduje vývoj v oblasti otvorených dát v Európe a hodnotí úroveň vyspelosti podľa štyroch ukazovateľov: pravidlá, portál, vplyv a kvalita.
Slovensko v tomto hodnotení z roku 2021 získalo 50% (oproti 81% priemeru Únie) a zaraďuje sa tak medzi „beginners“ (začiatočníkov) na predposledné miesto rebríčka.
Ďalším šikovným príkladom praktického využitia datasetov je web otvorených dát z Veľkej Británie – TheyWorkForYou. Verejnosť oboznamujú s detailnými profesijnými informáciami o volených predstaviteľoch. Preberajú a zhromažďujú pritom informácie z oficiálnych parlamentných zdrojov a pridávajú mnohé ďalšie funkcie, aby tak zjednodušili obyvateľom orientáciu v politickom dianí. Okrem základných informácií ako prehľad hlasovania poslancov, výška ich príjmov či profesné životopisy, možno na webe sledovať rokovania spätne až do roku 1930. Odoberať sa dajú aj notifikácie na vystúpenia zvoleného poslanca.
Čo sú otvorené dáta?
Pri tvorbe spomínaných aplikácií a vizualizácií sa ich tvorcovia mohli spoľahnúť na dva základné atribúty otvorených dát, ktorými sú technická a licenčná otvorenosť.
Technická otvorenosť hovorí o tom, že dáta sú zverejňované v takej podobe, pri ktorej neexistujú žiadne technické bariéry (ako pri PDF či WORD dokumentoch), ktoré by limitovali ich ďalšie spracovanie a sú strojovo spracovateľné. Licenčná otvorenosť umožňuje dáta ďalej spracovávať bez právnych obmedzení.
Otvorené dáta môžu byť zverejnené nielen ako datasety, ale tiež vo forme otvoreného API (z anglického application programming interface). Zjednodušene ide o technológiu, pomocou ktorej si medzi sebou počítačové programy cez internet v reálnom čase posielajú dáta.
V praxi si to môžeme predstaviť na príklade veľkej databázy, napríklad eurofondov (ITMS2014+). Ak by si mal používateľ sťahovať celú databázu, musel by stiahnuť niekoľko gigabajtov. Prostredníctvom API si však dokáže stiahnuť len údaje týkajúce sa konkrétneho žiadateľa alebo ministerstva, prípadne konkrétnej žiadosti. Navyše tieto údaje budú v každom momente aktuálne, keďže si ich sťahuje priamo z databázy, ktorá je permanentne používaná úradníkmi, ktorí na agende pracujú.
Open župy
V Transparency sme sa preto pri aktualizácii pravidelného rebríčka transparentnosti samosprávnych krajov rozhodli do hodnotenia zahrnúť aj tieto nové trendy v oblasti zverejňovania informácií. Išlo síce len o jeden z celkovo 135 ukazovateľov rebríčka, hodnotili sme však v rámci neho viacero podindikátorov. Zaujímalo nás nielen to, či župy majú vytvorený portál alebo sekciu s otvorenými dátami, ale aj počet a obsah datasetov, zverejňovanie otvoreného API, georeferenčných údajov, či dát s vysokou pridanou hodnotou.
Najvyššie hodnotenie, až 93%, dosiahol v tejto oblasti Prešovský kraj. Ten vytvoril portál otvorených dát ako prvý slovenský región už v roku 2019. Počas hodnotiaceho obdobia bolo na ňom k dispozícii 226 datasetov, z ktorých väčšina obsahovala aj georeferenčné údaje. Geoportál má vytvorený ešte aj Košická župa, ktorá skončila v tomto porovnaní s 86% ako druhá.
Georeferenčné otvorené dáta odkazujú na umiestnenie na mape, napríklad cez GPS súradnice bodu alebo zadefinované plochy a krivky vzťahujúce sa k územiu (napríklad tok rieky, cesty, parcely v katastri, atď.). Týmto spôsobom vedia samosprávy v najjednoduchšej forme poskytnúť obyvateľom prehľadné a vizuálne atraktívne informácie.
Na ďalších miestach sa umiestnili ešte Bratislavská župa s 26% a Nitrianska župa s 24%. Zvyšné štyri kraje zatiaľ otvorené dáta nezverejňujú, aj keď Banskobystrický a Žilinský samosprávny kraj túto službu avizujú.
Dáta v mapách
Ako teda tieto príklady vyzerajú v praxi? Košický samosprávny kraj napríklad na jednej z vizualizácií na svojom geoportáli poskytuje prehľadné zobrazenie všetkých poskytnutých dotácií za rok 2021. Mapa zobrazuje vrstvy jednotlivých dotačných výziev. Každá vrstva ponúka prehľadné zobrazenie poskytnutých dotácií podľa sídla žiadateľa, názvu projektu či presnej sumy poskytnutej dotácie.
Na geoportál Prešovskej župy nás zaujal napríklad odhad výberu podielových daní v porovnaní s plánovaným rozpočtom miest a obcí v kraji. Obyvateľ Bardejova tak môže zistiť, že rozdiel medzi súčasným odhadom výberu podielových daní a rozpočtom samosprávy je 239 542 eur a vytvoriť si tak lepšiu predstavu o krytí plánovaných výdavkov mesta.
Vizualizácie na základe otvorených dát slovenských samospráv vytvárajú aj tretie strany, napríklad občianske združenie Alvaria, s ktorým sme na príprave tohto blogu spolupracovali.
Prínosy a prekážky
Spustenie služby zverejňovania otvorených dát má, samozrejme, aj svoje úskalia. Združenie Alvaria, ktoré sa téme dlhodobo venuje, označilo na základe diskusií so samosprávami za najväčšie prekážky najmä chýbajúce ľudské zdroje z IT sektora, zastarané a nekvalitné dáta, chýbajúcu podporu od štátu či finančnú nákladnosť zavedenia služby.
Dátoví analytici však na druhej strane zdôrazňujú aj veľké prínosy otvorených dát od vyššej transparentnosti, cez vývoj nových aplikácií, odbúravanie byrokracie, efektívnejšie fungovanie samosprávy až po podporu inovácií v regióne.
V súčasnosti je teda potrebné investovať do prekonania finančných, personálnych a odborných prekážok a s podporou štátu (poskytnutím metodológie, finančných prostriedkov a technického zariadenia) zaviesť otvorené dáta do denného fungovania samospráv. Pri vhodnom nastavení informačných systémov by sa tak samotné zverejňovanie otvorených dát malo preklopiť zo záťaže na príležitosť na rozvoj samosprávy, regiónu a celej spoločnosti.
Publikačné minimum
Vzhľadom na veľké množstvo informácií, ktoré samosprávy vytvárajú, by aj na Slovensku pomohlo vytvorenie zoznamu datasestov, ktoré by samospráva mala zverejňovať. Takéto publikačné minimum u nás v súčasnosti nie je formálne zadefinované, na rozdiel od Česka, Španielska či USA.
Na tejto úlohe pracuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré zriadilo neformálnu pracovnú skupinu s účasťou zástupcov verejnej správy, komerčného i neziskového sektora. Skupina pracuje na zadefinovaní odporúčaných datasetov a ich štruktúry. Keď sa tento proces podarí úspešne dokončiť, samosprávy tak dostanú jasnú odpoveď na to, aké dáta je potrebné prioritne zverejňovať.
Ako ukazujú aj príklady prvých štyroch slovenských žúp, pri spustení otvorených dát netreba nevyhnutne čakať až na ministerstvo. Príkladov dobrej praxe zo sveta i Slovenska existuje neúrekom. Inšpirovať sa dá napríklad aj na portáli E-learning, kde združenie Alvaria ponúka bezplatný detailný postup na vytvorenie efektívneho a správne fungujúceho portálu poskytujúceho otvorené dáta.
V Transparency sme presvedčení, že otvorené dáta môžu výrazne zvýšiť nielen transparentnosť samospráv, ale aj jej prepojenosť s obyvateľmi.
Kristína Kroková, Lukáš Jankovič
Tento blog vznikol s podporou Fondu pre transparentné Slovensko, ktorý spravuje Nadácia Pontis.
Ak považujete kontrolu žúp, miest a obcí za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!