Údaje o skutočných vlastníkoch firiem štát eviduje vo viacerých registroch, pričom zápisy v nich sa nezriedka rozchádzajú. Pri zisťovaní, kto za firmou reálne stojí, často nepomôžu.
Globálne kauzy ako Panama alebo Pandora Papers odhalili v poslednom desaťročí masívny problém využívania firiem so skrytým vlastníctvom na korupciu, daňové úniky či pranie špinavých peňazí. Odpoveďou mnohých štátov po celom svete, s Európskou úniou v čele, bolo vytváranie registrov na odkrývanie vlastníckych štruktúr. Význam protischránkových registrov nadobudol ešte väčšmi na význame pri snahe o efektívne ukladanie sankcií voči ruskému kapitálu po spustení agresie na Ukrajine. Ten je neraz sofistikovane skrytý v spleti korporátov aj naprieč západným svetom.
únia sa dlhodobo snaží primäť členské štáty k čo najvyššej miere transparentnosti pri odhaľovaní vlastníckych štruktúr. Slúžia na to postupne vylepšované AML smernice (proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu). Tie, okrem iného, prikazujú štátom EÚ viesť prehľadnú evidenciu skutočných vlastníkov pri všetkých právnických osobách.
Kvalita implementácie smernice už ale závisí od každého členského štátu. Slovenské problémy sa pri snahe o nájdenie ruského kapitálu ukázali pomerne skoro.
Štát nedisponuje žiadnymi automatizovanými mechanizmami na vyhodnocovanie rizikových vlastníckych štruktúr, chýba aj systematizované vyhľadávanie v registroch. Najnovšia analýza Transparency International Slovensko ukazuje ešte hlbší rozsah problémov s našimi registrami.
Ach, tie registre
Na rozdiel od väčšiny krajín EÚ máme na Slovensku registre s informáciami o vlastníkoch firiem hneď dva. Referenčným registrom pre zber údajov o všetkých konečných užívateľoch výhod, teda reálnych vlastníkoch, je Register právnických osôb (RPO). Na základe zákona sa doň vkladajú údaje z iných databáz, do ktorých údaje registrujú štatutári firiem, neziskoviek, družstiev a ďalších osôb.
Slovenským unikátom je Register partnerov verejného sektora (RPVS), do ktorého sa údaje o konečných užívateľoch výhod registrujú tiež. Avšak už nie o všetkých právnických osobách, ale iba o tých, ktoré obchodujú so štátom v objeme nad 100-tisíc eur. Samozrejme, s početnými výnimkami. Procedúra na zápis je tu však omnoho zložitejšia. Už ju nerobí samotná právnická osoba, ale advokát, notár či banka, ktorí za hodnovernosť údajov zodpovedajú.
Aby toho nebolo málo, údaje z oboch registrov sa sčasti prekrývajú aj s ďalšími databázami ako sú Obchodný register či Register mimovládnych neziskových organizácií. Napriek prepojenosti s RPO sme aj pri týchto databázach našli rozpory.
Ak štát dáta z rôznych registrov systematicky neprepája a nekontroluje, nedá sa chaosu v databázach veľmi diviť. Takýto stav však rozhodne nie je želaný nielen z pohľadu užívateľa, ale aj európskeho práva, ktoré vyžaduje „primerané, presné a aktuálne“ údaje o skutočných vlastníkoch.
Rozkrývanie spletitých vlastníckych štruktúr je pritom samo o sebe alchýmiou. Nájsť mechanizmus, ktorý zabezpečí účinný systém a efektívnu kontrolu, no zároveň priveľmi nezaťaží právnické osoby a nebude neprimerane zasahovať do osobných práv jednotlivcov, je náročná úloha. Zároveň platí, že kde je chaos, tam sa dajú povinnosti ľahko obchádzať. Kontrola ich plnení zo strany štátu by tak mala byť nevyhnutnosťou. V opačnom prípade majú podnikatelia, neziskovky, aj občania na krku akurát byrokraciu, ktorá však priestor pre podvody účinne neznižuje.
Keďže pri našich dlhodobých analýzach narážame na problém s nesprávnymi zápismi v registroch často, rozhodli sme sa pozrieť na to, aká je ich efektivita z dátového pohľadu. V závere analýzy si každý môže stiahnuť aj kompletné dátové porovnanie oboch štátnych registrov, ktoré môže slúžiť ako podklad pre ďalšie zistenia. Tá obsahuje porovnanie oboch databáz, keďže všetky osoby zapísané v RPVS musia mať aj zápis v RPO. Opačne to, samozrejme, neplatí.
Hoci duplicitný zápis skutočných vlastníkov do oboch registrov nie je zákonom vyžadovaný, identifikovali sme takmer štyritisíc záznamov, pri ktorých údaje o konečných užívateľoch výhod sú zapísané v oboch registroch a tieto údaje sa zároveň z rôznych dôvodov nezhodujú.
Veľký dátový neporiadok
Takýto značný rozsah rozporov komplikuje aj verejnú kontrolu či už zo strany štátu, novinárov, ale aj aktívnych občanov. Pri slovenských záznamoch platí, že bez mimoriadnych skúseností človek len veľmi ťažko zistí, kde ktoré údaje prednostne hľadať a ako rozdielom rozumieť.
Všeobecne totiž platí, že všetky údaje o skutočných vlastníkoch by mali byť zapísané na jednom mieste – v RPO. Komplikujú to ale výnimky. Vo viac ako 15-tisíc prípadoch preto údaje užívateľ nájde iba v RPVS. Výnimky platia aj pre emitentov cenných papierov a ďalšie stovky právnických osôb.
Ilustratívnym príkladom takéhoto stavu je spoločnosť STRABAG s.r.o. Ide o veľké stavbárske konzorcium, pre ktoré síce Slovensko nepredstavuje kľúčový trh, no i tak ročne uzatvorí s verejnými inštitúciami zmluvy za desiatky miliónov eur.
V minulosti meno rakúskeho giganta vyskočilo aj v súvislosti s ruským oligarchom Olegom Deripaskom. Ten patril medzi vlastníkov, ktorí na štátnych zákazkách profitovali. Dnes už jeho meno, ani meno nového vlastníka podielu, medzi skutočnými vlastníkmi nenájdete.
Dôvod? Ako sa dozvedáme z verifikačného dokumentu v RPVS, spoločnosť výlučne kontroluje materská firma STRABAG SE, ktorá je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. V takom prípade stačí do registra uviesť mená štatutárnych orgánov a namiesto ich trvalého pobytu registrovať sídlo firmy.
Obdobným prípadom je pivný koncern Heineken Slovensko, a.s. Keďže vo vlastníckej štruktúre taktiež nájdeme emitenta cenných papierov, v RPVS sú na základe zákonnej výnimky ako vlastníci zapísaní členovia predstavenstva. Paradoxne, reálneho vlastníka v tomto prípade odhaľuje RPO.
Nie menším problémom je pomerne ľahká možnosť uniknúť registračnej povinnosti. Za konečného užívateľa výhod sa totiž považuje iba osoba, ktorá, zjednodušene povedané, vlastní 25 a viac percent spoločnosti. Táto hranica vyplýva aj z práva EÚ.
Stačí teda podiely vhodne „naporcovať“, a povinnosť nevznikne.
Príkladom toho, ako vlastníkov neodkryť úplne, je známa bilbordová spoločnosť , s.r.o., prepojená s finančnou skupinou J&T. Táto firma bola počas uplynulých parlamentných volieb najúspešnejším hráčom na politickom reklamnom trhu a pri prezidentských voľbách vo veľkom poskytovala nosiče aj Petrovi Pellegrinimu, pri čom vznikla dôvodná pochybnosť o prekročení zákonom stanovených finančných limitov.
Z oboch registrov vyplýva, že jej jediným, identifikovaným vlastníkom, je Richard Flimel. Až pozorný užívateľ sa z verifikačného dokumentu dozvie, že ide iba o 50% vlastníka, pričom zvyšná polovica sa ukryla v spleti slovenských a cyperských firiem. Keďže ani jeden zo zvyšných vlastníkov nemá viac ako štvrtinu práv, nemá ani povinnosť zápisu.
Pre úplnosť treba zdôrazniť, že firma BigMedia vznikla dávno pred vznikom RPVS a jej vlastnícka štruktúra nemusí súvisieť s povinnosťami vyplývajúcimi s týmto zákonom.
Ďalšie stovky nemajú údaje o skutočných vlastníkoch zapísané vôbec. Napriek tomu, že zákon za nezapísanie údajov umožňuje uložiť pokutu do výšky 3310 eur. Vyplýva to z našich predbežných zistení pri porovnaní registrov, ktoré si však vyžadujú ďalšiu analýzu špecifických dôvodov.
Vznik tohto stavu je možný najmä z dôvodu, že štát zapísanie konečných užívateľov výhod od roku 2020 vyžaduje, avšak splnenie povinnosti nekontroluje. Tisíce poctivcov síce pred štyrmi rokmi na niekoľko mesiacov zahltili obchodné registre (v Bratislave v najhoršom čase prieťahy so zápisom spoločností prekonávali pol roka), avšak množstvo firiem si povinnosť nesplnilo doteraz.
Ktoré dáta platia?
Uvedená sankcia by sa mala vzťahovať aj na nesprávne zapísané dáta, pričom takýchto firiem existujú tisíce. Napriek zákonnej výnimke nie je udržateľný stav, pri ktorom zápis v RPO odporuje registrácií údajov v RPVS.
Príkladom je spoločnosť SLOVAKIA RING AGENCY, s. r. o., v minulosti spájaná so Zoroslavom Kollárom a Norbertom Bödörom. Práve rozkrývaniu eseročky, ktorá stojí za závodným okruhom v Orechovej Potôni sme sa pred rokmi venovali aj my v Transparency.
Dnes je spoločnosť vlastnená podnikateľom Jánom Hrubým (synom zosnulého Rudolfa Hrubého, okrem iného spoluvlastníka spoločnosti Eset), Ladislavom Csókom a Pavelom Čulíkom. Aspoň tak to vyplýva z posledného zápisu do Registra partnerov verejného sektora. Bez zápisu doň by totiž firma nemohla obchodovať so štátom. Iba za rok 2024 pritom získala od štátnych inštitúcií milión eur: dotáciu vo výške 945-tisíc od Fondu na podporu športu a marketingovú spoluprácu za 65-tisíc od Slovakia Travel.
Verifikačný dokument, datovaný k februáru 2024, uvádza, že jediným spoločníkom SLOVAKIA RING AGENCY je spoločnosť Výcvikové zariadenia pre vodičov, s.r.o., pričom tú vlastní britská firma HCC TRADEFORM LIMITED a Ladislav Csóka.
V Obchodnom registri sa však dočítame, že spoločníkom „Slovakia ringu“ je firma Výcvikové zariadenie pre vodičov, s.r.o., a to vlastní okrem Csóku firma TRADEFORM FINANCE LIMITED. Ide teda o odlišné právnické osoby, hoci s veľmi podobnými názvami. V RPO zas nachádzame ako konečného užívateľa výhod zapísaného iba Ladislava Csóku.
Keďže SLOVAKIA RING AGENCY na našu otázku do publikovania analýzy neodpovedala, možno iba predpokladať, že spoločnosť v jednom registri dáta aktualizovala a v ostatných nie.
Poukázať ale možno aj na unikáty slovenského prístupu. Jedným z nich je, že do slovenského systému sa musia povinne registrovať aj právnické osoby, ktoré sú zahraničné, avšak chcú obchodovať s našim štátom. V RPVS sa tak nachádza aj 2080 zahraničných firiem, ktoré museli odkryť svojich skutočných vlastníkov. Slovenská regulácia je pritom neraz prísnejšia než zahraničná.
V RPVS tak nájdeme aj firmy amerického miliardára Warrena Edwarda Buffetta, najbohatšieho Čecha Daniela Křetínského, či českého expremiéra Andreja Babiša. Pri posledne menovanom to bol práve slovenský RPVS, ktorý pomohol kolegom z českej Transparency pri odhalení kauzy o firme Agrofert.
Ako ďalej?
Naša analýza porovnania zápisov v registroch poukazuje na skutočnosť, že Slovensko je pri implementácii európskeho práva na predchádzaniu financovania terorizmu a prania špinavých peňazí na tenkom ľade. Zápisy do RPO sú nedôveryhodné a často priamo odporujú dátam v iných štátom vedených registroch.
Naopak, systém zápisu a sankčné mechanizmy obsiahnuté v RPVS, sa ukazujú ako omnoho efektívnejšie. Samozrejme, ide o procedúru, ktorá firmám spôsobuje zvýšené náklady a aj ona má svoje úskalia. Tým najväčším je limit 25% podielu na vlastníckych právach, ktorý stačí podliezť a povinnosti sa dá vyhnúť. Tu by pre zlepšenie do budúcnosti bola vhodná zmena zákonnej úpravy a zníženie predmetného limitu.
Aj bez zmeny zákona však štátne inštitúcie majú čo zlepšovať.
Prvým krokom by malo byť čerpanie dát z RPVS do referenčného registra, ako to je aj pri ostatných databázach. Týmto by sa zamedzilo tisíckam nevyplnených konečných užívateľov výhod v RPO, aby užívatelia nemuseli zbytočne porovnávať rôzne registre.
Ak vznikne rozpor, nastúpiť by mal systém automatizovanej kontroly. Tisíce rozporných zápisov svedčia o tom, že už jednoduchý nástroj by pomohol k značnému zvýšeniu hodnovernosti štátnych registrov. Samostatnou kapitolou je jednoduchá kontrola, či bol zápis do obchodného registra vôbec vykonaný.
Ján Ivančík, Dominika Iršová
Kompletná tabuľka s porovnanie údajov o vlastníkoch firiem v registroch RPO a RVS.
Táto analýza vznikla vďaka podpore Global Anti-Corruption Consortium, tvoreného Organized Crime and Corruption Reporting Project a Transparency International.