26-ročný Juraj Zelinka pracoval na príprave slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí desať mesiacov, a to na rovnakom odbore ako Zuzana Hlávková a Pavol Szalai. Jeho skúsenosti podporujú ich nedávnu výpoveď.
Na ministerstve zahraničných vecí som začal pracovať 1. marca 2016. Ako väčšina kolegov som mal zmluvu do konca roka, kedy sa predsedníctvo skončilo. V práci na MZV som videl potenciál nadviazať na päť rokov štúdia a šancu podieľať sa na unikátnom projekte, keďže Slovensko predsedalo Rade EÚ historicky prvý raz. Bol som prijatý na Odbor pre komunikáciu a prezentáciu v rámci Sekretariátu slovenského predsedníctva v Rade EÚ – teda ten istý odbor, z ktorého deň pred mojím nástupom odišli Zuzana Hlávková a Pavol Szalai. Mojou hlavnou náplňou práce bola tvorba a editovanie textov, ako aj správa webovej stránky predsedníctva a príprava rôznych materiálov spojených s komunikáciou predsedníctva. Medzi moje úlohy patrilo tiež „koordinačné zabezpečenie predmetu zákazky a súťažných podkladov v procese verejného obstarávania.“
Asi tri týždne po nástupe som dostal na stôl agendu súvisiacu s verejným obstarávaním na zabezpečenie prezentačného audiovizuálneho obsahu predsedníctva. Išlo o krátky prezentačný film o prioritách predsedníctva, o reklamné spoty a videá, v ktorých známe osobnosti Slovenska v pozitívnom duchu odkazovali na naše predsedníctvo. Tie sa po vyhotovení vysielali v televíziách a rádiách. Spoty boli kvalitne a profesionálne spracované a podľa všetkého bola ich cena primeraná. Spôsob, akým toto verejné obstarávanie prebiehalo bol však pochybný, netransparentný a niektoré praktiky sa podobali tým, ktoré opisovala Zuzana Hlávková pred pár mesiacmi.
Tri dohodnuté firmy a súťaž iba naoko
V priebehu marca 2016 nám boli predstavení ľudia, ktorí mali spoty vytvoriť – ako sa neskôr aj stalo. O tom, ako bola firma vybraná som vtedy žiadne informácie nemal. Podľa prvého kreatívneho návrhu, ktorý som dostal do rúk niekedy v druhej polovici marca, malo ísť o spoločnosť NUNEZ NFE známeho režiséra Petra Núňeza. Agentúra, ktorá neskôr spoty naozaj vyrobila bola Núňezova iná firma, LOCO Agency s.r.o. Koncom marca prišla požiadavka zo strany p. Núňeza o uzatvorenie zmluvy a zálohovú platbu, keďže práce na zákazke už boli v pokročilom štádiu.
Ako prísediaci som sa zúčastnil niekoľkých stretnutí spolu so zamestnancami kancelárie ministra a štátneho tajomníka, ale aj s poradkyňou ministra Zuzanou Ťapákovou. O funkcii mediálnej poradkyne som nič nevedel, v rokovaniach medzi MZV a LOCO Agency s.r.o. však zohrávala dôležitú rolu. So spoločnosťou LOCO Agency s.r.o. zrejme komunikovala aj mimo ministerstva. Na stretnutiach sa počas marca a apríla riešila najmä konečná podoba a grafický obsah spotov.
Prekvapivá situácia nastala približne v polovici apríla. V rámci diskusie na jednom zo stretnutí padol zo strany ministerstva návrh spraviť „akože“ prieskum trhu a osloviť s ponukou tri agentúry. Spraviť „prieskum trhu“ napriek tomu, že konkrétna agentúra bola už vo fáze, kedy na spotoch aktívne pracovala niekoľko týždňov.
Postup bol nasledovný. Po dohode medzi LOCO Agency s.r.o. a ľuďmi, ktorí sa stretnutí zúčastnili, som dostal tri emailové adresy s tromi menami, kam treba odoslať zadanie zákazky v rámci prieskumu trhu (okrem LOCO Agency to boli spoločnosti Elaia-Design Studio a STONE PP). Kontakty na zúčastnené spoločnosti boli zaslané vo wordovom dokumente, ktorého autorom bol jeden z konateľov LOCO Agency.
Zadanie pre oslovené spoločnosti bolo upravené podľa návrhu, ale aj položiek rozpočtu agentúry, s ktorou sme už viac ako mesiac komunikovali. Deadline na zaslanie návrhov a predbežných cenových ponúk bol sedem dní. Do konca týždňa (do 27. 4. 2016) prišli na MZV tri ponuky. Cenovými ponukami sa nikto nezaoberal a pokračovalo sa v rokovaní s pôvodnou, spomínanou agentúrou.
Ja osobne som celý tento čudný postup bral ako súčasť úlohy úspešne zvládnuť agendu, napriek tomu, že som z toho nadšený nebol. Prioritným cieľom v tej chvíli bolo stihnúť sprocesovať celé obstarávanie včas, aby reklamné spoty boli vo vysielaní ešte pred začiatkom predsedníctva a splnili tak svoj účel – prezentovať predsedníctvo ľuďom, čo sa aj podarilo. Posledné týždne pred začiatkom predsedníctva bol na zamestnancov vyvíjaný pomerne veľký tlak, keďže verejné obstarávania sa často robili na poslednú chvíľu. Aj keď som pred nástupom na MZV o verejnom obstarávaní nemal praktické informácie, bolo zrejmé, že takto to vyzerať nemá.
Zvláštna bola ďalej aj fáza zverejňovania zmlúv. Najskôr malo ísť spolu o jednu zmluvu podpísanú s LOCO Agency s.r.o. v sume približne 160 tisíc eur s DPH, čiže strop predsedníckej výnimky z verejného obstarávania. Napokon však na návrh legislatívneho odboru ministerstva išlo o tri zmluvy na tri “oddelené” zákazky, pričom dve zmluvy boli podpísané s agentúrou a jedna z nich bola podpísaná s Petrom Núňezom ako fyzickou osobou. Zmluva s fyzickou osobou (umelcom) nemusí byť podľa zákona zverejnená v Centrálnom registri zmlúv a celková zákazka sa tak pri kontrole verejnosti zdá byť lacnejšia.
Skrývanie zmlúv pokračuje
Ďalšia čudná situácia nastala približne v polovici júna, teda krátko pred začiatkom predsedníctva. Dostal som za úlohu „sprocesovať“ zákazku na výrobu krátkych dokrútok, ktoré boli premietané v rámci VIP otváracieho koncertu, ktorý sa konal 1. júla v SND. Celá zákazka už bola v pokročilom štádiu, no žiadosť o jej schválenie išla ministrovi len týždeň pred konaním koncertu, pričom dokrútky mali byť dodané deň pred koncertom. Dokrútky mala podľa informácií, ktoré som dostal, vyrobiť spoločnosť Elaia-Design Studio s.r.o. Na odporúčanie legislatívneho odboru MZV sme však spoločnosti Elaia-Design Studio s.r.o. navrhli podpísať zmluvu iba s jej konateľom Róbertom Brenkom. Zámerom totiž bolo, aby bola zmluva podpísaná s fyzickou osobou. Napriek tomu, že agentúra pôvodne takéto riešenie nechcela, napokon súhlasila s tým, že ak bude zmluva navýšená o niekoľko tisíc, môže byť podpísaná nie s firmou ale len s jej konateľom. Pointa podpisu zmluvy s fyzickou osobou zostáva zrejme rovnaká – nemusí byť zverejnená.
Zavádzanie verejnosti
Koncom minulého roka minister Miroslav Lajčák tvrdil, že zmluvy s umelcami a fyzickými osobami (nemusí ísť len o honoráre za vystúpenia ale napríklad aj výrobu audiovizuálnych diel) sa nezverejňujú preto, že sa obáva „mediálneho lynčovania umelcov“. Moja skúsenosť bola iná. Nezverejňovanie zmlúv, ktoré by mali byť vo verejne dostupnom centrálnom registri je len ďalším krokom k menšej transparentnosti a to aj napriek tomu, že jedným z hlavných posolstiev celého predsedníctva mala byť otvorenosť a transparentnosť.
Podobne ako Zuzana Hlávková či Pavol Szalai, aj ja som pri práci na predsedníctve nadobudol dojem, že ministerstvo pri verejných obstarávaniach a zadávaní zákaziek nepostupovalo tak ako malo. Navyše ani nevravelo pravdu a tej sa vyhýba dodnes.
Kontrola ešte neskončila
Legitímna je otázka, prečo vznikol blog až teraz, keď v ňom popisujem veci spred niekoľkých mesiacov. Aj mne je jasné, že mohol byť zverejnený skôr. Na druhej strane vyšetrovanie kontrolných orgánov stále pokračuje a verím, že tento príspevok môže dopomôcť k tomu, čo spomenul aj minister Lajčák – aby sa predsednícke zákazky objektívne prešetrili.
Jedným z dôvodov prečo bol tento blog zverejnený je, že najvyššie vedenie ministerstva pochybenia pri verejných obstarávaniach už mesiace odmieta, informácie sa snaží skrývať a nereaguje ani na infožiadosti, tak ako to predpisuje zákon. Namiesto toho kľučkuje a pokračuje v presviedčaní, že „všetko bolo v poriadku“. Nie je to však pravdivý obraz.
Na konci decembra som podpísal spolu s ďalšími kolegami list, ktorý sme následne zaslali ministrovi Lajčákovi. Kritizovali sme v ňom jeho reakciu na výpoveď Zuzany Hlávkovej, ako aj hľadanie vnútorných a vonkajších nepriateľov namiesto skutočnej snahy veci objasniť. Minister na list dodnes nereagoval.
Vládni činitelia čoraz častejšie hovoria o snahe bojovať s korupciou a netransparentnosťou – nezávislé prešetrenie predsedníckych zákaziek považujem v tomto smere za dôležitý krok.
Juraj Zelinka, bývalý zamestnanec ministerstva zahraničných vecí
(Audiovizuálne spoty pre Slovenské predsedníctvo, zdroj:youtube kanál EU2016 SK)
Pohľad Transparency
Výpoveď Juraja Zelinku o praktikách na Lajčákovom ministerstve potvrdzuje, čo o predsedníckych zákazkách tvrdili doteraz Zuzana Hlávková a Pavol Szalai. Viac ako na ojedinelé zlyhanie to vyzerá ako vzorec správania ministerstva – systémový postup fingovania súťaží o zákazky pod rúškom výnimky z verejného obstarávania pre slovenské predsedníctvo a opakované skrývanie skutočných výdavkov.
Róbert Brenk z Elaia nám potvrdil, že ministerstvo ho tlačilo podpísať zmluvu priamo na neho ako fyzickú osobu a nie na firmu. Podobne ako pri predstavení loga aj pri otváracom koncerte bola teda časť skutočných nákladov zámerne skrývaná do autorských zmlúv, aby neboli dostupné vo verejnom registri zmlúv a verejnosť nevidela úplné náklady na podujatia. Navyše ministerstvo tieto zmluvy nezákonne tajilo tak novinárom, ako aj nám, keď sme sa na ne pýtali cez infožiadosť.
V auguste minulého roka sme si pýtali „kópie všetkých faktúr a zmlúv, ktoré MZV podpísalo a uhradilo pre [otvárací VIP koncert predsedníctva].“ Ministerstvo nám vtedy – teraz vieme že klamlivo – odpovedalo, že celé podujatie zabezpečovalo Slovenské národné divadlo, kde sa koncert uskutočnil. A pritom už malo podpísanú zmluvu (minimálne) s Elaia pre videodokrútky. Rovnakú nepravdu ministerstvo používalo pri predstavení loga, keď tvrdilo, že zmluvy s umelcami nemá. Až po našich dôkazoch a vystúpení Zuzany Hlávkovej minister priznal dodatočné autorské zmluvy za 45 tisíc eur.
A to nemusí byť koniec. Ministerstvo pri predstavení loga doteraz nevyvrátilo naše podozrenie, že podujatie stálo dokonca viac ako 300 000 eur. Z Jurajovho rozprávania je pritom jasné, že ďalším horúcim adeptom na možnú skrytú autorskú zmluvu sú audiovizuálny spot, sprievodné animácie podujatia a ďalšie audiovizuálne služby. Ministerstva sme sa na zmienené služby spýtali v infožiadosti, no to nám v odpovedi odmietlo poskytnúť akékoľvek informácie, vraj pre prebiehajúcu kontrolu. Nedávne rozhodnutie ombudsmanky Jany Dubovcovej pritom ukázalo, že ministerstvo týmto rozhodnutím porušuje Ústavu a zákon.
(Email Petra Núňeza takmer mesiac PRED uskutočnením prieskumu trhu. Hovorí o pokročilom plnení zákazky a žiada zaplatenie zálohy. S.Mašurová je riaditeľka odboru komunikácie, M.Zachar je jej priamy nadriadený, Zuzana Ťapáková je externá poradkyňa MZV)
Peter Núňez spolu s riaditeľom LOCO Agency Antonom Ondrejkom osobne tvrdili, že súťaž o zákazku naozaj prebehla a že LOCO sa jej zúčastnila ako ostatní regulérni uchádzači. No detaily, napríklad aké boli kritériá výberu, popísať nevedeli. Ondrejka odmietol, že by ministerstvu poskytol mená ďalších agentúr do fingovaného prieskumu trhu. Núňez rozdelenie jednej zákazky na tri zmluvy vysvetľoval, že cez zmluvu na meno si chcel lepšie poistiť svoje autorské práva. Tieto vysvetlenie však nesedia s dokumentami a zápisnicami MZV.
(Súbor Firmy.doc s menami firiem, ktoré MZV v prieskume trhu oslovilo, má vo vlastnostiach ako autora dokumentu meno totožné s menom riaditeľa LOCO AGENCY. Dokument bol vytvorený pár hodín pred tým, ako MZV zaslalo výzvy na ponuku).
Stojí za to zdôrazniť, že ani pri jednej zo spomínaných zákaziek nemáme pochybnosť, že by boli služby predražené alebo nedodané podľa zmluvy, ako to bolo v prípade prezentácie loga. Vybrané agentúry sú etablované firmy, nie neznáme či schránkové spoločnosti. Ale veľká otázka visí nad procesom výberu dodávateľov.
Fingovaný výber pri spotoch a promofilme je porušením zákona. Pri zákazke na dokrútky pre firmu Elaia samotný odbor obstarávania na ministerstve kritizoval obídenie prieskumu trhu. A stále je možné, že nevieme o ďalších audiovizuálnych službách, ktoré boli minulý rok na ministerstve obstarávané, čo zvyšuje možnosť, že sa dokonca nakupovalo bez adekvátnych postupov aj nad hodnotu predsedníckej výnimky.
(Odbor verejného obstarávania nesúhlasí s priamym zadaním Dokrútok bez prieskumu trhu odboru komunikácie týždeň pred ich odvysielaním na Otváracom koncerte predsedníctva)
Výpoveď Juraja opäť potvrdzuje, že do „špinavej roboty“ procesovania zákaziek boli tlačení mladí novoprijatí ľudia bez akejkoľvek skúsenosti s verejným obstarávaním. Ani Zelinka ani Hlávková neprešli školením, ktoré by ich so zákonom o verejnom obstarávaní oboznámilo a zároveň im vysvetlilo riziká, akým môžu vo svojej práci čeliť.
Podobne ako pri prvých zákazkách sme všetky podozrenia už posunuli na Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad ako aj políciu. Budeme naďalej radi, ak sa nám ozvú aj ďalší súčasní či bývalí zamestnanci ministerstva, ktorí s pochybnými praktikami nesúhlasia. Transparency im ponúka plnú právnu ochranu ako aj pomoc pri preverovaní zákonnosti práce ich nadriadených rovnako, ako ich teraz poskytujeme Jurajovi.
Gabriel Šípoš, Zuzana Hlávková
Ak Vás teší, že boj za spravodlivosť a pravdu pri pochybných predsedníckych zákazkách nevzdávame, podporte nás aj finančne. Rovnako nám môžete darovať Vaše 2% z dane. Ďakujeme!