Po nedávno zverejnenom historickom maxime v globálnom rebríčku vnímania korupcie za rok 2023 (47. pozícia zo 180 krajín a 54 bodov zo 100) naznačujú mierne pozitívny vývoj pri potieraní korupcie z posledných rokov aj ďalšie dáta. Podľa aktuálneho reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus pre Transparency je najvyššia aj ochota miery obyvateľov Slovenska ohlásiť korupciu na polícii. Na otázku „Keby si od Vás niekto pýtal úplatok, alebo by ste vedeli o niekom, kto berie úplatky, na koľko je pravdepodobné, že by ste to ohlásili na polícii?“, odpovedalo v januári 2024 pozitívne 40,3% respondentov. Je to viac ako kedykoľvek dosiaľ, hoci rovnakú otázku sme v prieskume naposledy kládli ešte v roku 2021.
Zároveň však platí, že tesná väčšina ľudí by úplatky stále neoznámila. Podiel odpovedí „určite nie + asi by neoznámili“ dosiahol 50,1%, necelá desatina odpovedať nevedela. Historicky najnižší je tak aj podiel ľudí, ktorí by korupciu podľa vlastných tvrdení neohlásili.
Z hľadiska demografických dát je nepatrný rozdiel v prospech oznamovania ženami, odhodlanejší sú skôr mladší ľudia, vzdelaním výraznejšie vyčnievajú ľudia s vysokoškolským vzdelaním (úplatky by oznámila vyše polovica z nich). Regionálne je odhodlanosť nahlasovať úplatky najvyššia v Trnavskom kraji (55,4%), najnižšia v Košickom (27,6%).
- Keby si od Vás niekto pýtal úplatok, alebo by ste vedeli o niekom, kto berie úplatky, na koľko je pravdepodobné, že by ste to ohlásili na polícii? (2002 – 2024) – „Whistleblowing“
Z hľadiska politických preferencií sú podstatne menej tolerantní ku korupcii voliči opozície ako koalície (53,7% vs. 41,5%), pričom najvyšší podiel presahujúci 60% je medzi voličmi Progresívneho Slovenska. Pri prezidentských preferenciách by na políciu podľa vlastných slov išli predovšetkým sympatizanti Ivana Korčoka (56,3%), ale aj Andreja Danka (52%). V prípade sympatizantov bývalého ministra spravodlivosti a expredsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina dosahuje tento podiel len 40,4%.
Pozitívny vývoj sa dá aj vzhľadom na dlhší odstup v dátach a aktuálne politické dianie (najmä rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a znižovanie trestov za korupciu) interpretovať len opatrne. Na odpovediach respondentov sa mohol prejaviť pozitívny trend v postihovaní korupcie z posledných rokov, ktorý reflektovalo aj spomínané rekordné umiestnenie Slovenska v rebríčku vnímania korupcie za rok 2023, ktoré reflektuje ešte éru pred nástupom štvrtej vlády Roberta Fica. Tému oznamovania korupcie v posledných dvoch rokoch intenzívne komunikuje aj nový Úrad na ochranu oznamovateľov. Aj ten je však spolu so zákonom o ochrane oznamovateľom aktuálne pod tlakom vládnej moci.
V prieskume sme respondentom položili aj ďalšiu trendovú otázku, ktorú nepravidelne meriame už od roku 1999 a to či si myslia, „že súčasná vláda SR má skutočný záujem riešiť problém úplatkárstva (podplácania, korupcie)?“ V druhej polovici januára v tomto ohľade pozitívne hodnotilo súčasnú vládu 34,7% respondentov, opačný pocit malo 59%.
- Má súčasná vláda záujem riešiť problém úplatkárstva? (1999 – 2024)
Ficova vláda je napriek prevažujúcej nedôvere v téme riešenia korupcie na tom zatiaľ o čosi lepšie, ako predchádzajúce kabinety Ľudovíta Ódora (v auguste jej v tomto ohľade nedôverovalo 66,3% voličov) aj Eduarda Hegera (V júni 2021 jeho vláde pri riešení korupcie neverilo 62,2%). Porovnanie je však len orientačné, na rozdiel od predchádzajúcich vlád bola aktuálna otázka kladená na začiatku volebného obdobia, kedy vlády spravidla požívajú väčšiu dôveru aj celkovo. Pripomenúť pritom treba, že vágne programové vyhlásenie vlády, ani jej prvé kroky týkajúce právneho štátu ako čistky v polícii, politické obsadzovanie funkcií naprieč verejnou sférou, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov za korupciu či oslabovanie ochrany oznamovateľov veľa dôvodov na optimizmus v boji s korupciou zatiaľ nedáva.
Aktuálny prieskum sa uskutočnil v dňoch 16. až 23. januára, teda ešte pred schválením novely trestného zákona v parlamente, no už po týždňoch protestov na námestiach. Pri tejto otázke neprekvapí priepastný rozmer vo vnímaní voličov koalície a opozície (68,9% dôvera vs. 10,3%). Podobne je dôvera voči akcieschopnosti vlády rozložená aj pri prezidentských kandidátoch, podiel sympatizantov Petra Pellegriniho dôverujúcich vláde pri boji s korupciou dosahuje 71,9%, pri voličoch Ivana Korčoka je to len 9,9%.
Celý prieskum aj so zdrojovými dátami si môžete pozrieť na webe Transparency.
Michal Piško
