Rovnaký toner kupujú v Spišskej Novej Vsi či v žilinskej VÚC -ke aj za dvojnásobnú cenu čo iní úradníci. V bratislavskom Lamači či Karlovke zase platia úrady za totožný tovar aj o polovicu viac ako od nich pár kilometrov vzdialení úradníci v Ružinove či Petržalke. V Trnave vám dokonca ani faktúry o nákupoch tonerov pre mesto neposkytnú a v Záhorskej Bystrici robia s údajmi drahoty. Aj tieto zistenia prináša naše porovnanie nákupov samospráv takého bežného tovaru, akým sú tonery do tlačiarní.
Tonery sme podobne ako v minulej štúdii vybrali preto, lebo sa nakupujú často, dominuje pri nich jeden výrobca (HP), rovnaké typy tonerov nakupuje mnoho úradov a ceny sa tak dajú ľahko porovnávať – na rozdiel od takých softvérových služieb či stavieb. Vzhľadom na blížiace sa voľby sme sa tentoraz zamerali na zmluvy a faktúry žúp, a pre porovnanie aj väčších miest a bratislavských miestnych častí. Vybrali sme desať najčastejšie nakupovaných tonerov a preštudovali 37 zmlúv a stovky faktúr zaplatených v 40 samosprávach. Do hodnotenia kvality nákupov sme pre porovnateľnosť zaradili len tie úrady, ktoré od roku 2011 nakúpili aspoň 20 kusov tonerov.
VÚC: Žilinský kraj je najrozšafnejší
Najviditeľnejšie sa rozdiely prejavili v Žiline a v Trnave. Žilinská a trnavská VÚC-ka sú takmer učebnicovým príkladom toho, že ak dvaja robia rovnaké veci, môže to dopadnúť úplne inak. Oba úrady vyhlásili v roku 2012 verejnú súťaž na dodávku tonerov vrátane ich bezplatného dovozu, v ktorej mala rozhodnúť najnižšia suma v elektronickej aukcii. Trnavský kraj si vyberal z piatich ponúk. Najlepšiu cenu ponúkla firma Laser Servis, ktorá za posledné štyri roky vyhrala zákazky v štrnástich rôznych väčších tendroch, od Košíc cez Ružomberok po Bratislavu. V týchto súťažiach v priemere čelila konkurencii ďalších štyroch uchádzačov.
V Žiline prišla na výzvu zhodou okolností len jedna ponuka, od čadčianskej Elmont Copy. Tá za posledné štyri roky okrem kraja vyhrala len jednu verejnú súťaž – u žilinských krajských policajtov. V priemere Elmont Copy vyhral tendre, kde čelil len jednej konkurenčnej ponuke.
Aké je cenové porovnanie? V Žiline kúpili tri hlavné druhy tonerov dva až trikrát drahšie ako v Trnave. Takýto cenový rozdiel nemôže vysvetliť ani skutočnosť, že Žilina kupovala v tendri okrem tonerov aj ich údržbu (inak, väčšina úradov si zjavne vie tonery vymeniť sama bez pomoci technikov a servis si výslovne nekupuje). Ak by Žilina kupovala tonery aspoň za priemerné ceny v nami skúmaných samosprávach, len za tonery, na ktoré sme sa v analýze pozreli, by ušetrila 8 tisíc eur.
Zdroj: Transparency International Slovensko
Z ostatných žúp po Žiline najhoršie nakupovali v Prešovskom samosprávnom kraji. V roku 2011 nakúpili 63 tonerov za cenu o 20 až 27 eur na kus vyššiu, ako iné župy či mestá. V ďalších rokoch sa už ich nákupy od iných dodávateľov nevymykali priemeru. Naopak okrem Trnavy za dobré ceny kupovali v Bratislave, Nitre a Trenčíne (v porovnaní chýba banskobystrická župa, kde si tlačiarne prenajímajú a tonery preto nekupujú).
Zdroj: Transparency International Slovensko. Z-score počítané na základe jednotlivých priemerných cien z nákupov všetkých samospráv.
Technická poznámka ku grafom – keďže župy nenakupujú presne rovnaké druhy tonerov, uvádzame v grafoch tzv. z-scores, ktoré umožňujú porovnať štandardné odchýlky od priemeru pri inak rozdielnych typoch hodnôt. Záporné hodnoty ukazujú úrady s nákupmi za ceny nižšie ako priemer, kladné presne naopak.
Najväčšie mestá: v Spišskej na toneroch nešetria
Spomedzi dvadsiatky najväčších miest najlepšie tonery nakupujú v Nitre, Humennom a Bratislave, naopak najhoršie v Spišskej Novej Vsi, Prešove a Považskej Bystrici (v porovnaní chýba Žilina, ktorá tonery nekupuje, lebo tlačiarne si rovno prenajíma, a Trnava, ktorá odmietla poskytnúť všetky zmluvy).
Zdroj: Transparency International Slovensko. Z-score počítané na základe jednotlivých priemerných cien z nákupov všetkých samospráv.
Spišská Nová Ves nakupovala za posledné tri roky od rôznych dodávateľov, až na jednu výnimku sa jej ale nepodarilo získať lepšiu ako priemernú cenu. V súčasnosti má mesto uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Z+M Servis, od ktorej odoberá drahé renovované tonery, pri dvoch typoch ide dokonca o viac ako dvojnásobnú cenu oproti iným mestám. Prešov zase až dvojnásobne preplatil trhovú cenu nákupmi v roku 2011 od Camea Computer Systems, no aspoň od minulého roka sú už ich faktúry na úrovni iných miest.
Bratislava: takmer každá mestská časť má toho „svojho“ dodávateľa
Zo 17 mestských častí sme boli schopní porovnať len osem z nich plus údaje za magistrát mesta. Niektoré časti nenakupovali dosť často na to, aby boli s inými úradmi porovnateľné, ďalšie nám faktúry vôbec neposkytli. Komunikácia s takou Záhorskou Bystricou bola zážitkom.
Pri telefonickej žiadosti sa nás prednostka Ingrid Ožvoldová pýtala, aké máme „oprávnenie“ pýtať sa na nákupy a následne jej odpoveď podmieňovala písomnou žiadosťou, hoci infozákon výslovne uvádza aj možnosť telefonátu. Na e-mailovú infožiadosť nám prišla odpoveď tradičným listom, hoci sme žiadali e-mail. Namiesto zmlúv a faktúr prišiel len odkaz na webovú stránku Záhorskej Bystrice. Na nej však typ a počet kusov tonerov nenájdete, len celkovú úhradu za položku „tonery“, čiže pre porovnanie sú naozaj dôležité kópie faktúr. Ak sa pýtate, prečo sme teda tonery v Bystrici ďalej neriešili, odpoveď je jednoduchá – prednostka Ožvoldová koncom augusta odišla na dvojtýždňovú dovolenku a okrem nej sa k zmluvám nemal kto vyjadriť.
Prvé zaujímavé zistenie je, že trh s tonermi je neprirodzene podelený – na to, že ide o také malé územie. Za normálnych podmienok by sme čakali, že zo dve- tri firmy s najlepšími cenami budú dominantnými dodávateľmi vo väčšine bratislavských samospráv. No je to presne naopak. Od roku 2011 si trinásť bratislavských samospráv vybralo pri nákupoch tonerov dokopy 20 rôznych dodávateľov – a z toho len štyria z nich vyhrali súťaže aspoň v dvoch bratislavských častiach. V Dúbravke tak napríklad kupujú tonery takmer len od 4 Media, v Karlovke od Lamitecu, v Starom meste od Clean Tonery, v Lamači od BJ Print Distribution, v Petržalke od Laser Servis a v Podunajských Biskupiciach od YKOOSu.
Zdroj: Transparency International Slovensko. Z-score počítané na základe jednotlivých priemerných cien z nákupov bratislavských samospráv.
Najlepšie nakupuje magistrát a mestské časti Ružinov a Petržalka. Naopak najhoršie si vyberajú v Lamači a v Karlovej Vsi. Dobrou správou pre všetkých Bratislavčanov je fakt, že ich úrady nakupujú tonery v priemere lacno. Priemerné ceny dvoch často kupovaných tonerov (Q2612A, Q5949A) boli o dve až tri eurá nižšie ako priemerné ceny tých istých tonerov pri ostatných mestách a krajoch. Všetky druhy tonerov boli navyše v priemere kupované za zhruba rovnaké ceny, ako boli najlacnejšie ponuky nájdené na internetových nákupných stránkach.
Až tak ľahko úrady neskontrolujete
Fakt, že na takéto porovnanie nákupov úradov potrebuje verejnosť vynaložiť aspoň dva mesiace času ukazuje, aké veľké diery existujú v transparentnosti úradov napriek zákonu o slobodnom prístupe k informáciám a napriek povinnému zverejňovaniu zmlúv a faktúr. Na internete zmluvy úrady majú, ale buď sa medzi nimi nedá vyhľadávať vôbec, alebo je vyhľadávač príliš komplikovaný, prípadne vyhľadávač funguje, ale nenájde všetky zmluvy. Nehovoriac o tom, že niektoré samosprávy síce podľa zákona zmluvy zverejňujú, ale bez cenovej prílohy (napr. Humenné, Spišská Nová Ves, či Žilinský samosprávny kraj). Faktúry už takmer nik nezverejňuje plne naskenované (svetlou výnimkou sú Košice), takže pre cenové porovnania musíte predsa len napísať infožiadosť, pri ktorej majú úrady na odpoveď osem pracovných dní. A ako ukázala Záhorská Bystrica, niekedy vám nepomôže ani to.
Juraj Čokyna , Gabriel Šípoš
Ak sa Vám článok páčil a radi by ste videli viac podobných štúdií štátnych nákupov, zvážte prosím svoju podporu pre Transparency.
Podrobné dáta o cenách, typoch tonerov i dodávateľoch nájdete v tabuľkovej prílohe na stiahnutie.
Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít.
