Dva dni pred minuloročným Štedrým večerom vyhlásila Všeobecná zdravotná poisťovňa tender na nákup 19 áut, od manažérskych po nižšiu triedu. Hoci pri nákupoch áut vo verejnom sektore priemerne súťaží viac ako päť záujemcov, poisťovňa dostala len jedinú ponuku – na Škodovky Superb, Octavia a Roomster a dva Volkswageny od Porsche Inter Auto Bratislava.
Oproti predpokladanej cene 300 tisíc eur poisťovňa ale takmer nič neušetrila, lebo víťaz ponúkol zhodou okolností cenu 299 966 eur (všetko ceny bez DPH).
(Foto: SME)Či ide o náhodu, alebo časovo aj obsahovo zle manažovaný tender jasné nie je. V každom prípade pri písaní podkladov poisťovňa dokonca porušila aj zákon. Od uchádzačov totiž žiadala zložiť o tisíc eur vyššiu záruku, než je to povolené.
Limitované zábezpeky
Pri verejnom obstarávaní hrozí špekulantský prístup súťažiacich, ktorí môžu dať ponuky s nízkou cenou, od ktorých neskôr odstúpia, čím by mohli zdržať zadávateľa aj konkurenčné firmy.
Aby sa takéto riziko minimalizovalo, obstarávateľ môže od súťažiacich pri väčších, tzv. nadlimitných zákazkách požadovať vratnú zálohu – zábezpeku, ktorá prepadne v jeho prospech, ak uchádzač od svojej ponuky odstúpi.
Zábezpeku zloží každý uchádzač buď na účet vyhlasovateľa tendra, alebo si od banky kúpi za pár sto eur bankovú záruku. V priemere tak firmy majú blokované peniaze na dva až tri mesiace, od zaslania ponuky po podpísanie zmluvy s víťazom.
Aby sa ale minimalizovalo riziko, že sa zbytočne obmedzí konkurencia, výška takejto zálohy je zákonom obmedzená. Pri zákazkách do hodnoty 10 miliónov eur bola do roku 2013 záloha maximálne 5% hodnoty. Pri Kaliňákovej reforme obstarávania z roku 2013 sa tento limit znížil na 3% práve so snahou “otvoriť trh pri bežných zákazkách väčšiemu okruhu dodávateľov.“
Zákon nedodržiavajú
Pri našej kontrole tendrov s požadovanou zábezpekou od začiatku minulého roka sme však našli až 10% takých, v ktorých či už žiadali vyššiu zábezpeku ako určuje zákon, alebo ju dokonca žiadali bez opory zákona. Pri menších, tzv. podlimitných zákazkách sa zábezpeka vyžadovať ani nemôže. Podľa našich výpočtov štátne inštitúcie za rok a štvrť nezákonne vyžiadali od uchádzačov až 1,7 milióna eur v zárukách.
Zákon prekvapivo porušujú aj veľké štátne inštitúcie, ktoré by mali zákon o verejnom obstarávaní poznať naspamäť. Medzi hriešnikmi sú napríklad Železničná spoločnosť Slovensko, mesto Bratislava, či Ministerstvo obrany. Najviac – po tri porušenia – majú na konte Slovenská správa ciest, Univerzitná nemocnica v Bratislave a Východoslovenská vodárenská spoločnosť.
Verejní zadávatelia zákaziek, ktorí porušujú zákon, pýtajú zábezpeky od 3,1 po 5%. Zdá sa teda, že či už úmyselne alebo z nevedomosti nezachytili zmeny v novele zákona, ktorý už platí takmer dva roky.
Pri prešľapoch nejde vždy o relatívne malé sumy, ako pri zdravotnej poisťovni. Minulý september vypísali Letové prevádzkové služby tender na poistenie zodpovednosti za škodu za 1,85 milióna eur, v ktorom žiadali zábezpeku vo výške 90 tisíc eur, hoci zákon povoľuje maximálne 55 tisíc. Aj táto štátna firma riadiacu letovú navigáciu dostala v tendri len jednu ponuku – od Kooperativy za 1,8 milióna bez dane.
V Transparency sme na všetky tendre, kde podľa nás porušili zákon, podali podnet na kontrolu na Úrad pre verejné obstarávanie. Všade sú však už podpísané zmluvy, a či mohla súťaž v medziach zákona prilákať viac uchádzačov a lepšie ceny, sa už nikdy nedozvieme.
Martin Turček
Ak sa Vám článok páčil, podporte prácu Transparency International Slovensko. Ďakujeme!
Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít. Podmienkou projektu pre Transparency je nájsť 10% alebo 8 775 eur z iných zdrojov.
