Brainstorming cieľov, problémov a riešení
Hľadá sa systém financovanie strán, ktorý bude
– podporovať transparentnosť (verejnosť má poznať skutočných darcov)
– umožniť prísny a dôveryhodný audit financovania
– motivovať priznanie darov (všetkých peňažných aj nepeňažných)
– podporovať individuálne dary (podporiť účasť na verejnom živote)
– zachovávať dostatočne veľkú súťaž či kampaň (generovať dostatok peňazí pre strany)
– podporovať konkurenciu (teda nekonzervovať status quo podporou v minulosti úspešných strán)
Východiská u nás:
-dominantné financovanie štátu cez počet hlasov a vyhraných mandátov v predchádzajúcich parlamentných voľbách (za voľby 2006 dostal smer 10 mil. eur, , SDKU 7 mil., najmenšie parlamentné strany KDH a HZDS niečo cez 3 mil.)
-na slušnú celoštátnu kampaň treba podľa znalcov aspoň 3 milióny eur (niektorí hovoria o 4-10 mil. pre najväčšie strany)
-v roku 2006 strany deklarovali výdavky: 1,6mil SDKÚ, 1,3mil Smer, ostatné strany niečo menej ako milión eur
-strany okrem prevádzky musia z týchto zdrojov počas 4 rokov platiť aj komunálne, regionálne, eurovoľby, prípadne aj prezidentské
-súkromné zdroje tvoria v priemere do 30% zdrojov strán, chýba tradícia, väčší donori nesú reputačné následky spojené so svojimi darmi, mediálne škandalizovanie pri akejkoľvek účasti na tendroch, často bez ohľadu na to či tie tendre sú procesne čisté
-strany bežne využívajú obchodných partnerov prípadne mimovládky, ktorých dary či pro-stranícke aktivity idú mimo vykazovania a teda aj šance na kontrolu
-kontrolu príjmov a výdavkov na kampaň robí ministerstvo financií (pre výročné správy parlamentný výbor pre financie), ale len formálnu, nezarátavajúce výdavky individuálnych politikov či tretích osôb
Hlavné súčasné problémy
– A. dopyt politických strán po financiách sa s ponukou zdrojov často stretáva v neregulovanom, prípadne aj nelegálnom priestore
– B. slabučká verejná kontrola vykázaných výdavkov
Sekundárne problémy
– C. dominancia starých zavedených strán/politikov, nové strany majú šancu len ak ich zakladajú majetní (ANO, SaS)
– D. slabá motivácia pre ľudí a malých firiem zapojiť sa do podpory strán
Možné riešenia pre problémov:
– A. motivovať k dávaniu a deklarovaniu súkromných darov ako v nemeckom systéme – každý vykázaný súkromný dar znásobiť istou konštantou prispevkami štátu (už dlhšie to navrhuje Aliancia Fair-Play), čím sa podporuje je transparentnosť.
– A. povoliť stranám zapojiť sa do schémy 2 percentá zo zaplatených daní, ktorá existuje pre mimovládky a charitu. Nad istú výšku odvodu by sa musel darca zverejniť. Výhodou je transparentnosť a zabehnutý systém dávania. Nevýhodou je že ide opäť len o štátne peniaze.
– A. daňové zvýhodnenie darov pre politické strany
– A. stransparentniť procesnú stránku verejného obstarávania (automatické zverejňovanie ponúk, ich detailov a kritérií, a výsledkovej tabuľky všetkých ponúk) pre zmenšenie priestoru pre dohady o možnom vplyve straníckych darcov
– B. Sprísniť deklarovanie výdavkov detailnejšími požiadavkami na výkazy strán. Zvážiť postavenie inštitúcie pre kontrolu volebných výdavkov (alias permanentnej volebnej komisie či odboru NKÚ), kde by vedenie síce volili politici, ale povedzme s rôznym mandátom (parlament, prezident), prípadne aj v štýle našich volebných komisií (zástupcovia všetkých strán, šéfovia sú losovaní)
– C. štátne príspevky nedávať len podľa starých parlamentných volebných výsledkov, ale povedzme aj podľa výsledkov najnovších volieb (komunálne, regionálne, euro), prípadne volebných preferencií. Vytvoriť teda indexu, ktorý v istom pomere zakomponuje aj preferencie aj novšie volebné výsledky do výslednej výšky štátnych dotácií. Cieľom je zachovať istú stabilitu a predvídateľnosť ale oslabiť konzervovanie podpory na 4 roky dopredu a odpílenie nových strán od podpory.
– D. Zvažovaný systém podpory strán cez 2 percentá by dal šancu ľuďom ľahko prispieť stranám, navyše každoročne podľa ich správania. Politici by mali väčší záujem oslovovať ľudí a zodpovedať sa im. Otázna je hrozba populizmu pri takejto schéme.
Gabriel Šípoš