Viktor Hrtánek sa venuje analyzovaniu dát nielen vo svojom zamestnaní, a tiež pre Transparency. Momentálne pôsobí vo vlastnej firme. Má rád turistiku a šport – basketbal, bedminton. Tiež rád číta knihy – našu Moc korupcie si vypočul v audioformáte popri behu. V rozhovore spomína na začiatky dobrovoľníctva v čase pandémie, na obľúbené zadania a tiež, čo sa prostredníctvom dobrovoľníckych úloh naučil o verejných databázach aj prostriedkoch od Soroša.
Prečo si si vybral práve Transparency ako organizáciu, pre ktorú si sa stal dobrovoľníkom? Naplnili sa Tvoje očakávania o dobrovoľníctve?
Posielal som viacero e-mailov do medzinárodných organizácií. Predpokladal som v nich väčšiu rozmanitosť dobrovoľníckych úloh. Práve Transparency zareagovala ako prvá a po osobnom stretnutí som podpísal zmluvu o dobrovoľníctve.
Čo sa týka očakávaní – myslel som si, že u v Transparency pracuje viac ľudí. 10 zamestnancov na plný pracovný úväzok – to bolo pre mňa prekvapenie. Predpokladal som, že v tíme bude okolo 30 ľudí.
Na začiatku som sa obával, že to bude mnoho manuálnej práce s dátami, keďže neziskové organizácie nemajú vysoké zdroje, aby pracovali automatizovane. Ale zatiaľ, aj keď som musel niečo spracovať manuálne, išlo o úlohy, aké mám rád a hlavne z môjho oboru – dátovej analýzy. Môžem skonštatovať, že dobrovoľníctvo naplnilo moje očakávania. A teraz to hodnotím lepšie ako na začiatku.
Pamätáš si prvú dobrovoľnícku úlohu, ktorej si sa venoval?
Začínal som v Transparency ako dobrovoľník počas pandémie – po prvej vlne. Väčšinu zadaní som vypracovával na diaľku. Keď som nastupoval, ešte sme sa sem-tam zvykli osobne stretnúť v kancelárii na Bajkalskej. Preferujem osobné stretnutia, nakoľko posledné tri roky pracujem hlavne z domu. Pri osobnej komunikácii sa lepšie poskytujú inštrukcie k zadaniam.
Úplne na začiatku sme sa bavili o Facebooku a spracovaní verejne dostupných dát na ňom. Získavanie práv na prístup do Facebook databáz bol dlhší proces, a preto boli reálne moje prvé výstupy až zo spracovania prieskumu verejnej mienky, kde sme robili grafické výstupy z dát o chránenom oznamovaní korupcie na pracovisku. Bavilo ma pomáhať s analýzou negatívnych komentárov s dobrovoľníčkami Luciou a Maruškou. Dnes si už myslím, že to spracovanie, ktoré som vtedy robil manuálne, by sa dalo aj automatizovane.
A posledná úloha, ktorej si sa venoval pre Transparency?
Naposledy to bola úprava grafov pre výročnú správu. Musel som zistiť, ako to celé dať dokopy. Keď som spracovával dáta do výročky, prekvapil ma rozpočet Transparency. Myslel som si, že to bude okolo pol milióna, v skutočnosti je to o polovicu menej. Na tejto úlohe sa mi páčilo vytvárať graf, koľko z celého rozpočtu Transparency sú prostriedky od Soroša.
Čo si sa počas dobrovoľníctva naučil?
Naučil som sa spracovavať dáta do grafov tak, aby ich formát spĺňal požiadavky vizuálnej identity Transparency. Čo sa týka získavania znalostí, veľmi dobrá úloha bola v spolupráci s dnes už ex-riaditeľom Gabom, keď som zisťoval, či všetky firmy vo zverejnených zmluvách v centrálnom registri sú aj v protischránkovom registri. Nové to bolo pre mňa najmä v terminológii, doštudoval som si napríklad IČO dodávateľa aj odberateľa a ďalšie príbuzné termíny. Vtedy som sa naučil najviac, prvýkrát pracoval s verejne dostupnými registrami. A bolo aj vidieť, že nie úplne všetko dobre funguje, kde sú diery v systéme.
Išlo o porovnávanie, počas ktorého som spolupracoval na zozname spoločností, ktoré sa v ňom nenachádzajú. Už existovala aplikácia od Transparency, s ktorou som porovnávanie zmlúv dotiahol. No bolo tam mnoho preklepov, vyžadovalo si to vo veľkom čistiť zmluvy aj ručne, pretože nie všetko sa dalo strojovo spárovať. Tomuto dobrovoľníckemu zadaniu som venoval 5-6 hodín čistého času.
Napriek pandemickej dobe sa nám medzi prvou a druhou vlnou podarilo stretávať nielen v kancelárii, ale aj na podujatiach. Čo si si z nich odniesol?
Osobne som bol v lete 2020 na stretnutí dobrovoľníckeho tímu s ex-riaditeľom Gabom. V krátkosti sme sa rozprávali o dátach a zisteniach, keď zverejnili v Bratislave priestupky. Pozeral som, kde v meste ich bolo najviac. Vyšlo mi z toho, že každý policajt v jednotlivej časti Bratislavy mal svoj „obľúbený priestupok“. Vytiahol som asi 5 priestupkov, ktoré sa sťahovali k psom, ako napríklad voľný pohyb, výkaly. A napríklad Petržalka mala iba voľný pohyb, Dúbravka zase úplne niečo iné. Prišlo mi to ako keby sa im nechcelo priestupky rozlišovať, tak písali stále to isté. Vo všeobecnosti tých pokút nebolo však veľa. Približne 20 -100 za rok v závislosti na veľkosti mestskej časti.
V júni tohto roku som bol na tlačovej konferencii k zverejneniu portálu vlastníkov hotelov. Celkový výstup – samotný web bol pre mňa najzaujímavejší. Keď som si ho preklikával, bolo to veľmi pekne spravené, užívateľsky veľmi prívetivé. Pozeral som si lokálne hotely z môjho rodného okolia, zo Žiliny alebo Tatier. Čakal som oveľa horšie hodnotenia, no nepoznám ani vlastníkov tých hotelov, takže to pre mňa ani veľmi prekvapivé nebolo.
Bol som aj na zopár online interných stretnutiach pre zamestnanecký a dobrovoľnícky tím Transparency, kde sa rozprávalo o hoteloch, online dátach a GDPR.
O Transparency a jej pozadí aj metódach práce si sa dozvedel viac aj z našej knihy Moc korupcie, ako ju hodnotíš?
Vypočul som si jej audioverziu za 6 hodín počas niekoľkých behov. Bolo to dobré. Nepoznal som celú históriu Transparency, takže bolo zaujímavé počúvať ako vznikla, a tiež o vývoji organizácie až po dnešok.
Jediná výhrada z mojej strany je tá, že tam bolo veľa skákania. Rozumiem, že sa to muselo blokovo rozdeliť, ale bolo tam veľa dátumov a niekedy som si to nevedel časovo zadeliť. Bolo to rozdelené na tematické okruhy a nie chronologické.
Ako reaguje tvoje okolie na dobrovoľnícku spoluprácu s nami?
Zatiaľ som nemal žiadnu negatívnu reakciu. Väčšinou zmienka o dobrovoľníctve pre Transparency buď vzbudzuje zvedavosť, veľa známych sa pýta, že čo vlastne robím, na akých pracujem úlohách, alebo viac spoločensky angažovaní ľudia reagujú pozitívne, že jéj, super.
Moja mama pracuje na súde už približne 20 rokov. Keď som prichádzal domov po škole, počúval som od nej, čo všetko tam nefunguje. Posielal som jej dáta a hodnotenia Transparecy o sudcoch, ale nie som si istý, či to používa.
Snažil som sa vysvetľovať, o čom sú vlastne dobrovoľnícke zadania pre Transparency štýlom, aby to pochopili aj ľudia, čo nie sú technicky orientovaní, čo nemajú prax práce s dátami. Párkrát som vypichol pikošky, ako keď som spracovával dáta z infožiadostí pre štátne úrady o ich internom vzdelávaní – to mi to prišlo srandovné. Napríklad na otázku, koľko mali vzdelávacích programov alebo kurzov za tento rok, úrady v odpovedi vymenovali vzdelávacie aktivity za posledných 5 rokov, ale v roku, na ktorý bola smerovaná otázka, nebolo nič.
Ak by si mal odporučenie pre niekoho, kto o dobrovoľníctve iba uvažuje a doposiaľ s ním nemal žiadnu skúsenosť, aké by boli tvoje slová? Na čo sa pripraviť a aké sú k tomu potrebné zručnosti?
Ak sa niekto chce naozaj angažovať a nie je mu všetko jedno, je to výborná skúsenosť. Takisto je tu veľa úloh, ktoré sú nezávislé od toho či si študent alebo pracujúci, prípadne, aké máš vzdelanie. Dá sa nájsť pre každého niečo a z môjho pohľadu to je určite dobrá skúsenosť. Na dobrovoľníctve vidím veľa pozitívnych aspektov.
Zhovárala sa Zuzana Grochalová
Za fotografie ďakujeme nášmu dobrovoľníkovi Jozefovi Petrovičovi, za prepis audiozáznamu rozhovoru do textovej podoby naša vďaka patrí dobrovoľníčkam Marcelke Galovej a Katke Holjenčíkovej.