Menu Zavrieť

Začiatok likvidácie Sadu Janka Kráľa

Vyrastie pri jedinečnom mestskom parku 25 poschodová budova?[:]

Dňa 1. marca 2012 vydala  Mestská časť Bratislava – Petržalka oznámenie o začatí konania o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt BAJO – Krasovského ulica, Bratislava – Petržalka“ na pozemku register “C“ parc. č. 5105/238, 5202/8, 5105/433 v katastrálnom území Petržalka. Objekt je navrhnutý ako polyfunkčná budova v dvoch do seba zapustených hmotách, pričom do hlavnej nižšej hmoty je zaseknutá 25 poschodová výšková budova. Rozhodnutie si prečítate tu [1].

Tento akt môžeme bez zveličovania nazvať ako  začiatok likvidácie Sadu Janka Kráľa. Iné pomenovanie si snaha o vybudovanie 25 poschodí, 296 parkovacích stojísk a rozšírenie jednej z komunikácii na štyri pruhy v priamom kontakte s parkom ani nezaslúži. Potrebné je tiež pripomenúť, že úspešnosť tohto projektu bez pochyb podporí vlastníkov ostatných parciel na prehodnotenie svojich zámerov, kde zatiaľ boli povolené zastavanie v blízkosti parku iba do 7 podlaží (Artmédia, IPD). Rovnako nemá istotu ani pozostatok lesíka Krasovského, ktorý úchránili aktivisti v roku 2009, kde je konanie prerušené.

Predmetné parcely sú určené na zastavenie a nie je to ani v rozpore s Územným plánom mesta, že sa na nich má stavať. Čo sa na nich má stavať bolo určené vo viacerých plánovacích dokumentoch:

  • V roku 1995 bola Mestským zastupiteľstvom Hlavného mesta SR Bratislavy uznesením č. 77/1995 zo dňa 12.5.1995, schválená Urbanistická štúdia, ktorá slúži ako podklad na usmerňovanie investičných činností v danej oblasti. Samotná štúdia bola vypracovaná s náležitosťami Územného plánu zóny, ktorý je pre investičnú činnosť záväzný. Vzhľadom na plánovanú stavbu, ktorá je projektovaná do výšky 24 nadzemných podlaží nie je zámer v súlade so spomínanou Urbanistickou štúdiou, ktorá v danom území hovorí o stavbách do výšky maximálne 5 nadzemných podlaží.
  • V stanovisku Mestskej časti Bratislava – Petržalka, list sp. zn.:2008/06553-13/Li zo dňa 21.5.2008, vydané v rámci zisťovacieho konania sa jasne uvádza, že daný zámer nie je tiež v súlade s vypracovaným Územným plánom zóny. „Územný plán zóny Celomestské centrum – časť Petržalka, územie medzi Starým mostom a Prístavným mostom  nerieši v tomto priestore umiestnenie výškovej budovy, ale budovy o výške maximálne 6-podlaží.“ Územný plán zóny CMC Bratislava – Petržalka, ktorý je pre danú oblasť medzi Starým mostom a Prístavným mostom vypracovaný, vychádza zo spomínanej štúdie. Dotknuté územie však rieši len v širších vzťahoch a priamo sa ho netýka.


Spoločnosť F arch, s.r.o., Veternicová 24, 841 05 Bratislava, IČO: 35 896 248 ako investor rieši svoj zámer postaviť najskôr 17 a dnes 25 poschodí od roku 2008. Projektantom tejto stavby je brat súčasného starostu Petržalky Ing. Marián Bajan. Prečo sa projekt volá Bajo, keďže žiadna zo stavieb na Slovensku nenesie meno po projektantovi, je zatiaľ neznáme. Známe sú však niektoré mimoriadne zaujímavé skutočnosti:

  • na webovej stránke Petržalky sa nenachádza ani slovo o tejto investičnej činnosti, napriek tomu, že takéto informácie mestská časť zverejňuje.[2]
  • mestská časť Petržalka začala územné konanie so záväzným stanoviskom Hlavného mesta Bratislava, ktorého platnosť uplynula 28.10.2010.
  • stanovisko mestskej časti Petržalka z roku 2011 [3] podpísané Vladimírom Bajanom je súhlasné, na rozdiel od stanoviska starostu Milana Ftáčnika z roku 2008.
  • spoločnosť F arch, s.r.o. listom zo dňa 27.9.2010 požiadala Magistrát o nové záväzné stanovisko, ktoré pre nepredloženie požadovaných podkladov nedostala.
  • na pozemku sa nachádzala tabuľa o jeho predaji, ktorá po zvolení terajšieho starostu Vladimíra Bajana bola odstránená a k zmene vlastníka nedošlo.
  • ako účastníci územného konania neboli pribratí vlastníci nehnuteľností, ktorých sa stavba dotkne a taktiež osoby, ktoré sa vyjadrovali v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.
  • zámer stavby nijakým spôsobom nerieši všeobecný vplyv na podzemné vody, a dokonca ani na dôležité podzemné vody v súvislosti so Sadom Janka Kráľa a jeho vegetáciou. Konštatuje to aj Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave, vodohospodársky orgán, vo vyjadrení list č. ZPS/2008/04921/SOJ/V zo dňa 13.5.2008, vydaný v rámci zisťovacieho konania: „Predložená dokumentácia nerieši vplyv stavby na povrchovú a podzemnú vodu. V dotknutom území je potrebné vykonať podrobný hydrogeologický prieskum a doplniť posúdenie vplyvu stavby na vody…“.
  • stanovisko Mestskej časti Bratislava – Petržalka, list sp. zn.:2008/06553-13/Li zo dňa 21.5.2008, vydané v rámci zisťovacieho konania. V stanovisku sa uvádza, že umiestnenie výškovej budovy v tomto priestore je neprípustné: „Umiestnenie ďalšej výškovej budovy (16 nadzemných podlaží podľa pôvodného zámeru) v tejto lokalite je neprípustné, vzhľadom na už realizovanú výškovú budovu (18NP) spoločnosti Stavo-ing, s.r.o., a výškovú budovu (16NP) spoločnosti IDP-International Property Development, s.r.o., …“
  • „Navrhované umiestnenie výškovej budovy s jej dopravnými nárokmi do bezprostrednej blízkosti Sadu Janka Kráľa je neprijateľné tiež z dôvodov jej nepriaznivého vplyvu, ktoré by mala na tienené a dopravou atakované dreviny Sadu Janka Kráľa.“.
  • nerieši sa tienenie, ktoré podstatne ovplyvní nielen faunu a flóru, ale aj občanov, ktorí park využívajú na trávenie voľných chvíľ. Tieň bude dosahovať niekoľko sto metrov a preto ranné cvičenia obyvateľov na lúke za Rotundou budú bez slnka.
  • výstavba Aupark Tower bola schválená počas funkčného obdobia starostu Vladimíra Bajana v roku 2006.


Sad Janka Kráľa je jedinečný mestský park, je národnou kultúrnou pamiatkou, biocentrom regionálneho významu (RBC č.37) a súčasne genofondovo významnou plochou flóry (dendrologický význam) i fauny (pre druhy Amphibia a Aves) podľa RÚSES mesta Bratislavy, SAŽP, rok 1994. V kontakte s ním sa má postaviť výšková budova, kde verejnosť 20 rokov na základe Urbanistickej štúdie predpokladala maximálne 6 poschodí. Z tohto dôvodu by sa očakávala široká spoločenská diskusia a zodpovedný prístup zo strany dotknutých orgánov (starosta, primátor a ďalší). Doterajší urbanistický prístup pre toto územie mal jasnú logiku. Výškové budovy sa smerom k parku znižujú až na úroveň korún stromov v kontakte s nim (t.j. 6 poschodí), prišiel však Bajo a snaží sa to zmeniť.

Na záver upozornenie, potrebné je si všímať, čo zvolení zástupcovia v danej veci konajú a nie to, čo hovoria. To čo majú hovoriť sa za 20 rokov už naučili. Zatiaľ však neuskutočnili nič, čo by vytvorilo prekážku úmyslu developera na malom pozemku pri Sade Janka Kráľa začať so stavbou výškovej budovy.


To be continued …

Pavel Nechala

právnik, Transparency International Slovensko


P.S. autor je vlastníkom bytu, ktorý bude  dotknutý predmetnou stavbou


[1] rozhodnutie.

[2] screenshot

[3] dokument