Zuzana Drexlerová, rodáčka zo Žiliny sa k Transparency ako dobrovoľníčka pridala v marci 2019. V holandskom Haagu pôsobí už vyše šesť rokov v oblasti vyšetrovania vojnových zločinov a genocídy ako analytička v Mechanizme OSN pre medzinárodné trestné tribunály. Už počas strednej školy ju zaujímali dejiny vojny, medzinárodné vojnové konflikty a forenzná archeológia. Magisterské štúdium medzinárodného práva ukončila na Erasmus University v Rotterdame. Účasť na marcových protestoch v roku 2018 ju priviedla k myšlienke dobrovoľníctva a zároveň na nich spoznala svojho dnes už manžela. Vo voľnom čase spoločne navštevujú koncerty, spoznávajú holandské cyklistické chodníky aj rôzne kultúry žijúce v Holandsku, od ktorých sa najradšej učí variť. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa s ďalšími Slovákmi v Haagu rozhodli pozvať na filmový Iron Sky Festival aj zástupcu Transparency.
Hoci svoju budúcnosť vidí v pomoci obetiam vojnových zločinov, srdcom je doma, na Slovensku – aj preto sa rozhodla pre dobrovoľníctvo našej organizácii.
Ako začalo Tvoje dobrovoľníctvo pre Transparency?
Pracujem a žijem v zahraničí už osem rokov, mala som pocit, že svoje skúsenosti nevyužívam pre prospech mojej vlastnej krajiny. Rozmýšľala som, ako najefektívnejšie využiť svoje zručnosti a skúsenosti. Zároveň som chcela, aby to bola organizácia, ktorá má dopad na širšie obyvateľstvo a na krajinu. Aby čas, ktorý tomu venujem, bol využitý efektívne.
V roku 2018 sme v Haagu organizovali Iron Sky festival, kde sme mali možnosť stretnúť sa s riaditeľom slovenskej Transparency G. Šípošom. Oslovili sme ho, pretože téma bola demokracia na Slovensku a v Českej republike, potrebovali sme do programu niekoho, kto má každodenné informácie, sleduje situáciu a má nezávislý pohľad, keďže sme apolitické združenie.
Po festivale som sa ho spýtala, či nie je nejaká možnosť, ako by som mohla pomôcť. Venujem sa analýze dôkazov a myslela som, že korupcia na Slovensku je problém, ktorý treba riešiť. A preto som sa rozhodla osloviť Transparency. Mám pocit, že táto organizácia má obrovský potenciál širokého dosahu na obyvateľov a jej práca je naozaj viditeľná.
Moje rozhodnutie súvisí aj s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a protestmi v roku 2018. Mala som pocit, že ľudia boli takí bezmocní a aj my v Holandsku sme boli bezmocní. Náhodou som sa stretla s jednou z organizátoriek Za Slušné Slovensko, a povedala jej, že aj my, Slováci v zahraničí by sme mali niečo spraviť. Hlavným bodom protestov bola práve korupcia a aký obrovský široký dopad na Slovensku má – každý deň sa dozvieme o niečom novom.
Rozmýšľala som, čo ma najviac hnevá a z čoho sa cítim bezmocne, a je to práve korupcia. A tak mi napadlo, že dobrovoľníctvo pre Transparency by mohlo pomôcť. Keď rozmýšľam, či by som sa vrátila na Slovensko alebo nie, niekedy mám pocit, akoby to bola obrovská čierna diera, kde veci miznú. Cez eliminovanie korupcie by sa dalo vyriešiť nespočetne veľa iných problémov.
Ktoré z dobrovoľníckych zadaní považuješ za doteraz najobľúbenejšie?
Mala som možnosť byť spolu s Gabrielom Šípošom a členom správnej rady Transparency Samom Spáčom v Haagu na svetovej konferencie World Justice Forum. Prezentovali sme portál Otvorené súdy, ktorý sa dostal medzi 30 najlepších svetových inovácií v oblasti spravodlivosti vôbec. Bola som veľmi pyšná, že som súčasťou Transparency, pretože podľa dostupných informácií neexistuje na svete niečo podobné. Človek si myslí, že na Slovensku nemáme efektívne preverovanie súdov, ale vôbec to nie je pravda. Pre mňa to bolo niečo nové, čo som sa naučila, a naozaj to využívam aj ja. Je očividné, aký dopad nejaká dlhodobá práca má, že za to naozaj stojí. Aj preto som rada, že som súčasťou Transparency.
Zároveň to bol najobľúbenejší moment môjho dobrovoľníctva. Samotní účastníci, bývalí sudcovia z Kolumbie, Hondurasu, Kazachstanu, USA ako aj Holandska aj ľudia z popredných medzinárodných organizácií, boli prekvapení, že niečo také na Slovensku existuje. Chceli vedieť, ako to funguje, ako to môžu aj oni implementovať vo svojich krajinách, bolo úžasné to vidieť. Niečo také ako Otvorené súdy neexistuje ani na medzinárodných súdoch, kde pracujem, a myslím že by to naozaj zefektívnilo prácu aj mne.
S akými ďalšími úlohami si pomáhala?
Väčšinou pomáham s prekladmi – zo slovenčiny do angličtiny alebo naopak – buď kampaní alebo etických kódexov a iných dokumentov. Pracovala som aj na analýze daňových podvodov, v ktorej som porovnávala rozsudky týkajúce sa vrátenia daní a daňových podvodov, a to na dvoch prípadoch aktuálnych v roku 2019: ex-prezidenta Andreja Kisku a Ladislava Bašternáka. Práve pomocou Otvorených súdov som hľadala rozsudky podobné týmto dvom prípadom. Na základe dát a rozsudkov sme s G. Šípošom napísali blog, či je stíhanie ex-prezidenta Kisku oprávnené. Bol to celkom rozsiahly analytický projekt a stále pokračuje, vzhľadom na to, že polícia znova vzniesla obvinenie voči bývalému prezidentovi. Uvidíme, možno k tomu bude ďalší dodatok.
Naučila si sa okrem práce s Otvorenými súdmi počas dobrovoľníctva pre Transparency aj niečo ďalšie?
Nikdy som nepracovala na veciach spojených s korupciou, štátnou správou alebo daňami. Každé jedno zadanie je pre mňa niečo nové. Aj keď prekladám, nie je to len o prekladaní, tie dokumenty podrobne čítam. Učím sa o aktivitách Transparency a tiež sa učím, čo všetko sa dá spraviť pre zefektívnenie boja proti korupcii. Prekladala som aj novelu zákona o ochrane ohlasovateľov korupcie na pracovisku, každá téma, ktorú prekladám, je niečo nové, čo sa učím, a tým sa aj moje analytické myslenie formuje inak.
Komu by si odporučila stať sa dobrovoľníkom pre Transparency?
Každému, kto je frustrovaný zo súčasnej situácie, kto má chuť bojovať proti korupcii. Ľuďom, ktorí sa cítia bezmocne a chcú pomôcť. Každý môže svojou troškou prispieť a niečo zmeniť – senior, vyštudovaný právnik, lekár alebo človek zo štátnej správy, študent strednej a vysokej školy.
Veľmi by som chcela, aby sa pridali aj Slováci a Slovenky žijúci v zahraničí so skúsenosťami, ktoré tam nadobudli a vedeli by ich dobre využiť. Nikdy nie je dosť ľudí, ktorí môžu pomôcť. Máme v zahraničí veľa šikovných ľudí, ktorí tiež nevedia, ako situáciu zmeniť. Možno by sa chceli vrátiť, ale možno v súčasnosti nevidia nejakú možnosť. Chcela by som teda povedať ľuďom, aby aj oni využili svoj voľný čas a skúsenosti v prospech svojej krajiny. Slovensko je teraz v zlomovom bode, každý šikovný človek je potrebný.
Dobrovoľníctvo pre Transparency by som odporučila každému, kto verí, že jeho práca má zmysel a bude mať dlhotrvajúci dopad.
Pôsobíš v súdnictve v zahraničí, mohla by si porovnať fungovanie alebo iné aspekty justície a verejnej správy v Holandsku a na Slovensku?
V rámci svojej práce síce neprichádzam do styku s holandským súdnictvom, ale spomeniem zopár príkladov, ktoré stoja za zmienku. Začala by som však tým, akú dôveryhodnosť majú verejné inštitúcie v Holandsku a tiež sebareflexiou verejných činiteľov. Podľa oficiálnych štatistík, v roku 2018 až vyše 60% respondentov malo dôveru v súčasnú vládu a verejnú správu ako takú. Faktorov je viacero, ale miera vzdelania, digitalizácia a transparentnosť verejnej správy a kontrola sú dva z najhlavnejších dôvodov.
Na začiatku decembra odstúpil minister Menno Snel kvôli škandálu týkajúceho sa prídavkov na deti. V máji 2018 rezignoval z postu minister pre migráciu kvôli zavádzajúcej správe týkajúcej sa migrantov. Do tretice, v októbri odstúpila primátorka mesta Haag kvôli škodám spôsobeným novoročným ohňostrojom. Na príklade Martina Glváča alebo samotného Róberta Fica, respektíve aj viacerých sudcov spomenutých v Threeme môžme sledovať, že existuje medzi dvoma krajinami veľká priepasť a vnímanie moci ľuďmi samotnými. Tejto téme sa napríklad venoval aj holandsky politológ Cas Mudde pôsobiaci v USA, ktorý porovnával efektnosť tlaku verejnosti vo veciach korupcie v Čechách a v Holandsku. Porovnával prečo je český volič náchylnejší opätovne voliť Andreja Babiša, ktorého vníma ako úspešného podnikateľa ako holandský volič politika s trestnou minulosťou.
Práve kontrola je ten kľúčový nástroj v súdnictve. Spomenula by som systém kontinuálneho hodnotenia, resp. merania kvality sudcov a súdov, tzv. RechtspraaQ. V skratke, tento systém ma za úlohu hodnotiť výkon sudcovskej moci na základe viacerých ukazovateľov, ku ktorému patrí aj kontinuálne vzdelanie, rýchlosť rozhodovania, kvalita rozsudkov a vzájomná kontrola medzi sudcami tzv. „peer review“. Holandské súdnictvo prešlo dôležitou reformou, ktorej súčasťou bolo zabezpečiť aj kvalitu rozsudkov v trestných veciach. Takzvaný projekt PROMIS sa zameriava na vylepšenie rozsudkov tým, že rozsudky musia obsahovať zrozumiteľný rozbor argumentov hlavne čo sa týka dôkazov, musia dodržiavať uniformnú pracovnú metódu a jazyk.
Chcela by som uviesť jednu zaujímavosť, ktorá sa netýka kvality súdnictva ale fascinujúceho širokého záberu, ktoré holandské súdy riešia. Na Slovensku nepoužívame koncept univerzálnej jurisdikcie, čo Holandsko má. Na základe tohto princípu súdia holandské súdy údajných vojnových zločincov, ktorí sa v Holandsku skrývajú. Holandské súdy riešia aj prípady, ktoré sa týkajú vojnových zločinov tzv. islamského štátu alebo aj prípady z Izraela. V Haagu funguje špeciálny súd, ktorý rieši tieto prípady. Stáva sa, že niekto požiada o azyl pod falošným menom, a potom sa skrýva v Holandsku. Polícia a prokuratúra prídu na to, že sú to bývalí vojnoví zločinci, takže sú súdení v Holandsku. Procesy prebiehajú veľmi rýchlo. Tým suplujú aj prácu medzinárodných organizácií a medzinárodných súdov, kde pojednávania trvajú neskutočne dlho. Je veľká škoda, že na Slovensku takéto prípady neriešime, lebo veľakrát sa tu takíto ľudia napríklad z Albánska alebo Ukrajiny môžu vyskytnúť. Aj u nás by zavedenie tohto princípu obohatilo skúsenosti sudcov.
Našu aktuálnu kampaň monitorovania výdavkov politických strán v predvolebných kampaniach si podporila aj finančným darom. Čo Ťa motivovalo prispieť aj finančne?
Inšpirovalo ma, že neviem o existencii podobnej kampane inde na svete, alebo že by ju robila nejaká iná organizácia. Podporila som úžasný projekt, veď ľudia často odôvodňujú, prečo nejakú politickú stranu volia, alebo prečo nejdú voliť, alebo prečo obhajujú nejakého politika tak, že povedia „veď to robí aj tá iná strana.“ Ale tieto tvrdenia sú veľakrát nepodložené.
Zhovárala sa Zuzana Grochalová.
Aj vy môžete podporiť náš dozor férovosti volieb. Ďakujeme!
