Silný sociálny štát nikde neexistuje so slovenskou úrovňou korupcie.
Podľa tento týždeň zverejneného indexu korupcie od Transparency International (TI) došlo na Slovensku po ôsmich rokoch nadpriemerného zlepšovania stavu po prvýkrát k vzrastu korupcie, a to radikálnemu. Tak to aspoň pociťujú domáci a zahraniční podnikatelia a analytici. Obrat podľa nás súvisí najmä s ľahostajnosťou (ak nie priamo s aktívnou angažovanosťou) súčasnej vládnej koalície. Nie náhodou majú dvaja z troch šéfov koaličných strán nevyjasnené majetky, nie náhodou sa opakujú tendre s jedným účastníkom – víťazom, zhodou okolností kamarátom či autorom najdrahšej ponuky. Pre vládu a premiéra obzvlášť bola za ostatné tri roky korupcia na Slovensku problémom len vtedy, ak ohrozovala jeho imidž a moc. A tak sme sa v porovnaní s ostatnými krajinami V4 vydali práve opačným smerom.
Vývoj CPI za súčasnej vlády oproti regiónu V4
10-minimálna korupcia, 0-max
| Stav k 2006 (CPI 2007) | Zmena | Stav k 2008 (CPI 2009) | |
| SR – skóre | 4,9 | ↓↓ | 4,5 |
| SR – umiestnenie | 49. – 50. | ↓↓ | 56. – 60. |
| Priemer ČR, Poľ, Maď | 4,9 | ↑ | 5,0 |
Zdroj: TI Slovensko
Korupcia nie je nič iné ako skryté zdanenie plynúce do súkromných vrecák. V praxi znamená, že za isté verejné služby sa musí okrem daní vlastne platiť aj navyše do obálok úradníkom, politikom či spriateleným podnikateľom. Z pohľadu verejnosti ide vlastne o dodatočné zdanenie. Respektíve o menej kvalitné služby, ak sa verejné peniaze napríklad v tendroch rozkrádajú. Viaceré akademické štúdie merajúce dopady korupcie zistili, že vyššia korupcia má aj seriózne makroekonomické dopady: menej investícií (lebo časť marže musí ísť na úplatky, resp. čestný podnikateľ nemá šancu konkurovať korupčníkom), slabší výber daní (menšia ochotu platiť ak sa tie peniaze rozkrádajú) a následne nižší rast ekonomiky.
Slabšia ekonomika samozrejme podkopáva sociálne štandardy. Ale je to dokonca extra ťažké pre menej majetných. TI v prieskumoch opakovane zistila, že korupcia viac dopadá na chudobných ako na bohatých. Sociálne slabší majú všeobecne slabšie právne povedomie, menšie sociálne siete (kontakty) a vyššiu závislosť na verejných službách ako stredné a vyššie vrstvy. Naše prieskumy odhaľujú, že tí najchudobnejší platia úplatky o 50% častejšie ako tí najbohatší.
Ak teda chce mať vláda skutočne silný sociálny štát, nie len o ňom básniť, potrebuje na jeho existenciu prioritne výrazne znižovať korupciu, lebo inak sa tie plánované výdavky na vyššie sociálne štandardy rozkradnú a sociálne slabým sa ujdú omrvinky. Nebude asi náhoda, že žiadna krajina so silným sociálnym zabezpečením (škandinávske krajiny, veľké a bohaté krajiny EÚ) nie je mimo 25 najčistejších krajín v rebríčku korupcie TI. Slovensko od volieb spadlo zo 49-50.miesta na pozíciu č. 56-60.
Úrad vlády sa pre médiá odmietol k tohtoročným výsledkom rebríčka TI vyjadriť. Myslím, že preto, lebo sami vedia, aké je to obrovské zlyhanie. Veď do programového vyhlásenia si už tesne po voľbách napísali:
„Vláda SR si je dobre vedomá toho, že závažná ekonomická kriminalita a korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu.“
Gabriel Šípoš