Transparency zmonitorovala outdoorové volebné kampane v nedávnych komunálnych voľbách v Bratislave. Viacerí kandidáti kupovali billboardy za podozrivo nízku cenu.
Je sychravý novembrový deň. Nad Bratislavou visí nízka oblačnosť, ulice sú takmer prázdne. Hodiny ich však systematicky brázdi tmavé Suzuki s panoramatickou kamerou na streche. Šesť objektívov pozorne skúma reklamné plochy zaplavujúce hlavné mesto. Začína mrholiť, kvapky pokrývajú objektívy. Dnes sa historicky prvý monitoring volebných kampaní na Slovensku nepodarí dokončiť. Do ulíc sa bude treba vydať i nasledujúci deň.
Komunálne voľby predstavujú pre mapovanie billboardov ideálnu príležitosť. Volebné zápasy sa odohrávajú na geograficky malých územiach a je možné ich zmonitorovať aj s obmedzenými zdrojmi. V spolupráci s odborníkmi sme sa zamerali na hlavné mesto, kde prebiehal naostrejšie sledovaný a evidentne aj najdrahší súboj vo voľbách.
Rekordné voľby
Kľúčových kandidátov sme sa pred voľbami opýtali, koľko majú v teréne billboardov. Billboardová mapa, ktorú teraz zverejňujeme, je konfrontáciou s týmito vyhláseniami. Zostavila ju pre nás spoločnosť Mapa Slovakia Digital, ktorej špecialisti zmonitorovali od 10. do 13. novembra metódou Mobile mapping celkom 11 940 vonkajších reklamných plôch nachádzajúcich sa 30 metrov od snímacej technológie, čo je 85 percent z celkového počtu plôch v Bratislave.
Monitoring ukázal, že na každej jedenástej reklamnej ploche – dokopy ide o 1 085 plôch – visela v deň volieb politická reklama. Každý tretí politický billboard obsahoval reklamu na kandidátov na primátorov. Interaktívna mapa ponúka náhľady na každú z nich. Vyfiltrovať možno kampane jednotlivých kandidátov.
Základným poznatkom je rekordný objem outdoorových primátorských kampaní, tie sa prehupli cez hranicu stotisíc eur. Doterajší primátor Nesrovnal investoval pred štyrmi rokmi do vonkajšej kampane najviac zo všetkých – 97-tisíc eur. Teraz výdavky na outdoor zvýšil ešte o štvrtinu. Zaplatil dokopy 125 712 eur. Vallo mal suverénne najdrahšiu oficiálnu kampaň (360-tisíc eur), jej outdoorová časť však zaostáva za Nesrovnalom. Vynaložil na ňu dokopy 105-tisíc. Václav Mika najprv deklaroval celkové výdavky iba vo výške 40-tisíc, následne po konfrontovaní s našimi dátami túto sumu zvýšil na konečných 73 800 eur (vraj na rozdiel od ostatných opýtaných inak pochopil našu otázku). Ján Mrva na billboardy minul 23-tisíc eur.
Prekročili limit?
Tento rok platili v komunále po prvýkrát limity pre výdavky kandidátov na volebnú kampaň, pričom ich zmyslom má byť narovnať možnosti kandidátov a nenechať bohatých ľudí, aby si „kúpili“ svojho primátora. Už náš predošlý blog ukázal, že limit nedáva zmysel, ak sa dá ľahko legálne obísť, ako to spravil Vallo. Novozískané dáta však zvyšujú podozrenie, že limit mohli prekročiť podhodnotením výdavkov aj Nesrovnal a Mika. Obaja to odmietajú.
Ak by boli platili za vonkajšiu reklamu trhovú cenu, ich celkové výdavky na kampaň by sa podľa nášho odhadu pohybovali na úrovni 300-tisíc eur, teda 50-tisíc nad zákonný limit. Zo štyroch hlavných kandidátov bol len Vallo ochotný ukázať štruktúru objednaných reklamných plôch a jednotkové ceny, za ktoré nakupoval. Jeho nákupy korešpondujú s trhovým cenami. Sedia i s ponukou najväčšieho hráča na slovenskom outdoorovom trhu pre veľkú nadnárodnú spoločnosť, ktorú máme k dispozícii. Pätnásť bigboardov jej ponúkal so štvťročným predstihom za jednotkovú cenu 1 642 eur na mesiac. Túto cenu dostal aj Vallo.
Mika i Nesrovnal dostali podobné objemy za ceny polovičné. Obaja nám navyše v posledný volebný týždeň nahlásili nižší objem reklamy, ako mali skutočne v teréne. Nesrovnal pred voľbami tvrdil, že má v záverečnom týždni kampane nasadených 25 megaboardov a 20 rolovacích plôch, tzv. scrollboardov. Napokon sa ukázalo, že si objednal i spomedzi všetkých kandidátov najväčší balík tzv. citylightov, čo je reklama určená pre pešie ťahy. Mika pred voľbami tvrdil, že má vonku 134 billboardov. Vysvitlo, že mal okrem nich aj bigboardy, plochy typu 6×3, citylighty a ďalšie formáty. Vallo a Mrva poskytli o svojich outdoorových kampaniach korektné údaje, ktoré monitoring potvrdil.
Mika lacnú kampaň na bigboardoch (pri menších billboardoch náš prepočet potvrdzuje trhové ceny) vysvetľuje jednak extrémne výhodnými cenami pri nákupe mesiace dopredu, a tiež tak, že ju viedol iba v septembri a októbri, aj keď konkurenti museli platiť i za celý november (to je štandard na trhu, keď billboard potrebujete na týždeň, musíte si ho kúpiť na celý mesiac). V deň volieb tak Mika vlastne nemal reklamu. Fakt, že v uliciach visela do značnej miery do konca mesiaca, vysvetlil tým, že sa ju zrejme billboardovým spoločnostiam nepodarilo predať.
Outdoorová kampaň však nesedí ani Nesrovnalovi, ktorého megaboardy mohli, podľa našich hrubých odhadov podľa ním vykázaných cien, stáť podobne málo ako Mikove. Ex-primátor napriek tomu odmietol zverejniť podrobnosti kampane. Napísal, že sa „nebude vyjadrovať k nepresným tvrdeniam, špekuláciám, predpokladom, záverom, ktoré sa neopierajú o fakty a o zákonom schválený postup.“
Bývalý primátor celú outdoorovú kampaň nakúpil priamo od najväčšieho hráča na trhu – spoločnosti BigMedia, kontrolovanej finančnou skupinou J&T. Z takmer 7 tisíc legálnych a označených reklamných plôch v Bratislave vlastní J&T (cez značky BigMedia, BigBoard, Akzent Media) až tretinu. Asi netreba pripomínať, že J&T je významným developerom v hlavnom meste. BigMedia podobne ako ostatné významné billboardové spoločnosti odmietli poskytnúť cenníky svojich služieb pre politikov.
Do tretice mal podozrivo nízku cenu billboardov ex-starosta Vajnor Mrva. V prepočte za jeden zaplatil 92 eur na mesiac. Je to o tretinu až polovicu lacnejšie, ako kupoval na trhu Vallo. Mrva rozdiel nevysvetlil.
Fail volieb – Bajanova kampaň
Veľké billboardové súboje sa počas nedávnych komunálnych volieb odohrali aj v dvoch najväčších bratislavských mestských častiach – Petržalke a Ružinove. Favoriti na starostovské posty tu obsadili stovky reklamných plôch. O to prekvapivejšie je, že po trojici veľkých primátorských kampaní Miku, Nesrovnala a Valla mal najväčšiu kampaň kandidát na poslanca Bratislavy – ex-starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Postaral sa však tak zrejme o historicky najdrahšiu – navyše neúspešnú – poslaneckú kampaň v komunále. Ak by kúpil bigboardy za cenu ako Vallo alebo nový šéf Petržalky Ján Hrčka, trojmesačná kampaň by ho vyšla na viac ako 40-tisíc eur. Ešte pred štyrmi rokmi na celú starostovskú kampaň minul iba 30 000 eur. Tú terajšiu nevysvetlil, na naše otázky neodpovedal. Ako kandidát na poslanca nebol ani povinný viesť transparentný účet.
Víťaz Hrčka kupoval big- aj billboardy za ceny bežné na trhu, na úrovni Valla. Tiež bol jediným nami preverovaným kandidátom, ktorý predložením faktúr preukázal, že sa mu podarilo dohodnúť prenájom bigboardov iba na časť mesiaca – prvú tretinu novembra. Vysvetlil to tak, že mu lukratívne plochy okolo diaľnic poskytli kamaráti, ktorí ich majú prenajaté celoročne.
Za Hrčkom ako druhá v Petržalke skončila Tatiana Kratochvílová, no tá vonkajšiu reklamu nemala. Na treťom mieste skončil Oliver Kríž, ktorý spolu s členmi lokálnej politickej strany Mladá Petržalka nalial do outdoorovej petržalskej kampane viac ako Mrva v celej Bratislave – necelých 27-tisíc eur.
Transparentný účet Mladej Petržalky je dobrou ukážkou toho, ako nový povinný prvok v kampani zlyháva. Okrem položiek označených ako „platba kartou“ v ňom petržalskí politici účtujú už len takisto nič nehovoriaci „poplatok za kampaň“.
Výhodný Ružinov
Veľkosťou kampane v Bratislave zaujal aj Martin Chren, úspešný kandidát na starostu Ružinova. V uliciach mal počas celej kampane takmer toľko billboardov ako kandidáti na primátora Bratislavy. Aj jeho kampaň vzbudzuje pochybnosti nízkymi cenami. Chren dokázal podľa jeho tvrdení nakúpiť v priemere jeden billboard za 86 eur na mesiac, čo má byť kompletná cena vrátane tlače, prvého výlepu a DPH. Je to polovica oproti billboardom, ktoré mal Matúš Vallo. Jeho protikandidát Ján Buocik nakupoval billboardy až po 145 eur.
Mimoriadne lacné sú aj tri bigboardy, ktoré mal Chren dva mesiace umiestnené na Ružinovskej, Prievozskej a Záhradníckej ulici. Za každý zaplatil 860 eur, čo je tiež polovica z Vallovej ceny. Chren tvrdí, že dobré ceny na billboardy mal vďaka skorému objednaniu a platbe, ale tiež vďaka nákupu tzv. last minutes. Prvých 12 384 eur zaplatil ešte vlani, čo vidno aj na jeho transparentnom účte.
Nefunkčné pravidlá
Opäť sa tiež ukazuje, že práve outdoor môže byť spôsob, ako naliať do kampaní politikov významné finančné zdroje s neznámym pôvodom. To je nebezpečné pre demokraciu, pretože netušíme, komu sú takíto kandidáti v prípade zvolenia zaviazaní. Podozrivých hráčov, ktorí boli v primátorskom ringu a dokázali čarovať pri nakupovaní reklamných plôch, by mala preveriť Štátna komisia pre voľby. Je si však ťažko predstaviť, že k niečomu takému dôjde.
V záverečnej správe o prostriedkoch vynaložených na volebnú kampaň kandidáti zhrnú celú svoju outdoorovú kampaň do jedinej položky s názvom „náklady na úhradu volebných plagátov“. Takáto štátna kontrola je tak celkom formálna. Bez terénnych mapovaní podobných tomu, aký sme zrealizovali my, nemá z čoho štát vychádzať. Nepomáhajú ani povinné transparentné účty, ktoré kandidátov nijako nezaväzujú k deklarovaniu podrobností.
To však neznamená, že zavedenie volebných limitov a transparentných účtov bolo chybou. Štát by však mal lepšie nastaviť pravidlá a zlepšiť kontrolu v tejto oblasti. Štátna komisia by mohla zmapovať komunálne voľby aspoň v najväčších alebo aj v náhodne vybraných mestách. Od zvolenej finančnej hranice by si mala od kandidátov pýtať podrobné mediálne plány a zmluvy s agentúrami. Zároveň treba zlepšiť nepochybne užitočné povinné transparentné účty. Štát by mohol kandidátom prikázať, ako presne majú údaje na účtoch vyzerať. Prípadne by mohol nad nimi prevziať kontrolu, zriadiť vlastné účty v Štátnej pokladnici a dovoliť všetky prevody po vyplnení políčok len cez ne.
V každom prípade sa nedá spoliehať na šťastie, že tentokrát v Bratislave aj v Petržalke vyhrali práve kandidáti, o ktorých transparentnosti niet pochýb. Nabudúce to môže byť presne naopak. Aj s rizikami, ktoré zvolenie kandidátov s nejasnými výdavkami (a ich krytím) pre spravovanie radníc prináša.
Ľuboš Kostelanský
Tento článok podporil Fond pre Transparentné Slovensko Nadácie Pontis, Nadácia otvorenej spoločnosti a darcovia 2 % pre Transparency.
Pridajte sa k Transparency, aby sme kontrolu billboardových kampaní mohli robiť aj pri ďalších voľbách. Ďakujeme!