Menu Zavrieť

O 43% veľkých verejných obstarávaní v roku 2010 súťažil len jeden kandidát

[:sk]O väčšie verejné zákazky v minulom roku v priemere súťažili len dve ponuky

Príznakom slabo fungujúceho systému verejného obstarávania na Slovensku je nízka miera konkurencie o zákazky. V roku 2010 v priemere súťažili o verejné zákazky menej ako dve firmy (presne 1,6 ponuky na jedno obstarávanie).  Až 43%  veľkých verejných obstarávaní v minulom roku skončila s jednou platnou ponukou. Vyplýva to z analýzy, ktorú Transparency International Slovensko (TIS) urobila na základe informácií z viac ako 3100 oznámení o výsledku verejného obstarávania v sume takmer 7,7 mld. eur zverejnených vo Vestníku verejného obstarávania.

 

[:en]

Significant public tenders attracted only 2 bids on average

One of the features of a poorly functional system of public procurement in Slovakia is a limited level of competition for public tenders. In the year 2010 the average number of bidders for public tenders was less than 2 companies (exactly 1.6 bids per one public tender). Staggering 43% of big public tenders in the last year ended with just one valid bid. These foundings result from a TIS analysis which was based on information from more than 3100 publicly available results from public procurement. Total sum of these tenders was 7.7 billion euros and the results were published in the „Vestnik“ of public procurement which is run byt the Public Procurement Office.

More information in Slovak.

[:][:sk]Údaje sa týkajú nadlimitných a podlimitných verejných obstarávaní, teda v sume nad 60 tisíc eur pri tovaroch a službách a nad 360 tisíc eur pri stavebných prácach. Priemerný počet ponúk vyjadruje len ponuky pripustené komisiou k súťaži, je vážený podľa objemu zákaziek a zahŕňa všetky zmluvy z Vestníka verejného obstarávania okrem tých uzatváraných na základe dlhodobých rámcových dohôd.

V roku 2009 dosiahol  priemerný počet ponúk 2,8 uchádzača. Pokles v roku 2010 na 1,6 uchádzača spôsobila megazákazka na tretí diaľničný PPP balík za viac ako 4mld eur, v ktorej prišla len jedna ponuka.  Aj bez nej by však priemerný počet uchádzačov ostal blízky dvom  (2,3).  Podľa štúdie Európskej komisie spred dvoch rokov bol priemerný počet ponúk v rokoch 2004-5 pre 23 krajín únie 4,6 uchádzača. Podľa nedávnej štúdie TIS[i] pritom každé zvýšenie počtu ponúk o jedného konkurenta prináša  efekt zníženia finálnej ceny o 5-8% (do počtu piatich uchádzačov). Vyrovnanie počtu ponúk s priemerom EÚ by tak slovenskému verejnému sektoru mohli priniesť úspory na úrovni jednej miliardy eur ročne.

Miera súťaživosti sa oproti roku 2009 zlepšila v počte obstarávaní, v ktorých bola posudzovaná len jedna ponuka. Kým v roku 2009 bolo takých tendrov až 55%, v minulom roku 43%. Aj tak však v roku 2010 mala viac ako troch uchádzačov len štvrtina veľkých verejných obstarávaní.

Medzi obstarávateľmi existujú značné rozdiely. Obstarávanie miest, obcí i samosprávnych krajov malo v minulom roku dvakrát vyššiu súťaživosť ako tendre ministerstiev (priemere 2,8 uchádzača za mestá aj kraje oproti 1,4 za ministerstvá). Z centrálnej štátnej správy  sa v roku 2010 v priemere najviac súťažilo pri tendroch na Úrade vlády (2,7 ponuky) a ministerstve vnútra (2,2). Naopak žiadna konkurencia nebola pri väčších zákazkách na ministerstvách spravodlivosti ani výstavby a regionálneho rozvoja – v ich veľkých tendroch vyhrávala jediná zúčastnená firma (pozri tabuľku A v prílohe).

Z miest s viac ako 20 tisíc obyvateľmi mala tendre s najväčšou konkurenciou ponúk Snina (4,9) a Trenčín (4,5, tabuľka B). Na opačnom konci skončilo Humenné (1,6). Z krajských miest najviac súťaže vo svojich obstarávaniach mali Trenčín (4,9) a Trnava (4,4), najmenej Nitra (2,2) a Košice (2,1). Banskobystrický samosprávny kraj mal minulý rok v tendroch v priemere najviac súťažiacich zo všetkých krajov (4,3 – tabuľka C). Naopak najhorším bol Trnavský VÚC, kde obe veľké súťaže mali len jedného uchádzača.

Počty ponúk sa rôznia aj podľa predmetu obstarávania. Najviac sa súťaží pri poľnohospodárskych prácach, hotelových službách (po 2,3 ponuky) a v odpadovom hospodárstve (2,2 tabuľka D.). Najmenej pri dodávkach laboratórneho vybavenia (1,1), dopravných službách (1,2) a architektonických a inžinierskych službách (1,3). Podpriemerne nízkou súťaživosťou trpia aj tendre na nákup áut (1,3) a softvéru (1,5).

Značné rozdiely v prítomnosti konkurencie zaznamenávajú aj stavebné a IT firmy, ktoré patria k najväčším dodávateľom verejného sektora. Kým napríklad stavebná firma Skanska vyhrávala minulý rok v súťažiach v priemere s viac ako šiestimi uchádzačmi, ZIPP Bratislava v tendroch len s 2,4 ponukami. Veľké rozdiely sú aj medzi softvérovými firmami (napr. versity verzus Siemens, pozri tabuľku E).

Čísla o priemerných počtoch ponúk neznamenajú, že ide o zámer  či nekompetentnosť obstarávateľa. Rozdiely vychádzajú aj z charakteru nakupovaných predmetov, pričom niektoré sú vysoko špecifické a  už na trhu môže existovať len malá miera konkurencie.  Preto treba brať porovnávanie medzi firmami aj obstarávateľmi s istým odstupom.

Napriek tomu je však podľa TIS zrejmé, že  existujú veľké rezervy v kvalite obstarávania na Slovensku. Medzi hlavné príčiny nízkej miery konkurencie vo verejných tendroch je podľa TIS príliš veľká voľnosť ako aj nízka kontrola obstarávateľov pri určovaní podmienok  účasti či pri vylučovaní došlých ponúk zo súťaže, ako aj pri určovaní ťažko merateľných subjektívnych hodnotiacich kritérií. To všetko už dopredu odrádza potenciálnych uchádzačov od zasielania ponúk. Pomohlo by zavedenie elektronických aukcií, zrušenie nadštandardne voľného režimu obstarávania  pre neprioritné služby, posilnenie kontroly zo strany ÚVO ale aj sprístupnenie dát o obstarávaniach vo forme zrozumiteľnej širokej verejnosti. Obstarávatelia by mali sami vyvinúť väčšie úsilie aktívne informovať o tendroch a vyhľadávať potenciálnych uchádzačov.

Novela skupiny poslancov momentálne prerokovávaná v parlamente je podľa TIS nádejným krokom k lepšej regulácii verejného obstarávania na Slovensku.

 

Bližšie informácie:

Vyhľadajte si ľubovoľného obstarávateľa a poradie v rokoch 2009 a 2010 (Excel)

Text tlačovej správy (PDF)

 

Gabriel Šípoš

Transparency International Slovensko

 


[i] Ako ovplyvňuje počet uchádzačov o verejnú zákazku cenu verejnej zákazky?, Ján Pavel, 2009, Transparency International Slovensko, https://transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/Ako-ovplyvnuje-pocet-uchadzacov-o-verejnu-zakazku-cenu-verejnej-zakazky.pdf

 

 [:]

[:]