Vražda novinára podčiarkla slabosť štátu v boji proti korupcii.
Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo Slovensko v minulom roku na 57. mieste, o tri priečky nižšie ako v roku 2017. Slovensko dosiahlo 50 bodov zo sto možných, rovnako ako rok predtým. Ide o najhoršie umiestnenie SR v rebríčku od roku 2013. Z krajín EÚ je za Slovenskom len päť krajín, a to Maďarsko a balkánske štáty.
Vražda novinára Jána Kuciaka s partnerkou podčiarkla slabosť štátu v boji proti korupcii. Kuciak, investigatívny reportér portálu Aktuality.sk, sa dlhodobo venoval odkrývaniu korupcie a podvodov mocných podnikateľov či politikov. Jeho vražda podľa polície súvisela práve s jeho prácou.
Trestanie korupcie ostáva naďalej žalostné. V roku 2018 bolo za korupčné trestné činy obžalovaných len 47 osôb, čo je najmenej od roku 2009, a polovica ročného priemeru obžalovaných v rokoch 2010-14.
Aj odsúdenie dvoch bývalých ministrov Mariana Janušeka a Igora Štefanova za tzv. nástenkový tender sa obišlo bez odhalenia korupčnej schémy a ostalo len pri trestných činoch machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navyše šlo o potrestanie časti vinníkov až po jedenástich rokoch od vykonania skutku. Slovensko patrí spolu s Bulharskom k jediným krajinám v únii, kde väčšina obyvateľstva polícii nedôveruje.
Až vražda novinára a masový verejný tlak predsa len prispeli k určitým pozitívnym zmenám. Dlhobovo „nedotknuteľní“ podnikatelia blízki vládnej koalícii Marian Kočner a Ladislav Bašternák boli v obchodno-daňových kauzách obvinení, resp. odsúdení. Predseda vlády Robert Fico aj minister vnútra Robert Kaliňák odstúpili zo svojich funkcií a neskôr bol vymenený aj policajný prezident Tibor Gašpar. V prípade samotných vrážd došlo k prvým zatknutiam. Navyše, legislatívne zmeny otvorili výber nového policajného šéfa, ale aj ústavných sudcov vyššej verejnej kontrole.
V poklese pokračoval aj výskyt tzv. malej korupcie, teda úplatkov v bežnom styku v hodnote desiatok eur. Na jeseň minulého roku malo takúto skúsenosť len 12% občanov, historicky najnižšie číslo. Ešte v 90-tych rokov malú korupciu zažívala bežne polovica populácie.
Na druhej strane niektorí čelní politici zvýšili útoky na médiá a občiansku spoločnosť šírením dezinformácií o ich údajnej zapredanosti. Ex-premiér R.Fico opakovane vykresľuje amerického milardára a filantropa Georga Sorosa ako tajnú hrozbu pre slovenskú demokraciu a spoluorganizátora protestov. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková naznačila, že tretí sektor je príliš bohatý a netransparentný. Mnohí vládni poslanci verbálne agresívne útočia na novinárov. Aj vďaka tlakom na ich prácu po príchode nového riaditeľa verejnoprávnej RTVS odišlo z média 12 novinárov.
Skutočnému reštartu v boji proti korupcii by pomohlo úspešné odsúdenie páchateľov a objednávateľov dvojnásobnej vraždy, ale tiež razantné zvýšenie tempa trestania tzv. veľkých korupčných rýb. Zlepšené postavenie Slovenska v rebríčku vnímania korupcie by priniesla aj celková odpolitizácia polície a prokuratúry, nadstranícka voľba nových ústavných sudcov, ukončenie straníckych nominácií do vedení kontrolných orgánov a štátnych firiem ako aj jasnejšie vyvodzovanie zodpovednosti v prípade vážnych podozrení z korupcie či nekompetentnosti.
Rebríček Transparency sa každoročne zostavuje v centrále Transparency v Berlíne na základe deviatich až trinástich zdrojov dát a prieskumov medzi domácimi i zahraničnými analytikmi a manažérmi.
Najčistejšími krajinami boli v minulom roku Dánsko a Nový Zéland (88, resp. 87 bodov). Naopak, najskorumpovanejšími boli Somálsko, Sýria a Južný Sudán (10, resp. po 13 bodov). Dve tretiny štátov sveta má skóre menej ako 50 bodov.
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko
Kompletné výsledky pre celý svet nájdete na https://www.transparency.org/cpi2018