Naše spoločnosti v rebríčku získali iba polovicu bodov oproti zahraničným

Najtransparentnejšou verejnou firmou v roku 2015 sa podľa Rebríčka Transparency International Slovensko stali Lesy Slovenskej republiky. Tento štátny podnik dosiahol v hodnotení 67 percent možných bodov.

Naopak, najmenej otvorenou verejnou firmou sú Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, ktoré získali iba 14 percent bodov.

Body firiem

V rebríčku sme hodnotili 81 stopercentne štátnych, mestských a župných spoločností, 61 z nich dosiahlo v roku 2013 zisk. Ročne hospodária dovedna s 9,5 miliardami eur. Pre porovnanie, to je suma, ktorá prevyšuje polovicu výdavkov štátneho rozpočtu.

Spolu zamestnávajú viac ako sedemdesiattisíc ľudí. Železnice SR, Slovenská pošta a Železničná spoločnosť Cargo sú v prvej pätorke najväčších zamestnávateľov na Slovensku, v každej pracuje viac ako desaťtisíc ľudí.

O činnosti ich manažérov pritom na rozdiel od pôsobenia celoštátnych i samosprávnych politikov tušíme len málo, menej pozornosti firmám venujú obyvatelia, novinári i občianski aktivisti. Aj preto sme sa rozhodli ich prístup k otvorenosti preveriť v rebríčku transparentnosti, ktorý sme po roku 2012 pripravili už druhýkrát.

Celkové skóre verejných firiem v ňom dosiahlo 38 percent, iba pätina firiem pritom dokázala získať aspoň polovicu z možných bodov. Štátne, mestské a župné firmy tak zostávajú málo transparentné a ťažko kontrolovateľné verejnosťou.

V rebríčku transparentnosti sme verejné firmy hodnotili v šiestich oblastiach. Najlepšie spoločnosti obstáli v kategórii obstarávanie a majetok. Takmer polovica z firiem využívala pri obstarávaní elektronické aukcie, v tendroch prevažovali súťažné postupy a až pätine firiem sa do súťaží darilo prilákať v priemere aspoň piatich uchádzačov. Tieto indikátory sme vyhodnocovali len pri 48 väčších firmách, ktoré od roku 2012 zorganizovali aspoň tri verejné obstarávania. Pri všetkých firmách je pozitívne, že až takmer dve tretiny z nich zverejňujú ponuky na predaj a prenájom majetku na webe.

V oblasti hospodárske ukazovatele stojí za zmienku, že až dve tretiny spoločností nezverejňujú na stránke žiadne výkonnostné plány na aktuálny rok a ich efektívnosť tak verejnosť môže posudzovať len ťažko. V oblasti komunikácia a zverejňovanie sa ukázala chabá úroveň zverejňovania zmlúv a informácií o faktúrach a objednávkach, ktoré sa často nedajú triediť ani vyhľadávať podľa protistrany, sumy či dátumu.

Najväčšie nedostatky majú firmy v oblastiach personalistika, etika a najmä dotácie a charita. Vyše tretina firiem nemá na webstránke zverejnené ani len mená manažérov,  viac ako polovica robí tajnosti s ich platmi a odmenami a až v 85 percentách chýbajú na stránkach aj ich životopisy.  V oblasti etiky chýba ochrana ohlasovateľov korupcie, raritou je stále aj antikorupčný program. Mierne pozitívny trend vidno aspoň pri etických kódexoch, zverejnený ho dnes má dvojnásobok firiem oproti rebríčku spred troch rokov. Stále však ide iba o jednu z ôsmich spoločností. Najhoršie firmy dopadli v oblasti poskytovania dotácií a charity. Deväť z desiatich nemá na stránke uvedené, koho podporili reklamou či darom. Až 80 percent nemá na prideľovanie podpory ani písané pravidlá.

Dotácie

Z porovnania podľa vlastníctva vychádzajú lepšie štátne firmy, boli úspešnejšie vo všetkých oblastiach. Rozdiel vidno najmä v oblasti komunikácie a zverejňovania, čo sa odráža i v kvalite zverejňovania zmlúv. A to aj vďaka tomu, že väčšina štátnych firiem ich zverejňuje v technicky prepracovanejšom Centrálnom registri zmlúv. Rozdiely vidno aj v dodržiavaní infozákona, bežný občan so žiadosťou pochodí skôr v štátom vlastnených podnikoch. Tie sú na tom lepšie aj s pravidlami, častejšie majú dokumenty upravujúce predaj majetku, odmeňovanie manažérov, či prideľovanie darov.

Lepší priemer štátnych firiem je do istej miery prirodzený, keďže zväčša ide o väčšie spoločnosti s vyšším počtom zamestnancov a vyššími tržbami. Do prvej polovice rebríčka sa tak zmestilo iba sedem mestských firiem. Najlepšie z nich obstál Dopravný podnik Bratislava, ktorý skončil celkovo tretí. Ide o najväčší mestský podnik v rebríčku vôbec.

Naopak, do prvej štyridsiatky sa nezmestil Slovenský plynárenský priemysel, ktorý je výškou tržieb a výnosov (1,9 miliárd v roku 2013) síce druhou najväčšou štátnou firmou, odpovedať však odmietol takmer na všetky otázky. Štát ho pritom nedávno odkupoval do opätovného stopercentného vlastníctva s argumentom, že to pre Slovensko bude výhodnejšie.

Transparency pre lepšiu orientáciu porovnala výsledky našich verejných firiem aj s praxou vo firmách so súkromným kapitálom, ako aj v zahraničných verejných spoločnostiach. Slovenské verejné firmy v ňom získali iba polovicu bodov oproti zahraničným verejným spoločnostiam.

Dobrým príkladom na ilustráciu rozdielu sú etické kódexy, ktoré má na stránke zverejnené 9 z 10 zahraničných, no iba 10 z 81 našich verejných spoločností. Podobne je to aj s platmi manažérov, až 7 z 10 zahraničných firiem ich zverejňuje proaktívne na stránke, čo u nás nie je vôbec zvykom a až 43 z 81 našich verejných firiem nám ich nesprístupnilo dokonca ani po infožiadosti.

Informácie hodnotené v rebríčku sme získavali na webových stránkach spoločností, cez infožiadosti, ako aj z portálov Úradu pre verejné obstarávanie a tender.sme.sk. Pri zostavení metodiky sme vychádzali z odporúčaní Svetovej banky, OECD a zo skúseností TIS pri ďalších rebríčkoch.

Rebríček nemeria korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a pravidlá. V žiadnom prípade sa tak vysoko otvorená firma nedá označiť za nekorupčnú, a naopak.

Všetky informácie o rebríčku, ako aj ďalšie údaje o firmách nájdete na stránke firmy.transparency.sk. Okrem informácií o ekonomických ukazovateľoch spoločností, platoch ich manažérov, či výške darov, tu nájdete aj jednoduchý nástroj na hodnotene firiem, ktoré sa do rebríčku nezmestili. 

Kontakt:

Michal Piško, 0905/840 421, pisko@transparency.sk

Gabriel Šípoš, sipos@transparency.sk

Tlačová správa publikovaná dňa 5. mája 2015 v Bratislave.

Prezentácia z tlačovej konferencii je dostupná tu.

Rebríček transparentnosti verejných firiem 2015 je súčasťou projektu Zvyšovanie transparentnosti v štátnom vlastnených spoločnostiach, ktorý je financovaný Open Society Institute v Budapešti a projektu Kampaň za zachovanie silného infozákona, ktorý bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia Ekopolis.

Basic CMYKProgram Aktivne obcianstvo a inkluzia