Od leta 2018 pomáhal s rebríčkami transparentnosti – samospráv i nemocníc. Popri štúdiu v zahraničí spolupracoval na analytických blogoch o obchádzaní protischránkového zákona firmami, o dotačných schémach pre znevýhodnené obce aj o analýze transparentných účtov v prezidentských voľbách. JÁN HRADICKÝ v rozhovore odporúča stáž v Transparency pre „trošku idealistov, ktorí majú zároveň veľa trpezlivosti.“
Prečo si si vybral práve Transparency a ako dlho trvala tvoja stáž?
Predtým som absolvoval dve stáže v štátnej správe a chcel som skúsiť niečo iné. Priamo v Bratislave som bol dva mesiace, a potom som pokračoval z home officu v Londýne. A dokopy to bolo teda asi rok a zopár mesiacov, tri-štyri. Pri prihlasovaní rozhodla aj téma. Politika a korupcia ma dosť zaujímajú, sú súčasťou mojich študijných plánov. Čiastočne rozhodovalo aj to, že šlo o platenú stáž. A nielen kvôli peniazom samotným, ale aj od iných ľudí som mal ohlasy, že na stáži, kde ťa platia, majú od teba vyššie očakávania. V porovnaní s predchádzajúcimi stážami, ktoré boli neplatené, som mal pocit, že robím niekoľkonásobne dôležitejšie veci a že ma viac berú ako súčasť a člena tímu.
Pamätáš si na svoje prvé úlohy?
Všeobecne som veľa pracoval s analytikou rôznych dát, a to ma veľmi bavilo. Vraví sa, že čísla hovoria sami za seba, ale nikdy to nie je tak. Bolo tiež super, že som prácu s dátami vedel prepájať s tým, čo som študoval na univerzite.
Prvou úlohou bolo zbieranie dát pre rebríčky samospráv, ktoré sa robia každé dva roky. Vypĺňal som tabuľky, vyhľadával dáta na stránkach samospráv. A to vôbec nehovorím v negatívnom zmysle, proste to bolo treba spraviť. V jednej chvíli som si uvedomil, že aj keď to bola monotónna práca, bavilo ma to. Vedel som v tom nájsť zmysel, kým sa samosprávy nezlepšia. S odstupom času sa mi to potvrdilo. Niečo, čo počas zverejnenia rebríčka 100 najväčších samospráv v roku 2018 na ich webstránkach nebolo, čiže občan ten obsah nemohol a nevedel nájsť, tak dnes to tam je. To považujem za obrovský skok dopredu.
Druhou bolo vytváranie novej metodiky najtransparentnejších nemocníc u nás na Slovensku. To bolo v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Tá druhá úloha bola zaujímavá v tom, že šlo o rebríček, ktorý sa tvorí už pomerne dlho, niekoľko rokov. Ja ako stážista, teda akoby na najnižšej pozícii v hierarchii organizácie, som dostal zadanie vymyslieť úplne novú metodiku, zosystematizovať ju. Bral som to ako veľkú zodpovednosť. A to bol môj prvý kultúrny šok, keď som začal stážovať v Transparency. Spolu s INEKOm sme v novej metodike zmenili asi 70- 80%. Som veľmi rád, že tá metodika, na ktorej som mal česť sa podieľať, funguje aj ďalej. Použila sa aj v minuloročnom rebríčku 2019 bez výraznejších zmien. Tiež sa v rámci rebríčka transparentnosti nemocníc urobili zaujímavé mystery shoppingy, keď som volal do všetkých nemocníc na Slovensku. Predstavil som sa ako človek s telesným postihnutím, ktorý potrebuje ísť na röntgen. Snažil som sa zistiť, či nemocnice vedia pracovať aj s takýmto typom pacientov.
Keď si pracoval s dátami, našiel si v nich niečo, čo ťa prekvapilo alebo zaujalo?
Jedna z úloh, na ktorých som spolupracoval, bola analýza štátnych dotácií pre znevýhodnené regióny. Pozreli sme sa bližšie, akým spôsobom to fungovalo, ako sa dotácie rozdeľovali. A tam je dosť veľa dát, čo znamená veľa regiónov, veľa peňazí, bolo to treba nejako zosumarizovať. Zistili sme, že tam fungoval do istej miery klientelizmus. V niektorých regiónoch, nie všetkých, samozrejme, bolo rozdeľovanie dotácií založené na straníckom kľúči. V niektorých okresoch, napríklad, všetky obce, ktoré mali starostov z bývalých koaličných strán, získali dotáciu. No obce so starostami z iných strán dostali tie dotácie menej často – iba napríklad 15-20% z nich. A to som považoval za výrazný problém. To, že takýto klientelizmus funguje, sme takýmto spôsobom identifikovali ako jedna z prvých organizácií.
Práve vďaka našej analýze sa podarilo jasne dokázať, kto rozdeľoval tieto dotácie takýmto spôsobom a s chybami. Podarilo sa nám menovať konkrétnych vinníkov, konkrétnych ľudí. Je to dôležité nielen pre pomenovanie vinníka, ale aj pre rozdeľovanie dotácií do budúcnosti. A ak by ich niekto chcel opäť rozdeľovať podľa straníckeho kľúča, tak verejný tlak ho alebo ju veľmi ľahko presvedčí, aby to nerobil, alebo nerobila. Viem si predstaviť, že konkrétnym vinníkom je naozaj nepríjemné, ak sa ich meno spomína v médiách. Keď v budúcnosti nebude v dotáciách žiadny klientelizmus, nebudeme, samozrejme, vedieť povedať, či to je iba vďaka Transparency, vďaka našim blogom, alebo či tam boli aj ďalšie faktory. No verím, že táto analýza je dôležitá a môže mať dosah na prevenciu korupcie.
Naučil si sa počas stáže niečo nové? S kým si v rámci stáže najviac spolupracoval?
Jasné, napríklad, ako vyzerá a ako funguje práca v kolektíve neziskovej organizácie. Predtým som si to predstavoval viac izolovane: že tu je Ďuro, ktorý robí jednu vec, a tu je Miška, ktorá robí druhú vec, a tak ďalej. Zistil som, že v takomto kolektíve všetci spolupracujú, mal som príležitosť spolupracovať na rôznych veciach. Pôsobil som v mladom, veľmi dynamickom tíme, kde sa ľudia naozaj rozumejú veciam, ktoré robia. A nerobia to len kvôli tomu, že je to ich práca, ale z presvedčenia. Naozaj majú pocit, že to, na čom pracujú, má reálny vplyv na spoločnosť a zlepšuje to svet pre nás všetkých. Síce troška idealizmus, ale považujem sa za idealistického človeka, čiže som sa v tom úplne našiel.
Najbližšie som spolupracoval s riaditeľom Transparency Gabom, on mi primárne dával úlohy. Bolo veľmi zaujímavé pri spolupráci pozorovať, akým spôsobom myslí. Napríklad, keď Transparency vydá blog, tak človek má predstavu, že ten proces je jednoduchý: veľmi ľahko sa nájde čosi, do čoho pracovníci Transparency šťuchnú, nájdu v tom nejaký problém, a potom napíšu blog. A u Gaba som videl, že to funguje úplne inak, že treba pozrieť obrovské množstvo vecí, dát a častokrát sa stane, že tam nie je žiaden problém. Všetko je viac-menej transparentné, a to je super. Na druhej strane to znamená, že za každým jedným blogom, za každým jedným výstupom je naozaj obrovské množstvo práce.
Pre koho je podľa teba stáž v Transparency vhodná? Kto by sa na ňu mal prihlásiť?
Čo sa týka špecializácií, moje štúdium politológie bolo veľmi užitočné, napríklad pri dátovej analýze. Avšak v niektorých momentoch mi bolo trošku ľúto, že nemám právnické vzdelanie. Ľudia, ktorí právo študujú, by o stáži v Transparency určite mali pouvažovať. Odporučil by som ju tým, ktorí sú troška idealisti a zároveň majú veľa trpezlivosti. Dosť veľa práce je mravčej – je nevyhnutné, aby sa človek nenechal odradiť, keď sa mu napríklad nepodarí niečo nájsť, alebo ak má pocit, že jeho práca môže mať len minimálny dosah.
Za rozhovor ďakuje Zuzana Grochalová
