Takmer štyri roky bola súčasťou Transparency tímu. Venovala sa téme zdravotníctva a spolupráci lekárov s farmapriemyslom s dôrazom na rizika konfliktov záujmov. Organizovala školenia o nástrojoch verejnej kontroly a opatreniach pre efektívnejšie verejné súťaže v zdravotníckom sektore. NIKOLA GURGOĽOVÁ nám v rozhovore porozprávala o svojich pracovných skúsenostiach aj úspechoch.
Ako si spomínaš na svoje začiatky v Transparency?
Nastúpila som do TIS s nadšením a rešpektom zároveň. Bola som rada, že som sa hneď po univerzite dokázala zamestnať vo svojom odbore. Zapôsobilo na mňa, ako sa u nás živo a odborne diskutovalo verejné dianie na Slovensku.
Čo bola Tvoja prvá pracovná úloha, na čom si pracovala?
Nastúpila som ako stážistka, junior analytik zdravotníctva v období, keď boli témou CT-čka či stravovacie tendre, kde Transparency odviedla peknú analyticko-investigatívnu prácu. Aj pod týmto tlakom začalo ministerstvo porovnávať ceny a dokonca centrálne obstarávať. Spolupodieľala som sa na analýze nákupov nemocníc. Výstupom bol blog, kde sme poukázali na ďalšie podozrivé tendre.
Súčasťou Tvojej agendy bola aj komunikácia s občanmi. S akými požiadavkami sa najčastejšie obracali na Transparency?
Keď som si pozrela prichádzajúce podnety, najviac otázok (asi tretina) sa týkala samospráv. Občania veľmi často narazia na svojvôľu starostov alebo nejasnosti pri výklade zákonov. Žiaľ, niekde sa starostovia správajú ako zemepáni, zamieňajú si službu verejnosti s absolutistickým vládnutím. Zo začiatku som ťažšie znášala telefonáty frustrovaných ľudí, ktorí sa na nás často obracajú ako na poslednú inštanciu. Ako malá organizácia však nemáme kapacitu riešiť každý lokálny problém a museli sme ich odmietať, čo mnohých prirodzene hnevalo. Je preto dobré, že sa Transparency snaží spájať ľudí zo samospráv aj na pravidelných seminároch, kde si zdieľajú skúsenosti a vedia si pomôcť aj bez nášho zapojenia. Verím, že podobne bude nápomocná aj online Transparency akadémia, kde sprostredkúvame rady a skúsenosti mnohých odborníkov, o ktorých pomoc sa aj my často opierame.
Spolupracovala si aj s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami. Prečo je podľa Teba dôležité, aby boli súčasťou organizácie?
Ako malá organizácia si často nedokážeme zabezpečiť niektoré stále služby, napríklad technickú podporu. Preto nám dobrovoľníci veľmi pomáhajú. Je úžasné vidieť, že niekto ponúka svoj voľný čas a zručnosti neziskovej organizácii. U dobrovoľníkov je častou motiváciou snaha vrátiť späť niečo pre spoločnosť. V niektorých krajinách hodnotia študentov aj z pohľadu ich dobrovoľníctva. Je to veľmi dobrá cesta, ako formovať postoje mladých ľudí a viesť ich k občianskej angažovanosti. Ak by sa aj v našom školskom systéme kládol dôraz na dobrovoľnícke a komunitné aktivity, nemuseli by sme možno v takom rozsahu čítať konšpirácie o zahraničnom sprisahaní pri angažovanosti občanov. Alebo by sme mali viac správne ukotvených politikov a úradníkov odolných voči korupcii, ale aj eticky konajúcich občanov.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech v Transparency?
Boj proti korupcii je beh na dlhú trať. Výsledky je náročné vidieť zo dňa na deň, treba byť trpezlivý. Za každým úspechom sa skrýva práca tímu, tlak verejnosti a niekedy zapojenie síl odborníkov. Spomeniem si napríklad na firmu v zdravotníctve obchodujúcu s nemocnicami, ktorá po našom blogu ukončila svoje aktivity. Alebo keď sme tlačili na inštitúcie a bojovali za viac dát, tak napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal zverejňovať ďalšiu kategóriu údajov o svojej činnosti. Alebo pri volaní o transparentné výberové konania riaditeľov nemocníc, keď si tieto požiadavky osvojila vo svojom programe politická strana.
Ktoré pracovné úlohy Ťa bavili najviac?
Práca v Transparency je naozaj pestrá, takže človeka tak skoro neomrzí. Veľmi rada som sa venovala aj úlohám, ktoré by iných možno veľmi nebavili – interné procesy s dátami, komunikácia s občanmi, organizácia podujatí. Boli to veľmi zaujímavé takmer štyri roky, kedy som bola súčasťou toho, čo sa na Slovensku dialo. Pracovala som na rôznych úlohách – od administrácie až po analýzy a investigatívu. Postupne sa nám skladal obraz o tom, kde sú pochybenia, čo nie je v zhode s kostolným poriadkom. Bolo potrebné nielen pracovať s informáciami, ale aj chápať kontext. To bolo pre mňa obohacujúce. Pýtame sa inštitúcií a získavame informácie. To, čo sa dozvieme, dáme vedieť aj širokej verejnosti. Pripadalo mi to fascinujúce, Transparency má značku, ktorá má váhu, je jedna z najznámejších.
Organizovala som seminár pre aktivistov, ktorí chcú kontrolovať zdravotníctvo, ako sa čerpajú prostriedky na zdravotnú starostlivosť v ich regióne, v ich nemocniciach. Podujatí Transparency sa zúčastňujú ľudia, ktorí sú aktívnejší v zdravotníckych témach – buď ako súčasť manažmentu alebo ako zdravotnícky personál. Vždy sa lepšie bojuje s korupciou, keď sa niekto ohlási s podnetom na nekalú praktiku a pracuje priamo v prostredí, kde sa nekalosti dejú. Stretávanie sa s verejnosťou počas seminárov predstavuje tiež spätnú väzbu na našu činnosť. Aj my sa dozvieme viac o fungovaní zdravotníckeho sektora či odozvu na naše zistenia.
Čo si sa v Transparency naučila?
Mať možnosť diskutovať s viacerými aktérmi v konkrétnej oblasti verejného života otvorí myseľ človeka, umožní pochopiť komplexnosť vecí, ale posilní aj kritické uvažovanie. Ako občianke mi dala práca v TIS užitočné zručnosti, ako vyhľadávať a analyticky pracovať s informáciami.
Trošku odbočím – prekvapili ma reakcie na facebookový status z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zarazilo ma, že ľudia v diskusii nepochopili zámer zverejňovať lekárov, ktorí pochybia. Skôr to vnímali ako hon na čarodejnice, ich pranierovanie v médiách – čo vôbec nebolo zámerom. Očakávala som, že budú chcieť mať informácie, či im bude poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť alebo naopak, či ich bude operovať lekár, ktorý predtým trikrát pochybil. Mnoho diskutujúcich nepochopilo, že navrhujeme dostupnosť dát o pochybeniach, ktoré si môže ktokoľvek vyhľadať.
Ktorý príbeh spojený s Transparency Ti najviac ostane v pamäti?
Určite viacero, napr. aj odvážny čin Zuzky Hlávkovej. Keď sa niekto v takej inštitúcii ako ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí odhodlá verejne hovoriť o nekalostiach, čo sa tam diali, a ešte k tomu ide o mladého človeka, vyžaduje si to veľkú odvahu aj integritu. Pamätám si Zuzku v deň tlačovej konferencie, pamätám si tú jej nervozitu, na ktorú sme jej ponúkali čaj proti stresu (úsmev). Fakt to chcelo veľmi veľkú odvahu, predstúpiť pred kamery a očakávať tie protitlaky a dehonestáciu z druhej strany. A najmä, keď na Slovensku možno trestanie korupcie na najvyšších miestach prirovnať k čakaniu na Godota, ktorého nikto nevidel.
V Transparency si pracovala takmer štyri roky. Kam sa organizácia za ten čas posunula?
Transparency úspešne reaguje na aktuálne zmeny a témy. Oproti dobe, keď som nastúpila, sa aktuálne viac pracuje so sociálnymi sieťami. Od roku 2018 sa veľa investovalo do vnútorných a analytických procesov. Využívajú sa nové nástroje, ktoré pomáhajú lepšie komunikovať prácu Transparency pre verejnosť. Keď to porovnám, pred štyrmi rokmi bola väčšina publikovaných výstupov vo forme blogov, textov, k tomu nejaký graf alebo excelovská tabuľka. Aj v tomto sa organizácia veľmi posunula. Zároveň má Transparency častejší osobný kontakt s ľuďmi, oslovuje rôzne publiká, organizuje sa viac kampaní aj podujatí – seminárov, debát, školení.
Kam povedú teraz Tvoje pracovné kroky?
Vďaka Európskemu zboru solidarity sa presúvam do Paríža, kde budem pol roka na administratívnej pozícii pomáhať neziskovej organizácii s realizáciou medzinárodných dobrovoľníckych projektov zameraných na témy ľudských práv, klimatických zmien, mierových iniciatív.
Ďakujeme a držíme palce!
Rozhovor viedla Zuzana Grochalová.
