Premiér Robert Fico s obľubou rozpráva o korupcii na Ukrajine. Náš sused však aj napriek vojne dokázal v tomto ohľade dosiahnuť za posledné roky citeľný pokrok. V Transparency sme sa s partnermi zo Zakarpatskej oblasti pozreli v rámci spoločného projektu na úroveň transparentnosti miest v tomto prihraničnom regióne. A aj na to, ako by obstáli v porovnaní s našimi samosprávami.
Transparentnosť verejných inštitúcií či samospráv neznamená mať len peknú webovú stránku. Podstatnejšie je, či obyvatelia aj naozaj vedia zistiť, ako sa rozhoduje o ich peniazoch a verejných službách, kto zastupuje ich záujmy a čo robí samospráva pre komunitu. Platí to aj v krízových časoch, keď je dôvera verejnosti ešte dôležitejšia.
Aj preto sme sa v rámci ukrajinsko-slovensko-holandského projektu Posilňovanie právneho štátu na miestnej úrovni v Zakarpatskej oblasti rozhodli po vzore podobných projektov pobočiek Transparency International na Slovensku i na Ukrajine zostaviť pilotný minirebríček transparentnosti miest v Zakarpatskej oblasti.
Vzhľadom na geografickú blízkosť a historické väzby, ako aj prítomnosť slovenskej menšiny, ide o región, ktorý je pre Slovensko prirodzene zaujímavý. Transparentnosť samospráv v tomto regióne zároveň môže byť dôležitým ukazovateľom toho, ako sa darí presadzovať princípy otvoreného vládnutia aj v oblastiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom.
Do hodnotenia sme zaradili 17 zakarpatských samospráv s 20-tisíc a viac obyvateľmi a pre porovnanie aj menší, zhruba sedemtisícový Perečín. Porovnávali sme 17 základných kritérií, ktoré vychádzali z verejne dostupných informácií na webových stránkach a sociálnych sieťach, z odpovedí na žiadosti o informácie a cez telefonické zisťovanie. Išlo teda len o základnú, zjednodušenú verziu rebríčka transparentnosti, oproti nášmu hodnoteniu slovenských miest s vyše stovkou indikátorov.
Okrem slovenskej pobočky Transparency sa na jeho príprave podieľal aj ukrajinský Inštitút stredoeurópskych stratégií a politológ Ihor Vegesh z Užhorodskej národnej univerzity.
Mukačevo vs. Korolevo, alebo rozdiely na koncoch rebríčka
Najlepšie z porovnania vyšli stotisícové Mukačevo, ale aj päťnásobne menší Ťačiv. Regionálna metropola Užhorod skončila až na piatom mieste. Obe najlepšie hodnotené teritoriálne komunity dosiahli 25 z celkových 34 bodov (transparentnú prax spĺňalo Mukačevo pri 12 a Tiachevo pri 11 zo 17 otázok).
Ako samosprávy najmenej otvorené verejnej kontrole skončili malé Dubove a Korolove s tretinovým skóre. Ani jedna z nich neodpovedala na žiadosť o informácie. Na stránke Dubove zároveň nie je možné nájsť ani kľúčové dokumenty, akým sú napríklad rozpočty za posledné tri roky.
Medzi najväčšie problémy, na ktoré sme pri hodnotení narazili, patrí nezverejňovanie kontaktov na poslancov, chýbajúce majetkové priznania (zverejňuje ich len Mukačevo), nefunkčné vyhľadávanie na stránkach či neaktuálny obsah.
Na druhej strane, pozitívom je aktívne využívanie sociálnych sietí – všetky hodnotené samosprávy komunikujú s občanmi cez Facebook, niektoré aj cez YouTube. Hoci sociálne siete zlepšujú dostupnosť informácií, webová stránka ostáva najdôležitejším a univerzálnym nástrojom, najmä pre ľudí, ktorí sociálne siete nevyužívajú.
Pozitívne možno hodnotiť aj zverejňovanie etických kódexov zamestnancov (14 zo 17 samospráv), základných údajov o platoch miestnych politikov (13 zo 17) či životopisoch starostov (8 zo 17). Na zlepšenie však čaká najmä technická kvalita webových stránok a ich jazyková dostupnosť.
Podotknúť treba, že porovnanie týchto základných ukazovateľov transparentnosti nemožno priamo spájať s korupčnými rizikami či efektivitou samospráv. Ukazuje však, nakoľko sú otvorené verejnej kontrole. Otvorená samospráva dáva ľuďom možnosť zapojiť sa, klásť otázky a kontrolovať rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život.
Slovenská inšpirácia: Transparentnosť nie je výsadou veľkých
S porovnávaním otvorenosti samospráv má pobočka Transparency International dlhodobé skúsenosti. Zatiaľ čo prvý rebríček transparentnosti stovky najväčších miest zverejnila už v roku 2010, posledný z nich sa uskutočnil pred komunálnymi voľbami v roku 2022. Výsledky ukazujú, že pravidelné meranie transparentnosti má zmysel – v roku 2022 dosiahli slovenské samosprávy priemerné skóre 63%, pričom zlepšenie oproti predchádzajúcim rokom zaznamenalo až 74 zo 100 hodnotených miest. Medzi lídrami boli aj menšie mestá, ako napríklad Stará Turá s iba 8-tisíc obyvateľmi.
Priemerné skóre pilotného rebríčka v Zakarpatskej oblasti dosiahlo 56,6%, čo je v počiatočnej fáze pozitívny výsledok, no zároveň ukazuje aj priestor na zlepšenie. Kým niektoré indikátory dopadli porovnateľne so slovenskými mestami – napríklad zverejňovanie verejného obstarávania, iné zaostávajú. Záznamy zo zasadnutí mestských zastupiteľstiev zverejňuje len 7 z 17 hodnotených samospráv. Často chýbajú aktuálne rozpočty, kontakty na poslancov či základné dokumenty. Webové stránky bývajú neprehľadné, technicky nedostatočné a jazykovo neprístupné.
Zakarpatská oblasť môže byť pre Slovensko inšpiráciou napríklad v miere zverejňovania životopisov starostov – túto informáciu poskytuje verejnosti na weboch polovica miest, zatiaľ čo na Slovensku len 37%.
Jazyková bariéra ako prekážka k informáciám
V rámci rebríčka sme venovali priestor aj informáciám v cudzom jazyku. Zakarpatie patrí medzi najviac multietnické regióny Ukrajiny. Podľa posledného oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žije približne 75 000 Maďarov, ktorí tvoria najväčšiu menšinovú komunitu. Významnou súčasťou regiónu sú aj Rusíni, ktorých sa k svojej národnosti prihlásilo vyše 10 000.
Slováci, ktorí v Zakarpatsku historicky žijú najmä v okolí Užhorodu a v niekoľkých dedinách pri hraniciach, majú menší, no stále viditeľný podiel – oficiálne sa ich v sčítaní prihlásilo zhruba 2 600. Rómska komunita, ktorá je aj na Ukrajine často marginalizovaná, predstavuje približne 14 000 ľudí, avšak neoficiálne odhady hovoria o výrazne vyššom čísle oproti deklarovanému počtu zo sčítania.
Prístup k informáciám o chode samospráv v menšinových jazykoch je však na Zakarpatí aj napriek multietnickému zloženiu skôr výnimkou. Z výsledkov analýzy hodnotiacej 17 najväčších samospráv vyplýva, že informácie v inom ako ukrajinskom jazyku poskytne skôr malé mesto, ako centrá regiónu. To sa týka najmä prístupu k informáciám na oficiálnych webových stránkach v rodnom jazyku, ale aj pri získavaní informácií telefonicky. V oblasti, kde popri Ukrajincoch žijú Maďari, Rusíni, Slováci či Rómovia, je tak dostupnosť informácií v menšinových jazykoch veľmi slabá.
Hoci Užhorod sa nachádza priamo na slovenskej hranici a historicky ležal vo viacerých štátoch, na jeho oficiálnom webe jazykové variácie nenájdete. Anglická verzia webu je nefunkčná, telefónne kontakty nefungujú, prípadne sa na nich ako občan nedovoláte a ani na sociálnych sieťach nie sú dostupné inojazyčné informácie. Podobne je na tom aj Mukačevo, druhé najväčšie mesto regiónu, s populáciou porovnateľnou so slovenským Prešovom.
Na druhej strane pozitívnym príkladom je mesto Berehovo s početnou maďarskou komunitou. Mesto ležiace len pár kilometrov od hraníc s Maďarskom, síce na svojom webe využíva nie veľmi prívetivý Google Translate, no na Facebookovej stránke komunikuje výlučne dvojjazyčne.
Informácie v cudzích jazykoch sú problémom aj Slovenska
Problém nedostupnosti informácií v cudzom jazyku nie je špecifikom Ukrajiny. Podobné výzvy riešia mestá, či spomínané župy aj na Slovensku. Na rozdiel od jazykov menšín, v roku 2022 Transparency International Slovensko vo svojom hodnotení prístupnosti mestských webov zistila, že až 42 zo 100 slovenských miest neposkytovalo na svojom webe žiadne informácie v angličtine.
Podobne je na tom aj poskytovanie informácií telefonicky v angličtine. Transparency vo svojom blogu z roku 2017 opisuje bariéry prístupu k informáciám v angličtine pri slovenských župách. Z nich len v troch prípadoch z 8 sme konkrétnu informáciu aj dostali.
Je pochopiteľné, že samosprávy, hlavne malé, často nemajú kapacity na to, aby zamestnávali ľudí hovoriacich viacerými jazykmi. No práve preto sú dôležité jednoduché a funkčné nástroje – či už vo forme prekladača, alebo konkrétneho emailu na kontaktnú, ktorá dokáže reagovať aspoň na základné otázky.
V regióne, kde žije viacero národností, by však nemalo ísť len o nástroj „pre cudzincov“. Jazyková dostupnosť informácií, najmä v jazykoch menšín, je otázkou základného občianskeho práva – rozumieť tomu, čo sa deje v mojom meste.
Zlepšenie jazykovej prístupnosti nie je len otázkou komfortu, ale základného práva na informácie. V regióne, kde spolu žije viacero národností, by malo byť samozrejmosťou, že občan rozumie tomu, čo sa deje v jeho meste – aj keď nehovorí po ukrajinsky.
Celé hodnotenie s porovnaním slovenského kontextu si môžete pozrieť v podrobnej analýze „Transparency ranking of Zakarpattia local self-government bodies“.
Kristína Márová, Transparency International Slovensko, kristina.marova@transparency.sk
Igor Vegesh, Užhorodská národná univerzita
Aktivita bola uskutočnená s podporou vlády Holandského kráľovstva v rámci programu MATRA na podporu sociálnej transformácie. Projekt Posilňovanie právneho štátu na miestnej úrovni na Ukrajine je realizovaný v spolupráci troch organizácií: ukrajinským ICES – The Institute for Central European Strategy, holandským think tankom Foundation for Justice, Integrity and Anti-Corruption a slovenskou pobočkou Transparency International.