Hostia rozhlasovej relácie Z prvej ruky v Rádiu Slovensko. Ľuboš Kostelanský (analytik Transparency International Slovensko) a Grigorij Mesežnikov (politológ) debatovali v pondelok, 17. októbra 2022 o voľbách v spojených komunálnych a župných voľbách. Kampaň jednotlivých kandidátok a kandidátov je v plnom prúde, ako sú na tom s transparentnosťou? Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko zverejnila rebríček, kde viaceré zvučné mená prepadli. Aké boli tie najzásadnejšie kritériá? Sú naozaj tie najrelevantnejšie? Pred voľbami sa už vytvorili spolupráce viacerých politických strán, s cieľom odtestovať podporu voličov. Budú komunálne a župné voľby posledným testom pre otázku tých predčasných parlamentných? Ktoré témy najviac v kampani rezonujú? | Moderoval: Juraj Mikula.
Žiadna kampaň, žiaden úspech. Rovnica, ktorá vo voľbách platí dvojnásobne. Predvolebný súboj je hlavne o témach, sloganoch a predovšetkým o sľuboch. To ako ich kandidáti budú plniť, môže do veľkej miery naznačiť práve samotná kampaň. Jedna taká práve vrcholí. Ako ju zvládajú konkrétni uchádzači? Ktorí z nich sú otvorení verejnej kontrole? Koľkí naopak zakrývajú viac ako treba? Kto sa s kým spája a prečo? Kto má aké šance? Dobrý deň, volám sa Roman Mikula a počúvate z Prvej ruky. Dnes o regionálnych a župných voľbách.
Juraj Mikula: Transparency pred pár dňami zverejnila analýzu toho, ako kandidáti/uchádzači o post šéfov žúp a primátorov krajských miest zvládajú transparentne svoju kampaň. Tieto čísla, aspoň pre mňa, boli šokujúce. Len jedna desatina, čiže asi 11 uchádzačov z 98 vedú transparentnú kampaň. Čo to znamená? Prečo iba toľko málo uchádzačov, respektíve aké boli kritériá posudzovania?
Ľuboš Kostelanský: Transparency sa snaží predvolebné zápolenie sledovať už od roku 2017. Monitorovali sme už troje volieb nižšej úrovne. Tieto aktuálne spojené voľby sú tými tretími. Pokúsili sme sa aj v rámci toho priniesť hodnotenie kampaní, aby sme zmapovali situáciu, aká je a možno aj motivovali kandidátov k lepšiemu správaniu sa. Všímali sme si nielen spĺňanie toho, čo im zákon prikazuje, ale aj samotného ducha zákona. Tí kandidáti, ktorí majú väčšie kampane sú povinní mať transparentné účty. My sme sa nepozerali len na to či ich majú, ale aj to, akým spôsobom ich vedú. Tá prax je žiaľ nelichotivá.
Juraj Mikula: Zdá sa mi, že jeden kandidát alebo jeden z dvoch v Bratislavskom kraji má mať podľa prieskumu transparentnú kampaň. Avšak, bližšie ukazovatele ako napríklad počet darcov či opisovanie toho, na čo boli dary použité boli v jeho prípade negatívne. Neznamená to, že tieto ukazovatele automaticky znevýhodňujú kandidáta v jeho transparentnosti?
Ľuboš Kostelanský: Všímame si nielen to, ako kandidáti s peniazmi v kampani narábajú, teda na čo ich vydávajú, ale aj kde tie peniaze získavajú. K dnešnému dňu majú všetci kandidáti a politické strany na účtoch transparentných 8,5 milióna €. Z toho vložili politické strany 41 %, samotní kandidáti 25 % a podporovatelia kandidátov ďalších 25 %. V tomto hodnotení sme sa pozerali aj na to, ako nezávislí kandidáti tieto peniaze získavajú. Pričom čím je portfólio tých darcov väčšie, tým považujeme kampaň za lepšiu. Samozrejme, varovným indikátorom je výskyt veľkých darov v kampaniach, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti. Naše meranie poukázalo na to, že až 1/5 kampaní je platená z veľkých darov, ktoré môžu byť za určitých okolností podozrivé.
Juraj Mikula: Pán Mesežnikov, keď sa na to pozrieme zo všeobecnosti asi 1/3 z kandidátov má netransparentnú kampaň. Má nás to ešte vôbec prekvapovať? Aký je Váš názor?
Grigorij Mesežnikov: Financovanie politických kampaní je veľmi dôležitá vec. Hovorí sa, že voľby sú akýmsi sviatkom demokracie, pretože si volíme svojich zástupcov. Momentálne teraz zástupcov do krajských zastupiteľstiev, županov a zároveň primátorov, starostov aj poslancov mestských, a obecných zastupiteľstiev. Aké sú princípy financovania kampaní? Samozrejme, to čo ste spomínali vy aj pán Kostelanský, financovanie musí byť transparentné, aby nevznikali pochybnosti, že sa tu niekto snaží nekalým spôsobom ovplyvniť sviatok demokracie. Vieme, že k tomu dochádzalo v minulosti. Je to veľký problém, keďže to podkopáva dôveryhodnosť volieb. Zároveň sa politické strany snažia byť profesionálnymi s efektívnou kampaňou. Spôsob financovania by nemalo narúšať rovnosť príležitostí súťaže, aj keď silnejšie subjekty majú možnosť vkladať viac financií do kampaní. Dôležité je si uvedomiť, že od roku 1990 do roku 2014 sme mali nastavený zákon pri voľbách do orgánov miestnych samospráv tak, že prakticky bolo financovanie veľmi netransparentné. Formálne máme stále problémy, ale čo sa týka reportovacej povinnosti, výšky príspevkov, financovania zo zahraničných zdrojov, možností financovania z verejných zdrojov a mnohých ďalších položkách, zákon z roku 1990 tieto body vôbec neupravoval. Úpravu zákona, ktorý máme teraz je z roku 2014 a prvýkrát boli jeho normy využité vo voľbách v roku 2018. V jednoduchosti, zistenia na ktoré ste poukázali naozaj nie sú bohvie čo. Ide o voľbu kandidátov na významné pozície. Vo veľkých miestach/metropolách sa rozdeľujú veľké verejné prostriedky na rôzne projekty, nehovoriac o prostriedkoch, ktoré sa rozdeľujú v krajoch. Ak sú tu isté pochybnosti, tak určite to nie je dobré. Je dôležité, aby si to občania všimli. Vo voľbách rozhoduje všeličo od straníckeho programu, cez profil kandidáta až po veľkosť koalície. Podľa mňa by si občania mali všímať aj to, nakoľko sú jednotliví kandidáti transparentní pokiaľ ide o financovanie ich kampaní.
Juraj Mikula: Do akej miery prieskum Transparency môže ovplyvniť ľudí pri rozhodovaní sa, komu dajú svoj hlas vo voľbách? Slovensko je jedna z mála krajín na našom území, kde kandidáti musia mať transparentný účet. Avšak, pri ostatných veciach sa veľakrát porušuje zákon. Niektoré triviálne veci nie sú vôbec splnené alebo sa nedajú overiť.
Grigorij Mesežnikov: U tých citlivejších ľudí, myslím si, že áno. Jednak z prieskumov vieme, čo rozhoduje pri podpore jednotlivých kandidátov v takomto type volieb. V týchto prípadoch, väčšmi ide o osobnostné charakteristiky, spôsob komunikácie s voličmi či stranícky program. Keď sme robili prieskum, tak možnosť financovania tam nefigurovala, ale myslím si, že voličovi, ktorý je nastavený tak, aby všade platili rovnaké pravidlá, záleží aj na tom, aby bol proces volieb transparentný, férový a aby nedochádzalo k podvodom. Aj keď tieto možnosti nepatria k ťažiskovým faktorom, stále môžu ovplyvniť voľby. Vo voľbách máme iba jednokolové hlasovanie a často sa stáva, že rozhoduje pár stoviek či tisíc hlasov. Kandidátom sa podľa mňa oplatí odkomunikovať aj túto oblasť, aby ľudia nemali pochybnosti.
Juraj Mikula: Začali sme viac menej kriticky, ale Transparency nepoužila prvýkrát spomínanú metodiku pri voľbách. Aj keď je pravda, že pri župných a komunálnych voľbách je to premiéra. Vidíte nejaké zlepšenie oproti predchádzajúcim voľbám, čo sa týka nedostatkov? Opakujú sa stále tie isté alebo to záleží od rôznych faktorov?
Ľuboš Kostelanský: Hodnotenie sme robili v prezidentských voľbách v roku 2019 a parlamentných voľbách v roku 2020. Neporovnáva sa to ľahko, keďže sú to špecifické voľby. Čo sa týka financovania v týchto voľbách máme oveľa viac kandidátov. Kampane vedú aj kandidáti s malým personálnym zázemím, ktoré by im vedelo kvalitne spracovať kampaň. Do istej miery je pochopiteľné, že kampane nie sú na takej úrovni ako napríklad v parlamentných voľbách z roku 2020. Niektoré veci sa však opakujú. Jedným veľkým trendom, ktorý začal v roku 2020 a pokračuje aj teraz je to, že mnoho relevantných kandidátov sa snaží svoju kampaň schovať do netransparentného prostredia mediálnych agentúr. Momentálne teraz sledujeme najväčšiu kampaň jedného z kandidátov za primátora Bratislavy. Táto kampaň, ktorá je financovaná z prostriedkov dvoch politických strán je kompletne schovaná v mediálnom prostredí agentúr, čo značí, že my o jej financovaní nevieme vôbec nič.
Juraj Mikula: To znamená, že agentúra má na starosti kompletne všetko okolo kampane a nedá sa overiť, že čo bolo kde konkrétne použité?
Ľuboš Kostelanský: Konkrétny kandidát alebo politické strany, ktoré platia jeho kampaň poslali do agentúry tri platby – jednu za 100 000 €, druhú za 40 000 € a tretiu za 35 000 €. Sú to veľké zálohové platby, pri ktorých ďalej nevieme, čo sa s tými peniazmi deje a ako s nimi kandidát nakladá.
Juraj Mikula: Je hmatateľný rozdiel, na ktorý poukazuje prieskum pri financovaní kampane nezávislého kandidáta a jeho sponzorov, a straníckeho kandidáta?
Ľuboš Kostelanský: Ako poznamenal pán Mesežnikov, súčasná legislatíva je krokom vpred, keďže aj na tejto úrovni máme povinné transparentné účty. Na druhú stranu za najväčší nedostatok vnímame nerovnako nastavené pravidlá pre nezávislých kandidátov a pre politické strany s ich kandidátmi. Kým nezávislí kandidáti si musia sami viesť transparentné účty, vykazovať ich kampaň a platia pre nich finančné limity podľa veľkosti samosprávy, tak stranícki kandidáti takúto povinnosť nemajú. Pre nich platia len kumulatívne limity, ktoré sú v prípade politických strán a oboch typov volieb 1,5 milióna €. Tento jav je viditeľný v prípade dvoch najväčších straníckych kandidátov za mesto Bratislava. Obaja dopredu už deklarovali prekročenie finančného limitu, ktorý by mali, ak by boli nezávislí.
Grigorij Mesežnikov: Politická strana musí zúčtovať svoje náklady každý rok, dokonca sa tam nachádza aj položka volebné náklady. Politické strany tak vykazujú peniaze, avšak verejnosť nemusí vedieť z týchto informácií, ktorého kandidáta podporili. Existuje aj jeden špecifický problém, na ktorý sme poukázali v našej publikácii. Často sa stáva, že kandidát je zaregistrovaný ako nezávislý, avšak napokon sa dodatočne zistí, že ho politická strana istou finančnou sumou podporila. Pre voličov tak nie je jasná väzba nezávislého kandidáta, ktorý nakoniec musí vykázať finančnú podporu od politickej strany.
Juraj Mikula: Znie to akoby sa kandidát hanbil za svoju podporu alebo naopak.
Grigorij Mesežníkov: Je to taktika, ktorá sa začala využívať od vtedy, čo politické strany prestali byť uznávanými entitami. Kandidáti sa chcú dištancovať od strany, aj keď to nie je stále prevažujúci spôsob kandidovania. Vo väčšine prípadov sú kandidáti stále podporovaní a nominovaní politickými stranami. Istým taktizovaním je dištancovať sa od politických strán a pri tom, ak je možnosť využiť ich zdroje.
Juraj Mikula: Aj v týchto voľbách sa politické strany spájali pri podpore kandidátov. Oveľa viac ako doteraz sme videli, ako sa časť opozície a časť koalície spájala v podpore kandidátov. Môže toto napovedať, ako sa budú správať politické subjekty po ďalších parlamentných voľbách?
Grigorij Mesežnikov: Analýza všetkých uskutočnených volieb od roku 2011 do roku 2017 prezrádza jeden trend, ktorý bol typický pre minimálne šesť krajov aj s pár obmenami. V týchto šiestich krajoch bola hlavná súťaž medzi blokom stredopravých strán, niekedy širších a niekedy užších, a blokom ľavicových/národných/socialisticky orientovaných strán. Pri porovnaní so súčasnými regionálnymi a komunálnymi voľbami sa spomenuté rozdelenie zachováva. Najviac stredopravých koalícií sa spája hlavne z vládnych strán a niekedy aj opozičných podľa ideových kritérií. Napríklad KDH nie je vo vláde, ale spája sa s vládnymi stredopravými stranami. Takýchto koalícii sme napočítali trinásť. Čo to znamená? Stredopravica je aktuálne rozdelenejšia ako v predchádzajúcich voľbách, keďže máme osem krajov a až trinásť koalícií. Ľavicových/národne orientovaných politických koalícií máme iba sedem, čo značí určitú súdržnosť. Je pomerne málo zmiešaných koalícií, asi iba tri. Tých, čo by sme považovali za pravicových extrémistov je aktuálne najviac, teda tridsať. Extrémistických koalícií je síce menej, ale zároveň extrémistickí kandidáti kandidujú sami. Tým pádom by sa mali vzájomne vybiť, čo nie je zlý signál pre demokraciu na regionálnej úrovni.
Juraj Mikula: Pán Kostelanský, pri veľa kandidátoch bolo napísané, že sa nedajú overiť jednotlivé vyskúmané kritériá. Čo to znamená? Ak ich požiadate o dáta, tak vám ich odmietnu dať, poprípade vás odignorujú. Čo si máme pod tým predstaviť? Sú kandidáti neochotní sa rozprávať o financovaní ich kampane?
Ľuboš Kostelanský: Zamerali sme sa na tie najväčšie mini voľby, teda všímali sme si zápolenie o krajské mestá a župy. Medzi uchádzačmi o post primátorov a županov je veľa kandidátov, ktorí doteraz nemajú žiadnu kampaň poprípade majú veľmi malú kampaň, a preto by ich nebolo možné na základe našej metodiky hodnotiť. Preto sme im neboli schopní vystaviť hodnotenie.
Juraj Mikula: Čo treba zlepšiť, aby sme mali lepšiu transparentnosť? Treba zaviesť kontrolu pravidiel či sankcie? Zmena legislatívy bola uskutočnená nie tak dávno a ako ste aj obaja naznačili bolo to k lepšiemu. Čo by z vášho pohľadu mohlo pomôcť?
Ľuboš Kostelanský: Po každých voľbách navrhujeme vybrúsenie legislatívy. V prípade politických strán je jednoznačne uvedené, že musia na transparentných účtoch uvádzať aj kto sú prijímatelia financií. Z nepochopiteľného dôvodu v prípade nezávislých kandidátov nie je táto povinnosť zákonná. Osobne si myslím, že je to skôr o politickej kultúre. Viesť netransparentnú kampaň by pre nich malo predstavovať také reputačné riziko, že si ho nebudú chcieť dovoliť. Potešiteľné je, že týždeň potom, čo sme zverejnili naše hodnotenie sa ozvalo veľa kandidátov, ktorí majú záujem korigovať svoju kampaň. Zjavne si sami uvedomujú, že je to dôležité a môže im to pomôcť alebo uškodiť v ich boji. Rozhodli sme sa pred voľbami uskutočniť ešte jedno opakované hodnotenie, aby sme poukázali na to, že sa niektorým podarilo zlepšiť.
Juraj Mikula: Pán Mesežnikov, hovorí sa veľa o predčasných voľbách v spojitosti s tým, že aktuálne komunálne a župné voľby môžu byť rozhodujúcim faktorom. Vnímate to rovnako?
Grigorij Mesežnikov: Rozhodujúcim faktorom asi nie, pretože aktuálna situácia závisí od rozdelenia síl v parlamente a toho, ako politické strany pristupujú k procesu tvorby legislatívy. Vieme, že parlament je teraz zablokovaný, keďže sa čaká na ne/schválenie štátneho rozpočtu. Výsledky komunálnych volieb hlavne v tých väčších miestach nám dajú určitú predstavu o sile politických strán. Pravdepodobne sa bude dať počítať s tým, aký typ voličov politické strany oslovujú. Možno bude dokonca otestovaná akceptovateľnosť koaličných zostáv. V prípade niektorých strán sú to znepokojujúce tendencie, keďže napríklad strana SMER-SD bude testovať na menšej vzorke svoju spoluprácu s pravicovo-extrémistickou Republikou. Dokonca v prípade organizovania akcií či mítingov sa už dávali dokopy. Tieto voľby tak budú ostrou skúškou toho, nakoľko sa volič SMERU zradikalizoval.
Juraj Mikula: Kto ešte môže podrobnejšie sledovať voľby? OĽaNO či SME RODINA?
Grigorij Mesežnikov: OĽaNO je prítomné v mnohých krajoch aj v ich koalíciách. Či už v spolupráci s vládnymi stranami alebo mimoparlamentnými stranami. Určite svoje postavenie bude testovať HLAS-SD, keďže je to nová strana bez vyvinutých hlbších štruktúr. Z môjho pohľadu je zaujímavé aj sledovanie podpory maďarskej strany, a to najmä v tých krajoch, kde príslušníci maďarskej menšiny tvoria značné percento obyvateľstva.
Juraj Mikula: Pán Kostelanský, Košice sú krajom, v ktorom ani jednému kandidátovi či už na post primátora alebo šéfa župy nevyšlo tak dobré hodnotenie, ktoré by značilo transparentnú kampaň. Vypovedá to podľa vás o niečom?
Ľuboš Kostelanský: Môžeme si všímať značné rozdiely v tvrdosti kampaní, ale aj v celkovom objeme ich finančných prostriedkov. Podľa nášho prepočtu sa dá povedať, že najviac peňazí do kampaní dali práve v Košickom kraji, kde kampaň odštartovala pomerne skoro, je pomerne intenzívna a zároveň sa do nej intenzívne zapájajú aj aktuálny primátor a župan. Na rozdiel od Bratislavy, kde úradujúci primátor nemá ani billboardy a volebnú kampaň začal pomerne neskoro. Jeho hlavný vyzývateľ oznámil jeho kandidatúru tiež neskoro. Tvrdosť boja je v Košiciach silnejšia, ale samotná transparentnosť je nižšia.
Juraj Mikula: Súčasťou kampaní sú aj antikampane. Ja osobne som zatiaľ nezaregistroval nejaké ostré strety v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Mám dojem, že na jedného kandidáta z Nitry ste dávali podnet za antikampaň. Deje sa to podľa vás v nižšej miere v porovnaní s minulosťou?
Ľuboš Kostelanský: Zaregistrovali sme ešte pár menších antikampaní ako napríklad v Banskobystrickom kraji.
Grigorij Mesežnikov: Ja ako Bratislavčan, som zaznamenal nie celkom korektnú kritiku jedného kandidáta na adresu druhého kandidáta.
Za prepis audiozáznamu do textovej podoby ďakujeme našej dobrovoľníčke Radke Polečovej.