Transparency a OZ Alvaria vytvorili unikátnu aplikáciu, v ktorej možno vyhľadávať prijímateľov koronadotácií zo šiestich rôznych schém. Pozrite si, komu štát cez ne prerozdelil dosiaľ vyše 2,2 miliardy eur a kto bol pri žiadostiach najúspešnejší.
Aplikácia je na tomto mieste do článku vložená cez kód a možno ju používať aj priamo v ňom. Prepínať sa medzi jednotlivými podstránkami a v rámci nich možno pomocou záložiek navrchu alebo číselnej navigácie v päte stránky.
„Na boj s pandémiou štát už minul takmer osem miliárd eur, je to na naše pomery závratná suma,“ oznamoval v júli v príhovore ku sto dňom vlády premiér Eduard Heger (OĽaNO). Sumu opozícia okamžite označila za propagandu a ministerstvo financií muselo vysvetľovať, čo všetko vlastne do koronapomoci zarátali. Okrem priamej pomoci to bolo napríklad aj preplácanie pandemických PN či OČR, odpúšťanie daní a odvodov, zvýšené výdavky v zdravotníctve či štátne garancie za úvery podnikateľov od súkromných bánk.
Významnú časť pomoci však tvorili aj priame dotácie pre koronou postihnutých podnikateľov či zamestnancov. Tieto opatrenia na jednej strane výrazne pomáhajú desiatkam tisíc ľudí, ktorých prevádzky by bez zásahu štátu nemuseli pandémiu prežiť. V Transparency však už od začiatku koronakrízy poukazujeme i na odvrátenejšiu tvár štátnej pomoci, ktorou je nedostatočná transparentnosť priťahujúca aj rôznych špekulantov.
Podvody za milióny
Dohody na podporu zamestnanosti z úradov práce sa v registri zmlúv zverejňujú s nevyplnenými sumami, dotácie na nájomné z ministerstva hospodárstva sa pre zmenu vyplácajú úplne bez zmlúv, len na základe podnikateľmi deklarovanej (a ťažko kontrolovateľnej) výšky nájmov. Zraniteľná na podvody sa ukázala predovšetkým posledná spomínaná schéma, keď sme len my v Transparency poukázali na podozrivé čerpanie dotácií za milióny eur. Či už išlo o prievidzský hotel Magura, bojnicky penzión Zefír, bratislavských mestských poslancov alebo spolumajiteľa hokejového Slovana a ich rodinný zlatý vláčik. Časť z nich už firmy museli vrátiť alebo sa stali predmetom kontrol.
Zoznam dotovaných subjektov, ktoré by umožňovali verejnú kontrolu, pritom ministerstvo hospodárstva ani viaceré ďalšie rezorty sami nezverejňujú. Aj keby zrovna štátna koronapomoc podvodné praktiky nepriťahovala, verejnosť má podľa nás právo vedieť, na základe akých kritérií, komu a v akej výške vypláca štát naše spoločné peniaze. Tak ako je to už dnes úplne bežné pri poskytovaní klasických dotácií na kultúru, šport, sociálne služby či neziskový sektor od štátnych inštitúcií či samospráv. A ako to dlhodobo požadujeme aj napríklad v prípade dotácií z rezervy predsedu vlády, ktoré bývalí premiéri tak často zneužívali predovšetkým na pomáhanie blízkym.
Prepojenie databáz
Prakticky od začiatku pandémie sme tak začali štát v oblasti transparentnosti suplovať. Údaje o žiadateľoch a výške pomoci si od jednotlivých rezortov pravidelne pýtame na základe infozákona a následne ich zverejňujeme na našom webe. Ku dnešnému dňu sme zozbierali dáta zo šiestich rôznych schém, z ktorých bolo zatiaľ vyplatených vyše 2,2 miliardy eur. Viaceré z nich boli po odznení druhej vlny pandémie utlmené a rozbehnú sa opäť pravdepodobne počas blížiacej sa tretej vlny na jeseň. Spolu s dátovými analytikmi z občianskeho združenia Alvaria sme sa preto rozhodli využiť toto prechodné obdobie a objemné a vzájomne neprepojené excelovské tabuľky z rôznych schém spracovať do užívateľsky priateľskejšej podoby a prepojiť aj s finančnými dátami firiem z portálu Finstat.
Aplikácia Koronadotácie, vytvorená pomocou analytického nástroja Power BI, umožňuje vyhľadávanie prijímateľov naprieč všetkými šiestimi dotačnými schémami a zobrazuje aj ich súhrnné príjmy. Zobrazovať je možné aj základné štatistické údaje ako priemer a medián dotácií poskytnutých žiadateľom z jednotlivých schém, vytvárať zostavy prijímateľov podľa odvetví a krajov, ale napríklad aj párovať nájomcov a prenajímateľov benefitujúcich z už spomínanej schémy ministerstva hospodárstva (podstránka č. 4). Prepínať sa medzi jednotlivými podstránkami a v rámci niektorých z nich možno pomocou modrých záložiek navrchu alebo číselnej navigácie v päte stránky.
Pridanou hodnotou portálu je aj spomínané prepojenie na databázu Finstat. Záznamy jednotlivých firiem tak neobsahujú len údaje o čepraných koronadotáciach, ale aj o ich ekonomických výsledkoch v čase bezprostredne pred pandémiou (2019) a počas nej. Tieto dáta možno zobraziť napríklad pridržaním kurzora nad grafickým znázornením údajov o firme (podrobnejší popis aplikácie a návod na jej používanie sa nachádza na úvodnej stránke).
Pre zobrazenie priemerných a mediánových hodnôt dotácií treba po rozkliknutí obrázku zvoliť svetlomodrú záložku „Medián a priemer dotácií“ napravo hore.
Priemerne najvyššie dotácie šli na autobusy
Čo nám teda aplikácia hneď na prvý pohľad ukáže? V prvom rade jasnú dominanciu schémy Prvá pomoc na náhradu miezd pre podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov, ktorých prevádzky museli byť kvôli korone na čas zatvorené alebo obmedzené. Úrady práce medzi marcom 2020 a júnom 2021 prerozdelili medzi vyše 166-tisíc žiadateľov už 1,97 miliardy eur. Druhá najväčšia schéma, ktorou je podpora na nájomné pre podnikateľov od ministerstva hospodárstva, naproti tomu doteraz pomohla necelým 20-tisíc žiadateľom celkovo za 134 miliónov eur.
Ak sa ale pozrieme na priemernú podporu z jednotlivých schém, najvyššiu celkovú podporu (takmer 34-tisíc eur) získali individuálni žiadatelia z inej schémy ministerstva hospodárstva zameranej na pomoc pri výpadkoch tržieb súkromných prevádzkovateľov autobusovej dopravy. Najvyššia bola pri tejto schéme aj hodnota mediánu (stredná hodnota, nad ktorou sa nachádza rovnaký počet žiadateľov ako pod ňou). Ovplyvnené to bolo aj tým, že výška dotácie pre jednotlivých žiadateľov mohla dosiahnuť až 200-tisíc eur.
Komu štát pomáha najviac?
Vzhľadom na objem podpory v jednotlivých schémach zrejme neprekvapí, že desiatku celkovo najúspešnejších firiem tvorí TOP 10 žiadateľov z mechanizmu Prvej pomoci. Nepotrebovali na to čerpať štátnu pomoc ani zo žiadnej inej schémy. Absolútne najvyššiu podporu zo štátneho rozpočtu získali automobilka Volkswagen (25,1 milióna eur), košické železiarne U.S. Steel (17,8 milióna) a Železiarne Podbrezová (8,9 milióna).
Na úspešnosť žiadateľov však možno nazerať aj inou optikou, ako len absolútnou výškou získaných dotácií. Ak sa pozrieme na to, aký podiel tvoria koronadotácie z celkových predpandemických tržieb spoločností (rok 2019), za najúspešnejšieho žiadateľa by sme mohli označiť spoločnosť Andiamo Taverna s.r.o. poskytujúca občerstvenie v košickom Auparku. Na každé inkasované euro tržieb z roku 2019 (285 eur) totiž dokázali počas pandémie získať takmer 1135 eur dotácií (spolu 323 452 eur zo schémy úradov práce Prvá pomoc a ministerstva dopravy na cestovný ruch). Vysvetlením je v tomto prípade aj to, že firma vznikla až v septembri 2019 a svoju činnosť naplno rozbehla až v roku 2020, kedy sa jej tržby vyšplhali už na 1,8 milióna eur.
Ak si rovnakou optikou porovnáme získané dotácie a tržby už za pandemický rok 2020, na každé zinkasované euro sa najväčší balík dotácií podarilo získať bratislavskej firme ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o. Hoci táto architektonická kancelária vznikla už v roku 2002, v prvom roku pandémie (2020) vykázala podľa Finstatu tržby iba vo výške 2 eurá a stratu cez 44-tisíc eur. Pri dotácií 5040 eur z Prvej pomoci tak na každé euro tržieb z roku 2020 získala počas koronakrízy od štátu 2520 eur.
Pri tejto optike pritom nemusí ísť iba o štatistické zaujímavosti, v úvode článku spomínané podvody a špekulácie sa nám podarilo odhaliť práve podobným porovnávaním. Viaceré firmy napríklad z blogu o prievidzskom hoteli Magura deklarovali, že platia len za nájomné ďaleko viac, ako boli ich celkové tržby. Výška dotácií zo schémy ministerstva hospodárstva na nájomné sa totiž odvíja práve od toho, akú výšku nájomného v žiadosti nájomca a prenajímateľ uvedú. Tú nemusia nijako dokladovať, nájom si pritom medzi sebou nezriedka účtujú vlastnícky prepojené firmy.
Porovnanie aj v rámci odvetví
Keď sa však vrátime späť k absolútnym hodnotám, štvrtou najúspešnejšou firmou vôbec je zatiaľ po Volkswagene, U.S. Steel a Železiarňach Podbrezová prvý zástupca cestovného ruchu – spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. s výškou podpory 7,2 milióna eur (čisto len z Prvej pomoci).
Po zaškrtnutí filtra zobrazujúceho iba odvetvie „cestovného ruchu a gastra“ nám aplikácia graficky zobrazí, že ďalší hráči v odvetví získali zo štátnej pomoci výrazne menej. Na druhom mieste sa aktuálne nachádza spoločnosť Medusa Restaurants, s.r.o. prevádzkujúca reštaurácie predovšetkým v obchodných centrách v Bratislave, ale aj v Prahe či rakúskom Parndorfe. V jej prípade už nejde iba o dotáciu z úradov práce, vyše 740-tisíc eur získali aj zo spomínanej schémy rezortu hospodárstva na nájomné.
Pre zobrazenie súhrnnej sumy dotácií pre subjekty napr. z odvetvia „cestovného ruchu“ treba po rozkliknutí obrázku zaškrtnúť vo filtri vpravo príslušné odvetvie. Pomocou tlačidla Ctrl možno vo filtri zvoliť aj viac položiek.
Z hľadiska úspešnosti naprieč schémami vyniká sedem spoločností, ktoré dokázali uspieť až v štyroch – v Prvej pomoci, dotáciách na nájomné, cestovný ruch aj autobusovú dopravu. Jednou z nich je aj spoločnosť DONAU WELLE s. r. o. z nami zverejneného prípadu Zlatý vláčik. Biznis s okružnými jazdami po Bratislave zabezpečujú manželia Pavol a Svetlana Hofstädterovci cez sieť firiem, ktoré si výrazne prilepšili najmä cez dotácie ministerstva hospodárstva na nájom priestorov. Tie si ich firmy prenajímajú aj medzi sebou. Celkovo z dotácií od štátu získali už cez 300-tisíc eur, čo je omnoho viac ako všetky známe cestovné kancelárie. Ministerstvo hospodárstva aktuálne oprávnenosť dotácií pre tieto spoločnosti preveruje.
Pre zobrazenie dotácií z jednotlivých schém pre konkrétny subjekt je potrebné najprv názov alebo IČO subjektu zadať do vyhľadávacieho okna navrchu podstránky.
Podobným spôsobom portál umožňuje jednoduché vyhľadávanie informácií o akejkoľvek firme, živnostníkovi či fyzickej osobe, ktorá v niektorej zo sledovaných šiestich dotačných schém uspela. Upozorniť treba, že dáta nemožno brať ako stopercentne kompletné, keďže údaje z viacerých schém nám ministerstvá poskytujú s oneskorením, prípadne mohli byť niektoré neoprávnene vyplatené dotácie už vrátené. Problém zostáva aj spôsob evidencie údajov, nie každé ministerstvo nám poskytlo napríklad aj IČO žiadateľov a v niektorých prípadoch sme ich tak museli párovať my.
Dáta zberáme ďalej
Ďalším dôležitým faktom je, že aplikácia nepokrýva všetky štátne programy koronapomoci. Štátna Eximbanka a Slovenská záručná a rozvojová banka nám napríklad odmietli sprístupniť informácie komu a v akej výške cez ne poskytlo ministerstvo financií pomoc vo forme koronaúverov a bankových záruk. V prípade Eximbanky sme už preto podali aj žalobu.
Koronadotácie, ale aj koronanákupy budeme v Transparency sledovať aj počas pravdepodobnej tretej vlny pandémie. Aktualizovať dáta v aplikácii plánujeme aspoň raz mesačne. Veríme, že aj vďaka nej, bude o čosi jednoduchšie pridať sa k verejnej kontrole aj pre ďalších. Začať sa dá veľmi jednoducho – napríklad napísaním názvu či identifikačného čísla subjektu, ktorý vás z akéhokoľvek dôvodu zaujíma, do políčka nižšie.
Michal Piško
Za pomoc pri vytváraní aplikácie ďakujeme Lukášovi Jankovičovi z OZ Alvaria a portálu Finstat.
Ak naše úsilie v kontrole koronadotácií považujete za užitočné, podporte nás prosím aj finančne. Spolu tak zvýšime šancu, že štátna podpora pôjde skutočne tým, ktorí ju najviac potrebujú. Ďakujeme!