Víťazstvo na súde: Verejné firmy majú byť otvorenejšie

Verejnosť by už pri žiadostiach o informácie od štátom či samosprávou vlastnených obchodných spoločností nemusela ťahať za kratší povraz. Krajský súd v Bratislave nám totiž dal za pravdu v spore so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., ktorú vlastnia mestá a obce v regióne a označil ju za firmu s plnou informačnou povinnosťou. To znamená, že podobne ako iné verejné inštitúcie musí žiadateľom sprístupniť nielen informácie o využívaní verejných financií, ale aj omnoho širšie údaje o svojej činnosti.

Spoločnosť sme pred tromi rokmi, v rámci príprav rebríčka transparentnosti verejných firiem, žiadali o zodpovedanie 15 otázok. Medzi iným sme sa pýtali na odmeny manažmentu, spôsob predaja majetku a prijímania zamestnancov alebo na zoznam sponzorovaných subjektov. Spoločnosť odpovedať na všetky otázky odmietla s odvolaním sa na znenie Infozákona. Jej rozhodnutie potvrdil aj odvolací orgán, ktorým bol v tom čase Fond národného majetku.

Infozákon firmám založeným štátom alebo samosprávou nariaďuje sprístupňovať tie informácie, ktoré sa týkajú „hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce“. Firma si tento paragraf vysvetlila tak, že keďže na svoju činnosť si zarába sama a nie je dotovaná svojimi vlastníkmi  – mestami a obcami – nehospodári s verejnými prostriedkami a teda nič verejnosti poskytovať nemusí.

Ide pritom o veľmi rozšírený výklad zákona, ktorý bráni takmer akejkoľvek verejnej kontrole. Z 81 štátnych, mestských a župných firiem v našom rebríčku z roku 2015 použilo tento argument v rôznej miere viac ako tridsať. Ak odpočítame štátne podniky, tak ide až o polovicu hodnotených verejných a.s. a s.r.o. Verejné firmy pritom narábajú s obrovskými zdrojmi. Spomínaných osem desiatok spoločností v čase zberu dát ročne hospodárilo dovedna s 9,5 miliardami eur, čo bola suma prevyšujúca polovicu výdavkov štátneho rozpočtu.

Krajský súd v Bratislave v novembri rozhodol, že takýto výklad Infozákona nebol správny. Pojem „verejné prostriedky“ podľa súdu zahŕňa „aj finančné prostriedky obchodných spoločnosti založených štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou, v ktorých majú štát alebo samosprávy výlučnú majetkovú účasť, alebo ktoré sú štátom alebo samosprávami ovládané“.

Ďalším argumentom na „plnú informačnú povinnosť“ je podľa súdu aj to, že Stredoslovenskú vodárenskú spoločnosť možno jednoznačne považovať za „verejnú inštitúciu“, keďže „vykonáva aj verejne prospešné funkcie a úlohy ako je zásobovať obyvateľstvo, priemysel, poľnohospodárstvo a ďalších spotrebiteľov pitnou a úžitkovou vodou z verejných vodovodov“.

Transparency International Slovensko zažalovala v roku 2015 v rovnakej veci dovedna štyri firmy, okrem Stredoslovenských vodární aj Trnavskú vodárenskú spoločnosť, Slovenský plynárenský priemysel a Mestské lesy Košice. Veríme, že v prospech práva obyvateľov na informácie rozhodnú aj ďalšie súdy a slovenské verejné firmy čo najskôr prestanú používať toto – k verejnej kontrole nepriateľské – ohýbanie zákona.

Rozsudok KS BA_Stredoslovenská vodárenská spoločnosť by Transparency International Slovakia on Scribd