SamosprávaPrimátor Sniny porušil zákon a na kritiku reagoval vyhrážkou. Snaha politikov umlčať kritickú diskusiu zastrašovaním je, žiaľ, u nás stále bežnou praxou.
Bolo to ešte v roku 2015, kedy Matúš Hačko požiadal mesto Snina o informácie ako tri miestne športové kluby hospodárili s dotáciami v celkovej hodnote viac ako 85 000 eur, ktoré dostali od mesta v predchádzajúcich rokoch (2013 a 2014). To ešte netušil, že ich získanie ho bude stáť jeden celý rok a súdny spor so samosprávou.
Keďže spor vyhral, Matúš Hačko podal proti predstaviteľom Sniny návrh na prejednanie priestupku, na základe ktorého Okresný úrad Humenné potrestal sninského primátora Štefana Milovčíka pokarhaním. Takýto trest je podľa nás neadekvátny, nakoľko Snina svojím postupom zásadne zasiahla do Ústavou SR garantovaného práva na informácie a práva na inú právnu ochranu, čo sme povedali aj pre TV JOJ, ktorá sa na nás pred mesiacom obrátila so žiadosťou o stanovisko k výsledku priestupkového konania. Žiadať informácie má totiž zmysel vtedy, keď ich dostanete čo najskôr (zákon počíta s ôsmimi pracovnými dňami), a nie po roku čakania, kedy požadované informácie pre gro žiadateľov stratia význam.
Primátorovi Milovčíkovi (nezávislý, v minuloročných voľbách neúspešne kandidoval do prešovského krajského zastupiteľstva za pravicovú koalíciu) a jeho podriadeným sme vtedy pravdepodobne stúpili na otlak, nakoľko nám z mestského úradu poslali stanovisko, podľa ktorého sú v Snine „toho názoru, že tvrdenia [nášho] analytika o tom, že konaním boli zo strany mesta porušené ústavné práva žiadateľa a vyjadrenia o neadekvátnom treste nie sú na mieste, o to viac [ich] prekvapuje, že ide o vyjadrenia organizácie, ktorá by mala byť vždy objektívna a svoje vyjadrenia by mala opierať výhradne o ustanovenia platných právnych predpisov a nie o vyjadrenia tretej osoby so snahou prispieť k poškodeniu mena iných subjektov.“
Vraj máme zjednať nápravu, „v opačnom prípade využijeme iné právne dostupné prostriedky vo veci ochrany osobnosti (ohovárania),“ nám napísali zo Sniny, čo zakončili očakávaním nášho vyjadrenia „tak operatívne, ako rýchlo [sme] reagovali na žiadosť pani redaktorky TV JOJ.“ Naše vyjadrenie k sninskej arogancii moci, odporu voči verejnej kontrole a nedostatku sebareflexie nájdete operatívne zverejnené tu.
Vyhrážka žalobou za verejnú kritiku rozhodovacej činnosti mesta Snina, jeho primátora, ako aj okresných úradov v Humennom a Prešove (rozhodovali o priestupku) je samozrejme absurdná. V demokratickej spoločnosti založenej na princípe suverenity ľudu je slobodná diskusia a konfrontácia názorov vo veciach všeobecného či verejného záujmu nevyhnutnou súčasťou slobody. Každý má dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom patrí aj činnosť orgánov verejnej moci a osôb pôsobiacich vo verejnom živote. O kritike týchto subjektov pritom platí z princípu demokracie vyplývajúca prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (toto si myslí Ústavný súd SR).
Snina pritom vôbec nie je ukážkovým príkladom transparentného mesta. V poslednom rebríčku transparentnosti 100 najväčších samospráv z roku 2016 sa umiestnila na chabom 72. mieste, pričom za 2 roky sa prepadla až o 44 priečok a v kategórii dotácie získala historicky najhoršie skóre (len 19 percent možných bodov). V prípade jednej z dotácii na ktoré sa pýtal Matúš Hačko (pre ŠK Skóre v 2014) zistil pochybenia pri čerpaní aj sninský hlavný kontrolór.
Dokonca na naše vlastné žiadosti o informácie odpovedali podľa zákona len v dvoch zo štyroch prípadov. V jednom z nich žiadosť zamietli (čo už len verejnosť do toho, aký je program pána primátora a s kým sa stretáva), v druhom na ňu reagovali až po našej urgencii s flagrantným porušením lehoty na vybavenie žiadosti.
Sninský prípad poukazuje na dve veci. V prvom rade je dôkazom, že jednotlivec dokáže vo svojom meste alebo obci meniť veci aj sám, a v prípade potreby má šancu uspieť aj na súde. Odhodlanie ľudí kontrolovať nimi volených zástupcov je obzvlášť dôležité v prípade miest a obcí, na monitorovanie ktorých, s výnimkou pár najväčších, zväčša nezostáva médiám a mimovládnym organizáciám kapacita. To však neznamená, že na miestne „elity“ nedokážu vyvíjať dostatočný tlak aj bežní občania. Matúš Hačko a jeho odhodlanie budíš toho príkladom.
V druhom rade prípad ukazuje aj smutnejšiu realitu slovenskej samosprávnej politiky. Sninský prípad totiž ani zďaleka nie je ojedinelý exces a podobného porušovania práva na informácie sa dopúšťajú samosprávy pomerne často. Množstvo lokálnych politikov si ešte stále neosvojilo základne princípy demokratickej pospolitosti. Demokracia je dobrá, keď sa vyhrávajú voľby, no následné dodržiavanie princípov dobrej verejnej správy a transparentnosti už po vôli nie je. Ochota akceptovať tieto princípy by pritom mala byť jedným zo základných kritérií, podľa ktorých sa budú občania rozhodovať na nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Už na jeseň my všetci môžeme odkázať svojim voleným zástupcom, že na transparentnosti skutočne záleží!
Matej Šimalčík
