SúdyKaždý štvrtý sudca má na súdoch zamestnanú rodinu. Štát napriek tomu nevynucuje povinnosti uložené sudcom na zamedzenie rodinkárstva.
Tristná situácia v slovenskom súdnictve primäla tandem Lucia Žitňanská – Iveta Radičová k prijatiu veľkej reformy súdnictva. Jedným z cieľov bolo aj zamedzenie rozrastania rodinných sietí na našich súdoch a zvýšenie transparentnosti o týchto väzbách, aby si mohla verejnosť skontrolovať prípadné konflikty záujmov sudcov.
Žiaľ, ako sme sa presvedčili na vlastnej koži, zodpovedné orgány robia pramálo na kontrolovanie, či si sudcovia uvedené povinnosti plnia a v prípade oznámenia možného porušenia sa nemajú záujem nimi zapodievať.
Na jar tohto roku sme porovnávaním a párovaním majetkových priznaní zistili, že viacero sudcov v priebehu rokov 2012-2016 nedeklarovalo väzby na iného sudcu, ktorý takúto väzbu uviedol. Na preverenie situácie sme podali podnet Ministerstvu spravodlivosti i Súdnej rade. Uvedenie neúplnej informácie o rodinných väzbách je totiž disciplinárnym deliktom. V prípade jeho opakovaného spáchania hrozí sudcovi dokonca strata talára. Iniciovať disciplinárne konanie má v tomto prípade však len pár privilegovaných žalobcov, medzi ktorých patrí minister spravodlivosti a predsedníčka súdnej rady.
Chýba proaktívny monitoring
Z vyjadrenia predsedníčky Súdnej rady Lenky Praženkovej k nášmu podnetu na trinástich sudcov plynie viacero znepokojujúcich zistení. Prvým je neexistencia priebežného monitoringu, či si sudcovia plnia povinnosť uvádzať vo svojich majetkových priznaniach mená príbuzných pracujúcich na súdoch či ministerstve spravodlivosti.
Z trinástich sudcov, na ktorých sme Súdnu radu upozornili, sa odmietli zaoberať až šiestimi. Argumentovali, že aj keby sa spáchania disciplinárneho deliktu dopustili, tak tie sú beztak premlčané. K premlčaniu dochádza po troch rokoch od spáchania deliktu. Po tejto dobe už žiaden z privilegovaných navrhovateľov nemá právo podať návrh na zahájenie disciplinárneho konania. V podobnom duchu nám odpísal aj minister spravodlivosti Gábor Gál. Hoci premlčanie má v právnom poriadku svoj zmysel, z pohľadu efektívnosti a kvality štátnych inštitúcií je problematické, ak k nemu dochádza z dôvodu neplnenia si úradných povinností.
Medzi „premlčanými“ sudcami sa pritom nachádzajú aj zaujímavé mená. Róbert Jankovský, podpredseda Okresného súdu v Považskej Bystrici, je bratom Moniky Jankovskej. Tá pôsobí ako sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne, kde má aktuálne prerušený výkon funkcie a zastáva post štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti za Smer-SD.
Keďže sú súrodenci, niet pochýb o tom, že majú vzájomnú povinnosť, uviesť sa vo svojich majetkových priznaniach ako blízke osoby. Avšak, Róbert Jankovský na existenciu svojej sestry pri vypĺňaní majetkových priznaní za roky 2011 – 2013 zabudol. Rozpamätal sa až v 2014, odkedy ju tam uvádza. Samotná Jankovská svojho brata pritom uviedla vo všetkých svojich priznaniach.
Nakoľko na vznik disciplinárnej zodpovednosti sudcu postačuje zavinenie z nedbanlivosti (nevyžaduje sa úmysel), je jasné, že za normálnych okolností by mal byť Jankovský potrestaný. No keďže Súdna rada priznania sudcov nekontroluje, tak sa Jankovského delikty premlčali. Jankovský mal teda veľké šťastie a vďaka ľahostajnosti Súdnej rady sa vyhol prípadnému zbaveniu funkcie sudcu, ktoré hrozí v prípade viacnásobného vedomého pochybenia pri vypĺňaní majetkových priznaní.
Zlé definície
Problém však nie je len v samotných sudcoch. Vágne definovaná povinnosť deklarovať tzv. „blízke osoby“ umožňuje zákon účinne obchádzať v prípade širšieho príbuzenstva.
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Takto znie zákonná definícia pojmu v občianskom zákonníku, na ktorú sa odvoláva aj zákon o sudcoch.
Kým pri prvostupňových príbuzných nieto pochýb o tom, že sú si blízkymi osobami, pri vzdialenejších príbuzných (sesternice, strýkovia či švagrovia) vstupuje do definície subjektívny prvok (pocit ujmy ako sebe vlastnej), pričom odvolanie sa naň je najľahšou cestou, ako sa vyhnúť povinnosti urobiť svoje rodinné väzby transparentnými.
Svoje o tom vie aj sudca Miroslav Baňacký z Okresného súdu Košice okolie. Baňacký pochádza zo sudcovskej rodiny Volkaiovcov, najpočetnejšej na Slovensku. Predsedom Krajského súdu Košice je Imrich Volkai, jeho manželka Janka je administratívnou pracovníčkou na tom istom súde. Ich dcéra Lucia Baňacká je sudkyňou Okresného súdu Košice II, jej manžel zase, už spomínaný Miroslav Baňacký, na Košiciach-okolí. Sudkyňou je aj ich švagriná Dominika Volkaiová, ktorá pôsobí na rovnakom súde ako Lucia. Síce pôsobia na troch súdoch, no v skutočnosti všetci pracujú v jednej budove. Sudcovskému povolaniu sa vzdialil Dominikin manžel a Luciin brat, Peter Volkai. Vzdialil sa však od súdu len 650 metrov, nakoľko je prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice – okolie.
O veľkosti Volkaiovskej sudcovskej rodiny vieme práve vďaka povinnosti sudcov deklarovať rodinné väzby v súdnictve. Svoju povinnosť si však ako jediný odmieta plniť Miroslav Baňacký, ktorý vytrvalo odmieta ako blízku osobu uvádzať Dominiku Volkaiovú, hoci tá ho vo svojich priznaniach uvádza. Nakoľko sú švagrovia, Baňackému na vyhnutie sa disciplinárnemu stíhaniu postačovalo Súdnej rade povedať, že Dominiku „nepovažuje za blízku osobu […], ktorej ujmu by pociťoval ako svoju vlastnú.“ Toto tvrdenie spolu s čestným vyhlásením Dominiky Volkaiovej, v ktorom mala uviesť, prečo je pravda, že ona nie je blízkou osobou Baňackého, no on naopak jej blízkou osobou je, postačovalo predsedníčke Súdnej rady Praženkovej na to, aby konštatovala, že zákon porušený nebol. Samozrejme, keď sme sa chceli na tieto vyhlásenia pozrieť a požiadali o ne na základe infozákona, Súdna rada ich sprístupnenie odmietla.
Čo s tým?
Následkom nevyvodzovania zodpovednosti za porušovanie povinností určených na zvyšovanie transparentnosti je sťažovanie možnosti vykonávať verejnú kontrolu. Zvyšujú sa tým šance, že prípadné konflikty záujmov sudcov budú prehliadnuté. To všetko prispieva k ďalšej erózii už tak nízkej dôvery v súdnu moc.
Tieto problémy sú našťastie napraviteľné. Pokiaľ ide o prvý problém s premlčaním, najjednoduchším riešením je, samozrejme, žiadať, aby Súdna rada, prípadne ministerstvo či predsedovia súdov proaktívne kontrolovali úplnosť deklarácií rodinných väzieb. Pokiaľ nebudú vyhlásenia sudcov kontrolované, nemožno očakávať nič iné, iba ich nedbanlivosť a ľahostajnosť pri ich vypĺňaní. Pritom stačí jednotlivé vyhlásenia párovať tak, ako sme to spravili my, v Transparency.
Druhý problém vyžaduje zásah do zákona o súdoch. Vágna definícia blízkej osoby síce slúži potrebám občianskeho práva, kde sa predsa len vyžaduje istá miera flexibility, no pre potreby zvyšovania transparentnosti súdnictva sa nehodí, nakoľko umožňuje príliš jednoduché obchádzanie zákona.
Matej Šimalčík
Tento blog vznikol za podpory Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Kontrolu súdnictva môžete podporiť svojim darom aj Vy. Ďakujeme!
Viac k téme rodinných väzieb na súdoch:
- Napriek reforme sa rodinné väzby na súdoch rozrástli
- Rozrastie sa sudcovský klan Volkaiovcov o ďalšiu posilu?
- Aliancia za rodinu, pobočka košické súdy
- Hlásite sa za sudcu? Mať rodinu v justícii pomôže