Porovnanie európskych miest vo vybraných aspektoch transparentnosti prináša prekvapivé výsledky. Mnohé bohatšie mestá sa majú čo učiť od tých z relatívne nových demokracií. Bratislava skončila nadpriemerne, ale rezervy ostávajú.
Titul najlepšieho mesta pre život už deväťkrát po sebe obhájila rakúska Viedeň, švajčiarsky Bern je najbezpečnejším mestom na starom kontinente a francúzsky Paríž len nedávno získal primát najdrahšej európskej metropoly. Ktoré európske hlavné mesto je ale najtransparentnejšie? A ako by obstála Bratislava?
Takéto porovnanie momentálne neexistuje, hoci je mnoho dôvodov, prečo by jeho vytvorenie malo zmysel. Transparentnosť je jednou z najlogickejších odpovedí na rastúcu nedôveru voči verejným autoritám, ako aj na viac či menej opodstatnené obavy z únosu demokracie. Naša skúsenosť s rebríčkom transparentnosti slovenských miest zároveň ukazuje, že príklady dobej praxe často inšpirujú k zlepšovaniu aj ďalších.
Preto sme sa v posledných mesiacoch – spolu s kolegami z viacerých pobočiek Transparency International i ďalšími externými spolupracovníkmi – pustili do malého pilotného projektu, ktorý by uskutočniteľnosť takéhoto porovnania preveril v praxi (štúdia je zverejnená TU).
Čo riešia primátori
Nejde pritom o klasický rebríček, ale o jednoduchšie porovnanie niekoľkých ukazovateľov založených na príkladoch dobrej praxe z celého sveta. Overovali sme, čo dokážu obyvatelia hlavných miest zistiť o ich obstarávaniach i menších nákupoch, ako magistráty informujú o rozpočtoch a ich plnení, ako otvorení sú v poskytovaní informácií o majetkoch a odmenách politikov alebo či zverejňujú podrobné zápisy o priebehu rokovaní mestských orgánov a o hlasovaní poslancov.
Zamerali sme sa pritom najmä na informácie, ktoré si ľudia môžu ľahko vyhľadať na webových stránkach miest. Ak chcú napríklad obyvatelia Berlína zistiť, čo práve rieši ich primátor Michael Müller, môžu si na stránke nemeckej metropoly jednoducho otvoriť jeho pracovný kalendár.
Dozvedia sa tak napríklad, že začiatkom mája sa chystal na odborárske oslavy sviatku práce alebo na služobnú cestu do Tokia. Podobne si obyvatelia litovského Vilniusu môžu vyhľadať program tamojšieho primátora Linasa Kvedaravičiusa, ktorý napríklad podľa diára strávil v apríli tri hodiny čítaním listov a odpovedaním na ne.
Naopak, ak návštevníci zavítajú na oficiálnu webstránku slovenského hlavného mesta, kalendár stretnutí nového primátora Bratislavy Matúša Valla nenájdu. Podobne je to v 18 z 26 hlavných miest, ktoré sme koncom minulého roka zaradili do pilotného porovnania otvorenosti európskych metropol.
Najlepšie obstarávanie, najhoršie lobing
Celkovo spomedzi štrnástich skúmaných ukazovateľov obstálo 26 hlavných miest najlepšie v otázkach týkajúcich sa zverejňovania výziev pre verejné obstarávania a detailov o rozpočte. V oboch prípadoch sa nám tieto informácie podarilo v dostatočnej miere nájsť na webstránkach 25 z 26 miest.
Veľká väčšina miest podrobne informuje aj o priebehu rokovaní svojich orgánov, hoci aj v tejto oblasti sa vyskytujú pozoruhodné výnimky.
Dve tretiny hlavných miest, vrátane Bratislavy, zverejňuje aj pomerne detailné informácie o svojich volených predstaviteľoch. Najlepším príkladom v tejto oblasti je britský Londýn, ktorý obyvateľom v modernom rozhraní poskytuje nielen kontaktné údaje a informácie o výške príjmov každého člena zastupiteľstva, ale prehľadne sumarizuje aj prepisy ich vystúpení na rokovaniach alebo zoznamy prijatých darov ako sú pozvania na večeru alebo na tenisový turnaj.
Naopak, najhoršie obstáli mestá naprieč Európu v oblasti informovania o lobistických záujmoch na radnici. Na register lobistov, ako ho poznáme z inštitúcií Európskej únie alebo z kanadskej metropoly Toronta, odkazuje iba španielsky Madrid.
Kto zverejňuje zmluvy v Európe?
Keď sme žiadali od hlavných miest zaslanie zmlúv s ich poskytovateľmi telekomunikačných služieb, prístup radníc ukázal veľké rozdiely naprieč Európou. Kým bulharskej Sofii a Bratislave (tu a tu) stačilo odpovedať zaslaním konkrétnych linkov na zmluvy zverejnené na webe, viaceré mestá si museli dať prácu so skenovaním a preposielaním zmlúv. Aj tak však poskytla obyvateľom tieto informácie len menej ako polovica hodnotených miest.
Ruská Moskva žiadateľovi tiež poslala link, no len všeobecný – na stránku s verejnými obstarávaniami. Skúsenejší užívateľ sa cez ňu k zmluvám nakoniec dopracuje, takýto prístup radnice však nemožno hodnotiť ako otvorený.
Z bosnianskeho Sarajeva našim kolegom tvrdili, že informáciami, kto im poskytuje telekomunikačné služby, nedisponujú. A z rumunskej Bukurešti, ukrajinského Kyjeva, srbského Belehradu, moldavského Kišiňova, arménskeho Jerevanu, gréckych Atén či portugalského Lisabonu nám pre zmenu odpoveď neprišla vôbec.
Najrýchlejšia Bratislava
Zaujímavé je aj porovnanie doby, ktorú radnice na odpoveď potrebovali. Hoci treba zdôrazniť, že zákonné lehoty na poskytnutie informácií sú v jednotlivých krajinách rôzne a zákon o slobodnom prístupe k informáciám nemajú v Rakúsku ako jedinej európskej krajine dokonca vôbec.
Desiatke miest, ktorá zmluvy poskytla, trvalo v priemere odpovedať 10 dní, pričom najrýchlejšie zareagoval práve bratislavský magistrát – dva dni. Najdlhšie sme na odpoveď čakali pri Amsterdame (44 dní) a Londýne (51 dní) – v tomto prípade sme žiadali zverejnenie platov primátora a volených zástupcov mestského zastupiteľstva.
Európsky semafor
Ako porovnanie transparentnosti tridsiatky európskych hlavných miest dopadlo celkovo? Na rozdiel od hodnotenia slovenských miest sme ich nezoradili do klasického rebríčka, keďže pri menšom počte ukazovateľov, ktoré sme si pre pilotný projekt zvolili, by takéto poradie mohlo byť skresľujúce.
Mestá sme rozdelili do troch skupín vo farbách semafora, pričom mestá v najotvorenejšej – zelenej kategórii museli indikátory založené na dobrej praxi spĺňať aspoň na 75 percent. Naopak, do najmenej otvorenej – červenej kategórie – spadli mestá, ktoré napĺňali menej ako polovicu zo 14 ukazovateľov.
Do zelenej kategórie najotvorenejších miest sa dostali kosovská Priština, česká Praha, estónsky Tallinn, litovský Vilnius, španielsky Madrid a ukrajinský Kyjev. Najviac miest spadlo spolu s Bratislavou do oranžovej kategórie s priemernými výsledkami – viac ako 50 % a menej ako 75 % indikátorov naplnených. V červenej kategórii menej otvorených metropol skončili grécke Atény, srbský Belehrad, arménsky Jerevan, moldavský Kišiňov, bosnianske Sarajevo a švédsky Štokholm.
Nedôvera tlačí na otvorenosť
Toto hodnotenie, samozrejme, pri štrnástich – hoci dôležitých indikátoroch, nemožno považovať za komplexné. Nezohľadňuje ani miestne a historické špecifiká ako aj napríklad menej intenzívne volanie po transparentnosti v krajinách s vysokou mierou dôvery obyvateľov voči verejným inštitúciám.
Tento tlak môže byť naopak v krajinách s vysokou mierou vnímania korupcie omnoho vyšší a aj to môže byť dôvod, prečo sa medzi najtransparentnejšie mestá dostali najmä metropoly z krajín bývalého komunistického bloku.
Práve tento paradox môže vysvetľovať pre niekoho na prvý pohľad prekvapivý nesúlad s globálnym indexom vnímania korupcie každoročne zverejňovaným Transparency International. V ňom napríklad Kosovo skončilo na 93. a Ukrajina dokonca až na 120. mieste.
Limitovaná vzorka miest a ukazovateľov nepotvrdila, že by miera otvorenosti miest mala súvis s počtom obyvateľov či veľkosťou ich rozpočtov. Hodnotenie sa v tejto fáze nezameriavalo ani na kvalitu a užívateľskú prístupnosť poskytovaných informácií, ktorá je naozaj veľmi rôznorodá. Porovnanie však napriek tomu prináša veľmi zaujímavú sondu do praxe v oblasti otvoreného vládnutia v rôznych kútoch Európy.
Inšpirácie pre Slovensko
Ak by nový primátor Bratislavy chcel hľadať inšpiráciu u kolegov, v prípade majetkových pomerov politikov by sme mu, na rozdiel od doterajšej trezorovej praxe, odporúčali nasledovať príklad španielskej metropoly. Každý člen madridskej mestskej rady zverejňuje okrem majetkového priznania a vybraných dát z daňového priznania aj svoje kontaktné údaje, ale aj životopis, dosiahnuté vzdelanie, úroveň ovládania cudzích jazykov, údaje o profesionálnej kariére či zastávaných verejných funkciách.
Ďalšou oblasťou, v ktorej Bratislava zverejňuje informácie iba na priemernej úrovni, je činnosť mestských poslancov. Dnes sa už síce na stránke slovenského hlavného mesta dajú nájsť aj zápisnice z rokovaní zastupiteľstva, systém je však neprehľadný a niektoré zápisnice stále chýbajú alebo sú zverejňované s veľkým omeškaním. Najmodernejší nie je ani spôsob, ako Bratislava zverejňuje záznamy z rokovaní, ktoré sú na stránke dostupné síce prehľadne členené, ale iba vo forme zvukovej nahrávky.
Dobré príklady možno v tomto prípade hľadať napríklad v Berlíne alebo v Amsterdame. Radnica nemeckej metropoly zverejňuje prepisy vo veľmi prehľadnom systéme, tie dokonca popisujú aj neformálnu atmosféru rokovaní, napríklad smiech.
Holanďania zas vynikajú obsahovo bohatým a užívateľsky priateľským archívom zo zasadnutí poslancov. Videá si možno vyhľadávať podľa preferovaných častí, k rečníkom sú priradené mená a príslušnosť k politickej strane alebo frakcii. Každý príspevok je doplnený o kompletný prepis a, ak je to relevantné, aj o sprievodný dokument alebo protokol. Videá sa dajú exportovať, rozhranie pôsobí vysoko profesionálne.
Inšpiratívna však môže byť pre mnohých aj Bratislava. Okrem expresného vybavenia infožiadosti napríklad aj zverejňovaním zmlúv, ktoré slovenská metropola vďaka slovenskej legislatíve publikuje kompletne všetky. Zmluvy v plnom znení ale zverejňuje nad rámec zákona napríklad aj jej najväčšia obchodná firma Dopravný podnik Bratislava. Takáto miera otvorenosti stále nie je vo svete bežná a v našej 26-člennej vzorke nezverejňuje žiadne zmluvy až 9 hlavných miest. Niektoré ďalšie zverejňujú aspoň veľké zmluvy uzatvorené na základe verejného obstarávania.
Pracovnú cestu do Viedne má už tím Matúša Valla za sebou. Hoci sa máme nepochybne čo od rakúskej metropoly čo učiť, platí to aj v opačnom garde (Viedeň odmietla zverejniť dodávateľské zmluvy). A hoci sa to prvé zamyslenie nezdá, cesty do Kyjeva či Prištiny by mohli byť pre Bratislavčanov minimálne rovnako inšpiratívne.
Gabriel Šípoš, Michal Piško, Lukáš Zajac
Čerstvé novinky z nášho boja za viac transparentnosti na Slovensku môžete dostávať aj Vy pravidelne, pridajte sa k tisíckam ďalších!