Koaliční poslanci dnes väčšinou 78 hlasov presadili novelu trestného zákona, a to aj napriek odporu veľkej časti odborníkov, domácich i medzinárodných inštitúcií i širokej verejnosti. Nasledovať ešte bude avizované veto prezidentky, jeho prelamovanie v parlamente, aj podnety na Ústavný súd. Napriek tomu sa Slovensko dnes ocitlo už veľmi blízko k revolúcii v trestnej politike, ktorej dosahy možno ťažko predpovedať. V posledných hodinách rozpravy to najlepšie ukázala aj emotívna diskusia o skracovaní premlčacej doby za znásilnenie či možnom premlčaní vraždy Daniela Tupého.
Radikálne zmeny bez skúmania pripravenosti slovenskej spoločnosti na ne však vzbudzujú veľké obavy o dosah na kvalitu právneho štátu, jeho schopnosť potrestať páchateľov živých káuz i možnosti potierať korupciu. K novele už boli publikované stovky výhrad, zhŕňame v desiatich bodoch aspoň najzásadnejšie, prečo ide pre Slovensko o krok zlým smerom.
- Zásadná zmena trestnej politiky štátu bola presadená mocensky v zrýchlenom legislatívnom konaní, bez riadnej odbornej diskusie. Niekoľkotýždňové debaty poslancov v parlamente riadny pripomienkový proces širokého spektra odborníkov a ostatných inštitúcií nenahradili. V zásuvke ministerstva spravodlivosti je pritom už takmer rok pripravený návrh exministra Viliama Karasa, na ktorom panovala široká odborná zhoda.
- Novela ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, pod ktorý spadá potieraniekorupcie a závažného organizovaného zločinu. Zmena prichádza v čase, keď má ÚŠP výsledky. Ako ukázala analýza rozsudkov zverejnená Transparency, až 95 percent korupčných prípadov, ktoré Špeciálna prokuratúra poslala za posledné roky pred Špecializovaný trestný súd, sa skončilo odsúdením. Pred súd sa už konečne dostávajú aj väčšie ryby, čo podporuje argumenty o zmysluplnosti špecializácie a nezávislosti týchto orgánov. Koalícia potrebu zmien odôvodňuje politizáciou prokuratúry pod vedením Daniela Lipšica, pričom ten ponúkol svoj odchod, aby ÚŠP pokus o zrušenie prežil. Sám premiér Robert Ficom pred voľbami tvrdil, že ÚŠP rušiť nechce.
- Presunutie korupčných káuz pod krajské prokuratúry a avizované zrušenie Národnej kriminálnej agentúry špecializáciu oslabí a dôjde k zníženiu schopností štátu vyšetrovať a trestať korupciu a inú závažnú trestnú činnosť.
- Novela aj po vynútených koaličných pozmeňovacích návrhoch zásadne znižuje sadzby za veľkú časť trestných činov, čo je v kombinácii so zvyšovaním výšky škôd, s rozširovaním možnosti ukladania podmienečných trestov a skracovaním premlčacích lehôt, značným rizikom pre schopnosť štátu efektívne zabezpečiť spravodlivosť a bezpečnosť obyvateľov, ako aj efektívne postihovať ekonomické trestné činy. Kombinácia týchto zmien prináša aj limitované možnosti vyšetrovania pre orgány činné v trestnom konaní. Trestanie korupcie bude podstatne zhovievavejšie ako dnes, možnosť podmienky aj pre veľkú korupciu nad 650-tisíc koalícia vyňala až po masívnej kritike cez poslanecký návrh na poslednú chvíľu.
- Viaceré zmeny sú navrhované bez dopadových analýz, a možno očakávať zásadné a často nedomyslené dosahy na aplikačnú prax orgánov činných v trestnom konaní. Niektoré zmeny môžu viesť k predĺženiu súdnych konaní. Zmenou bude musieť prejsť aj výrazná časť rozhodovacej praxe súdov, keďže doterajšia argumentácia nebude zhodná s novou legislatívnou úpravou.
- Vládne argumenty na zásadné znižovanie trestov sú často sporné alebo zavádzajúce. Je pravda, že mnohé trestné sadzby sú v Nemecku, Rakúsku či Česku naozaj nižšie. Takáto selektívna argumentácia však nezohľadňuje závažnosť problémov jednotlivých krajín s rôznymi typmi kriminality, ako ani ďalšie socioekonomické rozdiely. Pre relevantné porovnanie je navyše nevyhnutné posudzovať celkové nastavenie trestných kódexov, ktoré sú v Nemecku či Rakúsku koncipované odlišne.
- Argument vyrovnávania sa zahraničiu vo viacerých ohľadoch ani nesedí. Napríklad u nás navrhované skokové zvyšovanie výšky škôd, od ktorých sa odvíjajú aj tresty, bude neraz znamenať podstatne menej prísnu úpravu ako v Česku. V prípade korupcie napríklad vôbec nemožno argumentovať ani prísnymi trestami, ktoré zapĺňajú väznice. Na Slovensku je dlhodobo za korupciu ukladaných menej ako päť nepodmienečných trestov ročne, pričom celkovo súdy ukladajú nepodmienečné tresty v tisícoch ročne.
- Na príprave zmeny trestných kódexov sa na ministerstve spravodlivosti podieľali aj ľudia, ktorí sú v konflikte záujmov, keďže oni sami alebo ich blízki čelia vyšetrovaniam, ktorých sa zmeny dotknú. Ide najmä o advokáta Davida Lindtnera obvineného pre korupciu v kauze Víchrica a štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Pavla Gašpara, ktorého otec Tibor Gašpar čelí obžalobe pre zneužívanie polície v kauze Očistec. Poslanecké zmeny na poslednú chvíľu predkladal priamo obžalovaný Tibor Gašpar, ktorý je dnes aj poslancom Smeru.
- Pred závažnými dopadmi takto presadenej zmeny na kvalitu právneho štátu varujú mnohé medzinárodné aj domáce organizácie od Európskej komisie, Európskej prokuratúry či europarlamentu, cez centrálu Transparency International, až po prezidentku Zuzanu Čaputovú, slovenskú Radu prokurátorov či široké spektrum odborníkov. Koalícia pritom neprejavuje záujem počúvať ani výhrady odborníkov, vrátane tých s ktorými zmeny konzultovala. Výhrady Generálneho prokurátora Maroša Žilinku reflektoval čiastočne až poslanecký návrh Tibora Gašpara, s ktorým prišiel iba hodiny pred hlasovaním.
- So znením novely nie je stotožnená ani veľká väčšina verejnosti. Podľa čerstvého reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus pre Transparency je proti menej prísnemu trestaniu korupcie vyše 77 % percent populácie a dokonca aj 69 % percent voličov koaličných strán. Proti zmenám protestujú už týždne desaťtisíce ľudí v uliciach, desiatky tisíc ich podpísali aj petície na ochranu právneho štátu.
V Transparency sme presvedčení, že ide o natoľko závažné výhrady s dopadmi na roky až desaťročia, že opäť vyzývame politickú reprezentáciu, aby dnešnú podobu novely pred jej účinnosťou zastavila a vrátila sa k štandardnému legislatívnemu procesu a odbornej diskusii.
Slovensko síce nepochybne potrebuje úpravy v trestnej politike, avšak nie nepremyslenú revolúciu, ktorá môže reálne ohroziť bezpečnosť obyvateľov. Aj keď zákony prijíma vládnuca politická moc, trestná politika vždy bude najzásadnejšou formou trestania, na ktorej má panovať celospoločenská dohoda. Na prijímaných zmenách ale takáto dohoda rozhodne nepanuje. Naopak, ešte viac rozdeľuje spoločnosť, aj napriek deklaráciám vlády z programového vyhlásenia o opaku.
Michal Piško, Ján Ivančík
