Z predbežných informácií zverejnených štátnymi inštitúciami vyplýva, že prístup k dátam vo viacerých štátnych registroch sa bude zužovať. Ide najmä o kataster nehnuteľností a register právnických osôb. V oboch prípadoch má byť dôvodom ochrana osobných údajov. Platí pritom, že tieto registre patria k najdôležitejším nástrojom verejnej kontroly.
Bez týchto dát by sme sa nedozvedeli napríklad o vile ruského oligarchu Olega Deripasku pod Slavínom, pochybných čerpaniach dotácií na obrábanú pôdu v článku od Jána Kuciaka, ale aj o mnohých ďalších kauzách. Je to tak z dôvodu, že transparentnosť údajov je na Slovensku na veľmi vysokej úrovni.Plánované zmeny však majú legitímny základ. Ochrana osobných údajov je dôležitým, právom chráneným záujmom, ktorý zároveň naráža na nemenej významný záujem – možnosť verejnej kontroly. Z uvedeného dôvodu treba hľadať racionálny kompromis. Zdôraznil to aj nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C‑37/20 a C‑601/20, ktorý konštatoval neplatnosť časti smernice o praní špinavých peňazí. Práve v časti, týkajúcej sa zverejňovania osobných údajov vo verejných registroch.
Problémom je najmä široký, verejný, prístup k dátam, bez možnosti kontroly, kto si tieto dáta prehliada. Do úvahy tiež prichádza ich následné hromadné spracovávanie a ďalšie šírenie, aj na komerčné účely. Tieto riziká sa však dajú eliminovať aj bez toho, aby verejnosť, novinári, či výskumníci prišli o možnosť prístupu k dôležitým dátam.
Prvým krokom by malo byť zverejňovanie dát s rozumnou reštrikciou – napríklad vo forme mena a priezviska, ktoré vo všeobecnosti nebudú postačovať na identifikáciu konkrétneho človeka. Pri právnických osobách zároveň o ochrane osobných údajov hovoriť nemožno. Zvyšné údaje (najmä adresu fyzickej osoby) je možné sprístupniť užívateľom po prihlásení. Týmto spôsobom získa štátny orgán elektronickú stopu o tom, kto vyhľadával aké osobné údaje. Odpadne zároveň možnosť následného spracovania dát na základe ich neobmedzeného verejného prístupu.
Pripravované zmeny v katastri by však mohli slúžiť aj ako príležitosť na vylepšenie súčasných nedostatkov – napr. v otázkach formálnej a materiálnej publicity katastra. Neprimeraný zásah do verejnosti údajov totiž spôsobí aj sťaženie možnosti kontroly pre súkromnoprávne účely. Takéto úpravy preto treba poňať komplexne, napríklad aj s ohľadom na možnosť podania opravných prostriedkov.
Zmeny plánované na katastri, či registri právnických osôb ešte nemajú jasné legislatívne kontúry, preto je dôležité, aby výsledný návrh prišiel s racionálnym kompromisom, nie bezdôvodným oklieštením transparentnosti. V ideálnom prípade by zákonodarca mohol zároveň zabiť viacero múch jednou ranou.
(ji)