Dobrovoľníctvo pre lepší pocit na duši (rozhovor)

Radka Polečová pochádza z Liptova, po lete nastúpi do posledného ročníka európskych štúdií v Bratislave a ako dobrovoľníčka nám pomáha už dva roky, začala intenzívnou stážou. Rada športuje, cvičí, beháva aj posiluje. Plánuje sa vrátiť k tancu, ktorému sa venovala v detstve. Zapája sa najmä na diaľku a do textových zadaní.

Ako začal tvoj príbeh s Transparency?
V septembri 2021 som si kvôli škole hľadala stáž, ktorú som chcela absolvovať v rámci semestra. Moja kamarátka, spolužiačka už bola dobrovoľníčkou v Transparency, povedala mi, že sa toho veľa naučím. Tešila som sa, že budem mať reálnu prax, aby som zistila ako v skutočnosti funguje nezisková organizácia, ako sa v nej pracuje.

Aké si mala od dobrovoľníctva očakávania? Stretli sa s realitou?
Nerada očakávam veľa. Bola som veľmi milo prekvapená, aj tým že je to skutočne založené na dobrovoľnosti. Človeku sa, samozrejme, nie vždy dá, nikto nie je do ničoho nútený a hneď sa lepšie plnia úlohy. Naozaj som sa veľmi veľa naučila aj vďaka možnosti absolvovať online prednášky a diskusie. Ich obsah sa veľmi prepájal s tým, čo študujem.

Predpokladala som, že Slovensko má stále medzery v porovnaní so západnou Európou a ideálom demokracie, fungujúceho systému. Existuje priestor na zlepšenie, síce to u nás nie je také zlé ako napr. na Balkáne, no často bežní ľudia ani nemajú chuť či energiu snažiť sa o zmenu. A nielen oni, ale aj ľudia priamo v inštitúciách a politike sa ani nechcú zaoberať zlepšeniami, to je pre mňa smutné.

Transparency od začiatku dobrovoľníckych zadaní sledujem aj na facebooku a instagrame. Dopĺňa mi to všeobecný prehľad a informácie o aktuálnom dianí. Zistila som, že boj protikorupcii je veľmi náročná práca, často nevďačná, nedocenená. Negatívne reakcie od ľudí najmä v online priestore sú veľmi toxické, je to smutné.

Z webinárov, vrátane zahraničných, ktorých si sa zúčastnila,  zaujal Ťa nejaký viac než ostatné?
Jeden z oblasti športu a verejnej kontroly. Prezentovali reálne problémy s korupciou, ale aj zneužívanie detí. Úskalia prostredia, v ktorom o problémoch síce všetci vedia, no mlčia, ututlávalo sa to. Iný webinár bol o podcastoch, kedy ich vydávať, ako zaujať publikum, know-how priamo od tvorcov.

Študujem v angličtine, k téme whistleblowingu, som si doštudovávala slovnú zásobu. Na online podujatiach sa používali špecifické termíny, čo človek bežne nepočuje a ani nepoužíva.

Ktoré z dobrovoľníckych zadaní Ťa bavili?
Bavila ma aj práca v exceli, do ktorého som spracovávala adresáre – napríklad na podujatie v Žiline a potom aj v Nitre. Naučila som sa rýchlejšie a presnejšie vyhľadávať. Do adresára som dopĺňala emaily na mestských poslancov a poslankyne. Prekvapilo ma, že často ich nemali uvedené, ťažko sa dohľadávali a ani iný kontaktný údaj nebol vždy dostupný. Pritom sú to ľudia, ktorí sú vybraní občanmi, aby ich zastupovali. No verejnosť ich ani nemá ako kontaktovať.

Aj komunikácia s verejnými knižnicami bola zaujímavá – keď sme preverovali zaradenie knihy Moc korupcie do ich fondov. Pomohlo mi to zlepšiť sa vo formulovaní požiadaviek, ako získať informácie. Aj keď mi nepríjemne odpísali, naučila som sa sformulovať žiadosť o informáciu a oddeliť svoje emócie.

Samoštúdium knihy som zvládla za dva-tri dni. Počas jej čítania som vyhľadávala zmienky osobností a inštitúcií, ktoré by mohli byť neskôr označené vo výstupoch na sociálnych sietiach, najmä instagrame.

Z online podujatí som vždy veľa čerpala. Písala som z nich textové sumáre, treba sa naučiť, na čo sa sústrediť. Píšem si počas priebehu webinára poznámky, tie potom krátim na rozsah normostrany, čo je presne 200 slov. Vystihnúť
hlavnú myšlienku je veľmi ťažké, poznámky si opakovane prechádzam, podčiarkujem to, čo je podstatné. Potom si dám dva dni mám pauzu, a keď sa k tomu vrátim, ide to lepšie.

S textami si pracovala aj pri prepisovaní audio-záznamy z rozhovorov a z nich si tvorila popisky na sociálne médiá. Tiež si spracovávala ručne vypisované hodnotiace formuláre z podujatí, ktoré prebiehali offline. Ako hodnotíš tento typ úloh?

Vyhľadávania hashtagov a tzv. emojis na instagram tak, aby pomohli obsah rozšíriť k širšiemu publiku, mi prinieslo novú perspektívu ako nazerať na text a jeho účel. Popisky som pripravovala tak, aby to ľudí aj zaujalo a motivovalo kliknúť a prečítať si celý rozhovor. Inak som k tomu pristupovala, keď šlo o popis videa alebo videozáznamu na youtube kanáli.

Formuláre so spätnou väzbou na víkendový seminár boli občas aj vtipné. Pamätám si sťažnosť na slabé raňajky, ale neskôr som pochopila, že i takáto drobnosť ovplyvňuje vnímanie účastníkov a účastníčok obsahu prednášok a diskusií.

Čo si sa počas vypracovávania dobrovoľníckych zadaní naučila? Ako Ti to doplnilo teoretické štúdium?
Online podujatia k téme dobre spravovanej spoločnosti mi zakaždým ponúkli vhľad do toho, ako to funguje inde, čo sa deje na medzinárodnej úrovni. To vo vzťahu k môjmu štúdiu európskych štúdií oceňujem. Zadania, ktoré súviseli s písaním, mi pomohli aj v škole, keďže na konci semestrov odovzdávam seminárne práce, naučila som sa utriediť si myšlienkové pochody tak, aby bol výsledkom kvalitnejší text.

Ako Tvoje okolie reaguje na dobrovoľníctvo? A komu by si ho odporučila?

Rodina ma podporuje, aj kamaráti. Aj v škole reagovali pozitívne. Sú prekvapení, že takéto dobrovoľnícke veci sú možné, aj tým, že sa zapájam vo svojom voľnom čase. Niekto radšej ide von s kamarátmi.

Odporúčam študujúcim v mojom odbore aj pre tých, čo študijne nemajú spojenie s témami Transparency. Veľa mojich blízkych ani nevedelo, že takáto organizácia existuje. Často im aj rozprávam o tom, čo sa deje, že sledovanie výstupov by im zlepšilo kritické myslenie. A samotné dobrovoľníctvo zlepšuje rôzne zručnosti aj tým, čo už neštudujú. Je vhodné pre tých, čo chcú mať lepší pocit na duši, a hľadajú možnosť, ako spraviť niečo pre našu spoločnosť. Zároveň človek cez dobrovoľníctvo získa vedomosť, ako funguje neziskový sektor. Užitočné by to bolo pre tých, ktorí si myslia, že organizácie tretieho sektora disponujú nelimitovanými peniazmi, majú obrovský vplyv a kontakty. Zistili by, že realita a reálne fungovanie sú niekde úplne inde.

Zhovárala sa: Zuzana Grochalová

Za prepis audiozáznamu z rozhovoru ďakujeme dobrovoľníčke Zuzane Švecovej.