Aktualizovaná databáza Transparency International ukazuje, že v posledných dvoch desaťročiach dokázali politické strany získať z neštátnych zdrojov v priemere len zhruba 18 z každých 100 eur. Dnešný systém financovania slovenskej politiky úspešnejšie strany ako Smer či OĽaNO neúmerne zvýhodňuje a k získavaniu členov a zapájaniu sympatizantov do financovania svojej činnosti nijako nemotivuje.
Víťazstvom v nedávnych predčasných voľbách a ziskom takmer 23% sa historicky najúspešnejšej slovenskej politickej strane Smer podarilo prelomiť aj ďalší míľnik. Nielenže sa im podarilo vyhrať voľby už po piatykrát, ale prekročili aj hranicu 100 miliónov eur, ktoré im za voľby zaplatí štát. K dosiaľ vyplateným takmer 78 miliónom eur za predošlé volebné obdobia im zo štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch priebežne uhradíme ďalších vyše 23 miliónov eur. Ak teda nepríde k predčasným voľbám, s istotou možno povedať, že do roku 2027 sa výška štátneho príspevku pre Smer vyšplhá už na 101 miliónov.
Štátna podpora sa delí na tri časti – príspevky za hlasy a na činnosť získavajú strany so ziskom nad 3% hlasov, príspevok na mandát ide iba stranám, ktoré sa dostanú do parlamentu. Časť z celkovej sumy strany získavajú po predložení záverečných správ o výdavkoch na kampaň bezprostredne po voľbách. Smer už zinkasoval prvé milióny aj za aktuálne volebné obdobie a štát im, od prvého úspechu vo voľbách v roku 2002, tak podľa nášho prepočtu dosiaľ vyplatil cez 87 miliónov eur. Ak by sme zohľadnili aj priebežnú infláciu, v dnešných cenách by to už teraz predstavovalo takmer 120 miliónov eur.
Nezdravá závislosť
Dáta o štátnych aj neštátnych príspevkoch politických strán sme v uplynulých mesiacoch v Transparency zbierali a dnes sprístupňujeme pre verejnosť aj ďalšiu rozšírenú časť portálu https://volby.transparency.sk (sekcia financovanie).
Historicky druhým najúspešnejším subjektom je hnutie OĽaNO (dnes Slovensko), hoci to prvýkrát kandidovalo až vo voľbách v roku 2012. Za predchádzajúce tri volebné obdobia získalo už takmer 32 miliónov eur, na konci aktuálneho cyklu sa ich príspevok od štátu bude blížiť už k 40 miliónom. Koľko presne to bude, v ich prípade nie je možné zatiaľ vyrátať, keďže koalícia OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia zatiaľ nezverejnila kľúč, v akom pomere si aktuálny príspevok medzi seba podelia. Ak by to bolo v pomere podľa získaných poslancov (OĽaNO 13, Za ľudí 1 a KÚ 2) pre hnutie Igora Matoviča by to znamenalo zhruba 7,6 z 9,4 milióna eur pre koalíciu.
Za nimi budú na konci aktuálneho volebného obdobia nasledovať SaS s celkovým štátnym príspevkom vo výške 26,3 milióna eur, KDH s 24,6 miliónmi eur a SNS s 21,4 miliónmi eur. Posledné dve spomínané strany však od štátu získali v skutočnosti ešte viac, keďže na rozdiel od Smeru, OĽaNO či SaS kandidovali už aj vo voľbách v 90-tých rokoch.
Aj toto základné porovnanie naznačuje, ako nevyvážene je slovenský systém financovania politických strán nastavený. Vychádza síce zo správneho predpokladu, že je lepšie, ak sa na činnosť strán poskladáme my všetci, ako by ich mali skryte platiť oligarchovia či zahraniční aktéri, ktorí by tak získali zásadný vplyv na slovenskú politiku. Druhou stranou mince je však prílišná závislosť strán od štátnych príspevkov, ktorá nie je zdravá.
Desiatky miliónov pre desiatky členov
Aktuálny systém totiž neprimerane zvýhodňuje väčšie subjekty a pri súčasnej realite, kedy na úspech vo voľbách treba minimálne milión či až dva milióny vrátane predkampane, stavia ich menších či nových konkurentov do značne rizikovej až špekulatívnej pozície.
Zabehnuté a veľké strany ako Smer, si zo štátneho príspevku, naopak, môžu dovoliť pohodlne financovať aj kampane pre ďalšie typy volieb, platiť činnosť, ako aj viesť v podstate permanentnú imidžovú kampaň. A to všetko bez motivácie zapojiť do svojho financovania členov či sympatizantov.
Dobre to vidno aj na predstaviteľoch súčasnej vlády. Kým predsedu či ministrov Smeru by ste medzi darcami strany za posledné dve desaťročia hľadali márne, predstavitelia novej strany Hlas či donedávna mimoparlamentnej SNS sa museli na rozbehu či reštartovaní svojich subjektov podieľať státisícmi eur.
Tento jav ešte lepšie ilustruje OĽaNO (Slovensko), ktoré už od štátu získalo desiatky miliónov eur, no dodnes má len niekoľko desiatok členov.
V Transparency preto dlhodobo navrhujeme, aby bola časť štátnych peňazí, podobne ako v Nemecku, naviazaná na ďalšie príjmy. Štátny príspevok by sa tak neodvíjal automaticky len od výsledku vo voľbách, ale aj od schopnosti strany získať prostriedky na svoju činnosť od členov, ľudí či firiem. Takýto model by strany motivoval aj k odkrývaniu skrytých darcov.
S podozrivým financovaním kampaní máme pritom na Slovensku bohaté skúsenosti od HZDS, cez SDKÚ až po Vlasť Štefana Harabina. Aj Smer musel podozreniam z problematického financovania čeliť prakticky od počiatkov. Už kampaň z roku 2002 vyčíslil neskôr jeden z jeho zakladateľov Bohumil Hanzel na 284 miliónov korún (pri vtedajšom kurze zhruba 6,6 milióna eur). Podľa vlastnej záverečnej správy minul na kampaň viac, ako je dnešný trojmiliónový limit, aj v roku 2012 (3,3 milióna eur) a podozrenie na prelomenie limitu vyvolávali aj výdavky z predošlej kampane v roku 2020.
Z darov a pôžičiek majú strany len zlomok
Čo dnes o neštátnych darcoch a veriteľoch strán vieme? Aj tieto údaje prehľadne zverejňujeme na našom portáli https://volby.transparency.sk/, na ktorom sme sprístupniť aj databázu neštátnych príjmov strán a hnutí za desaťročia dozadu. Dáta sme zozbierali zo stoviek výročných správ 22 doteraz prevažne aktívnych politických strán za roky 2002 až 2022.
V databáze si tak každý môže vyhľadať zhruba 14 500 príspevkov od takmer 7-tisíc fyzických osôb či firiem v celkovom objeme za 53,5 milióna eur. Z toho dary predstavovali zhruba 16 miliónov, zvyšných 37,5 milióna tvorili pôžičky a úvery od straníkov, podnikateľov a najmä siedmich bánk.
Pre porovnanie, za rovnaké obdobie 2002 – 2022 strany získali od štátu takmer 244 miliónov eur. Podiel neštátnych a štátnych príjmov tak predstavuje zhruba 18% ku 82% (ide o orientačné porovnanie, keďže zoznam strán sa v oboch databázach úplne neprekrýva). V skutočnosti je podiel v prospech štátnych príjmov ešte vyšší, keďže privátne pôžičky a úvery strany zväčša vracajú práve zo štátnych príspevkov.
Keďže databázu na portáli tvoríme z konzistentných údajov z výročných správ, nie sú v nej zarátané ešte sumy za volebnú kampaň pred predčasnými voľbami v septembri 2023. Na tú strany podľa záverečných správ vynaložili 26,93 milióna eur. Z nich podľa prepočtu Transparency dokázali strany zo štátnych zdrojov vykryť ešte zhruba 11,5 milióna eur (43%), zvyšných okolo 15,5 milióna eur (57%) si museli zabezpečiť cez privátne dary a pôžičky.
Štedrí predsedova strán
Databáza umožňuje darcov a veriteľov filtrovať a zoraďovať podľa preferencií, napríklad podľa názvu strany, donora či výšky transakcie. Obsahuje aj údaje o kumulatívnych sumách poskytnutých subjektami a osobami, ako aj príznak v prípade darov a bezodplatných plnení nad 10-tisíc a pôžičiek nad 100-tisíc eur (netýka sa bankových úverov). Pri každej transakcii je dostupný aj odkaz na zdrojový dokument s ďalšími dodatočnými informáciami.
Pomocou databázy sa tak dajú identifikovať aj najštedrejší darcovia či veritelia slovenskej politiky. V desiatke najväčších individuálnych podporovateľov strán sú takmer výlučne bývalí či súčasní predsedovia strán: Michal Truban (PS), Ivan Štefunko (PS), Alojz Hlina (KDH), Andrej Danko (SNS), či Béla Bugár a László Sólymos (obaja Most-Híd). Historicky najväčšími veriteľmi sú zakladateľ strany Za ľudí a bývalý Prezident SR Andrej Kiska, spolu so zakladateľom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom. Obaja úspešní podnikatelia investovali do vlastnej politickej kariéry cez 1,7 milióna eur.
Na rozdiel on mnohých západných krajín na Slovensku zatiaľ nie je rozvinutá tradícia mecenášov, ktorí by oficiálne štedro dotovali politiku. Najväčším podporovateľom politiky je spolumajiteľ siete elektroobchodov NAY Peter Zálešák, ktorý stranám Za Ľudí, Progresívne Slovensko a Team Bratislava požičal dovedna cez milión eur. V tomto trende pokračoval aj počas aktuálnych volieb, keď v priebehu roka 2023 požičal ďalších 350-tísíc eur Progresívnemu Slovensku.
Najúspešnejšia je stále SDKÚ
Zo strán dokázala v rokoch 2002 až 2022 najviac neštátnych zdrojov získať SDKÚ. Od 167 unikátnych fyzických a 17 právnických osôb dokázala vyzbierať takmer 9,7 milióna eur, z toho 2 milióny na daroch a 7,7 milióna na úveroch a pôžičkách. Okrem bánk je medzi jej najväčšími veriteľmi aj bývalý partner finančnej skupiny J&T a väčšinový akcionár spoločnosti Tatry mountain resorts Igor Rattaj, ktorý v roku 2015 prevzal ručenie za bankový úver z roku 2011 a takmer mŕtva strana voči nemu dodnes účtovne eviduje záväzok vo výške 288-tisíc eur.
Druhou najúspešnejšou stranou z hľadiska získavania neštátnych zdrojov je za posledných 21 rokov KDH, ktorým sa takto podarilo k príspevkom od štátu získať ešte ďalších 8,2 milióna eur. Zhruba tri štvrtiny z tejto sumy tvoria úvery a pôžičky. Za dve desaťročia KDH ale podporilo aj unikátnych 930 väčších darcov (najmä straníkov) s priemernou výškou daru 994 eur.
Portál tak verejnosti okrem sumarizácie štátnych príjmov prináša aj podrobné informácie o tisíckach súkromných darcov a veriteľov, ktoré boli doteraz dostupné iba v stovkách výročných správ rôznych politických subjektov, neraz v podobe naskenovaných obrázkov bez možnosti vyhľadávania a kopírovania. Upozorniť treba, že sumy v databáze nemusia byť konečné, keďže niektoré strany sa mohli prikláňať k výkladu zákona uvádzať vo výročných správach iba zmluvných darcov a teda najmä dary nad 1000 eur.
Doplnené 11.3.2024: Podľa komentáru k Zákonu o politických stranách a politických hnutiach od Mareka Domina a Vincenta Bujňáka z roku 2019 sú však strany vo výročných správach povinné deklarovať všetkých svojich darcov.
Databázu plánujeme v Transparency postupne dopĺňať aj o ďalšie významnejšie strany z minulosti ako HZDS či Vlasť, ako aj každoročne aktualizovať o údaje z nových výročných správ.
Okrem toho na portáli https://volby.transparency.sk/ nájdete aj podstránky z monitoringu kampaní pre parlamentné voľby 2023 a 2020, prezidentské voľby 2019 a samosprávne voľby 2022 s desiatkami analýz a príkladov dobrej a zlej praxe pre verejnú kontrolu čistoty financovania politiky. Už čoskoro pribudne na portáli aj nová sekcia k prezidentských a európskym voľbám 2024 a možnosť prehľadávania transparentných účtov za jednotlivé voľby.
Michal Piško
Tento výstup mohol vzniknúť aj vďaka podpore z projektu Integrity Watch 3.0 realizovaného z prostriedkov európskeho Fondu pre vnútornú bezpečnosť.
Pridajte sa ku kontrole financovania politických strán a férovosti kampaní aj Vy. Darujte mesačne pre #SlovenskoBezKorupcie https://transparency.darujme.sk/spravodlivost Ďakujeme!