ObstarávanieV minulom programovom období mohli mestá a obce využiť eurofondy aj na inovatívne technologické riešenia. Mesto Bytča najprv uvažovalo, že si obstará chatbota za 555-tisíc eur bez DPH. Po neúspešnom verejnom obstarávaní sa nakoniec rozhodlo eurofondy využiť na novú webovú stránku. Zmluvu na 80-tisíc eur s DPH však podpísali s firmou SEKOP Žilina, ktorá nemá skúsenosti s podobnými zákazkami. Výsledok vyzerá tak, že jeden z mestských poslancov vyzval vedenie, aby stránku reklamovalo.
Keďže sa v Transparency zaoberáme témou efektivity vnútornej, ale aj verejnej kontroly v samospráve, pričom nás obzvlášť zaujímajú oblasti mediálnych púští ako je Bytča, kde chýba kontrola prostredníctvom lokálnych médií, dostali sme občiansky podnet, aby sme sa témou zaoberali.
„Nova stránka nie je nič iné, iba prekopírovaný starý obsah do novej podoby prostredníctvom šablóny. Je to úplne diletantská práca. Ani si nedali námahu okopírovať tie veci správne,“ píše sa v podnete.
Transparency International Slovensko sa teda obrátila na kontrolórku Bytče Jarmilu Kramarovú s otázkami, či bol pri výbere firmy dodržaný zákon o verejnom obstarávaní, či obec skutočne dostala čo si objednala a či cena bola primeraná. Kontrolórka sa tým už zaoberala a poskytla nám stanovisko, podľa ktorého mohlo dôjsť k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. „Základnou povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti,“ uviedla.
Cena? Maximálna
Kontrolórka totiž pri preskúmavaní zákazky narazila na viaceré otázky. Jednou z nich bola cena, Bytča si ju totiž dohodla v sume 465 eur bez DPH na človeka za deň (ČLD). Kontrolórka si však všimla, že napríklad v Žiline boli ceny za prácu IT špecialistov na obdobnej zákazke od 194 do 238 eur za človeka na deň. Preto ju zaujímalo, či si na úrade vopred zisťovali, aké sú bežné ceny.
Odpoveď bola, že nie, lebo obec takú povinnosť zo zákona nemá. Kontrolórka však upozornila, že súčasťou súťažných podkladov bol vzor cenovej ponuky s maximálnou cenou za ČLD. Uchádzačom teda stačilo, aby ich ponuky boli pod cenovým stropom. Bytča argumentovala, že maximálnu sumu prevzali z eurofondovej výzvy a tak aj v projekte uviedli sumu 482 eur za človeka na deň. Zákon však jasne hovorí, že aj pri zákazkách s nízkou hodnotou musí obstarávateľ hľadať najlepší pomer medzi cenou a výkonom.
Nový web Bytče, za ktorého hodnotu by bolo možné kúpiť si v meste aspoň jednoizbový byt, však dodnes vyzerá ako nedokončený. Poslanec Branislav Šušolík na septembrovom zastupiteľstve povedal, že mu je ľúto, akú web stránku zhotoviteľ mestu odovzdal, obzvlášť, ak to porovná s oveľa lacnejšou žilinskou stránkou. Vyzval vedenie, aby stránku reklamovalo. Práce pritom prebrali bez výhrad. Primátor Bytče Miroslav Minarčík (Hlas) povedal, že dielo prevzali „v dobrej viere.“
Otázny je však aj výber samotného dodávateľa. Bytča výber nerealizovala sama, ale poverila firmu BEAN project zo Strečna. Tí oslovili tri firmy cez TENDERnet. Kontrolórku zaujímalo, ako ich vyberali, keďže dve z firiem, ktoré predložili ponuku, nemajú ani vlastný web. Odpoveď bola, že „na základe skúseností a referencií z iných projektov.“ „Mať zriadené webové sídlo nie je podmienkou, nakoľko veľa spoločností nemá potrebu uvádzať informácie o činnostiach, ktorými sa ako spoločnosť zaoberajú,“ znela odpoveď verejného obstarávateľa.
Kontrolórka si však všimla, že vybraná firma mala v minulosti len dve verejné zákazky, pričom jedine InterWay Bratislava ich mal viac – šesť. Pripomenula, že web obce musí spĺňať viaceré zákonné povinnosti týkajúce sa prístupnosti, úradnej tabule, povinného zverejňovania, GDPR a preto je nutné, aby disponovali skúsenosťami. Z účtovnej závierky firmy SEKOP však vyplýva, že pred tým, ako získala zákazku o Bytče, boli jej tržby do 42-tisíc, čiže zákazku v hodnote, akú dostala od Bytče, nikdy nerealizovala. Po tom, čo vlani zrealizovala zákazku pre Bytču, jej tržby stúpli na takmer päťnásobok.
Chýbali aj zamestnanci
Ďalším problémom bolo, že vybraná firma mala v tom čase podľa účtovnej závierky v priemere len dvoch zamestnancov, hoci v zmluve sa zaviazala k tomu, že dodá práce 10 špecialistov. Bytča si to neoverovala, vraj jej stačil výpis z obchodného registra. V zmluve sa pritom píše, že „zhotoviteľ je povinný vykonať dielo prostredníctvom svojich odborných a kvalifikovaných zamestnancov.“ Firma by síce v zmysel zmluvy mohla využiť služby subdodávateľov, museli by však byť uvedení v prílohe Zmluvy, ktorá je však prázdna. Kontrolórka podotkla, že firma mala už v ponuke uviesť, kto bude zákazku vykonávať. V Žiline to podľa nej nebol problém.
„Verejný obstarávateľ nepovažoval pri predmetnej zákazke za potrebné uvádzať presný zoznam ľudí, ktorý budú zastávať jednotlivých expertov, nakoľko v IT sfére je vyťažiteľnosť ľudí na veľmi vysokej miere,“ znela odpoveď radnice.
Otázne je tak aj to, či firma skutočne dodala, k čomu sa v zmluve zaviazala. Prípadom sa aktuálne zaoberá aj Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý zvažuje vykonanie kontroly. Podľa kontrolórky totiž mohlo dôjsť k porušeniu zákonného ustanovenia, podľa ktorého uchádzači o zákazku musia mať rovnaké podmienky a výber dodávateľa musí byť hospodárny a efektívny. V prípade, ak príde Úrad pre verejné obstarávanie k rovnakému záveru, môže Bytči hroziť pokuta do 4000 eur.
Nehovoriac o tom, že eurofondy sú určené na rozvoj Slovenska a pokiaľ budú čerpané tak, ako vidíme na aktuálnom prípade z Bytče, tak o zvyšovaní životnej úrovne, či inováciách budeme môcť hovoriť len ťažko. Prípad budeme ďalej sledovať.
Ak podobný problém riešite aj vo vašej obci, napíšte nám, radi sa na prípad pozrieme.
Aktivita je realizovaná v rámci projektu PROTEUS organizácie Transatlantic Foundation, so spolufinancovaním Európskej únie. Za podporu projektu ďakujeme Engaging Central Europe.
Martina Hilbertová
