Každý štvrtý sudca má na súdoch rodinu. Pozrite si na novej interaktívnej mape, kto je s kým rodina na slovenských súdoch.
Rodinkárstvo na súdoch je v očiach verejnosti jedným z notoricky známych problémov nášho súdnictva. Keď boli v roku 2012 vďaka opatreniu vtedajšej ministerky Žitňanskej sudcovia prinútení verejnosti odhaliť, kto z ich príbuzných pracuje v justícií (súdy, ministerstvo spravodlivosti a jemu podriadené organizácie), Slovensko zostalo šokované, že až každý piaty sudca má v justícií zamestnaného príbuzného.
Žitňanskej reforma si položila za cieľ rozrastaniu rodinných sietí na súdoch zamedziť. Okrem povinnej deklarácie rodinných väzieb obsahovala aj povinné zverejňovanie rozsudkov, či otvorenie výberových konaní na sudcov verejnej kontrole. Bohužiaľ, nová analýza ukazuje, že sa to zatiaľ nepodarilo. V priebehu 4 rokov sa totiž pavúk rodinných väzieb rozrástol tak, že už nie každý piaty, ale až každý štvrtý sudca má príbuzného pracujúceho na súde alebo ministerstve. V priebehu štyroch rokov totiž vznikli rodinné väzby až 40 ďalším sudcom. To znamená, že zatiaľ čo v roku 2012 existovalo „len“ 308 väzieb, v roku 2016 ich bolo už 355 (jeden sudca môže mať viac ako jednu rodinnú väzbu; údaje vychádzajú z majetkových priznaní zverejnených Súdnou radou – za chyby v priznaniach zodpovedajú sudcovia).
Pavučina sa rozrastá
Za štyri roky sa sieť rodinných väzieb najviac zahustila v Trenčianskom kraji. Vzniklo tu totiž až 18 nových rodinných väzieb. V Trenčianskom kraji má tak rodinného príslušníka pracujúceho v justícii až každý tretí sudca. Podobne je na tom aj Banskobystrický a Prešovský kraj. A hoci v absolútnom počte existujúcich väzieb dominuje Košický kraj, tak v pomere k celkovému počtu sudcov má až štvrtý najvyšší podiel. Najnižšiu hustotu väzieb má kraj Nitriansky. Príbuzného zamestnaného v justícii tu má len každý desiaty sudca.
V 2016 bolo najviac väzieb – až 213 – medzi sudcami navzájom. Ďalších 79 väzieb bolo medzi sudcami a „budúcimi sudcami“, t. j. vyššími súdnymi úradníkmi, asistentmi sudcov Najvyššieho súdu, justičnými čakateľmi, či súdnymi poradcami ústavného súdu. Pri týchto ľuďoch je vysoká pravdepodobnosť, že sa stanú sudcami. Zvyšných 62 väzieb mali sudcovia na administratívny personál.
Toto číslo môže byť v realite ešte vyššie, nakoľko mnoho sudcov si svoju povinnosť neplní dôsledne a svojich príbuzných jednoducho v majetkových priznaniach neuvedie. Analýzou dát sme odhalili trinásť sudcov, ktorý aspoň raz za obdobie 2012 – 2016 neuviedli vo svojom majetkovom priznaní iného sudcu, ktorý toho prvého vo svojom uviedol. Päť z nich tak dokonca nespravilo opakovane. Medzi nimi je napríklad sudca Miroslav Baňacký (OS Košice okolie), ktorý opakovane vo vyhlásení o blízkych osobách v justícii neuviedol sudkyňu Dominiku Volkaiovú (OS Košice II), či sudca Robert Jankovský (OS Považská Bystrica), ktorého ako príbuzného uvádza štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti za Smer-SD Monika Jankovská, ktorá je normálne sudkyňou Krajského súdu v Trenčíne. Ďalej ide o Bohuslava Toporcera (OS Stará Ľubovňa, už neaktívny sudca), Ivetu Mihókovú (OS Vranov nad Topľou) a Zuzanu Posluchovú (KS Bratislava). Koľko ďalších sudcov neuviedlo príbuzných pracujúcich na pozíciách vyšších súdnych úradníkov, asistentiek senátov, či správcov budov nevedno.
Neuvedenie pravdivých údajov o rodinných väzbách je disciplinárnym deliktom. V prípade jeho opakovaného spáchania pritom hrozí sudcovi až vyzlečenie z talára. Keďže v praxi pravdivosť a kompletnosť vyhlásení sudcov nikto nekontroluje, podávame podnet Súdnej rade a Ministerstvu spravodlivosti na prešetrenie situácie a eventuálne podanie návrhu na zahájenie disciplinárneho konania voči sudcom.
Na východe nič?
Najväčšou skupinou príbuzných v súdnictve naďalej zostávajú sudcovia z rodiny Volkaiovcov. Imrich Volkai je predsedom košického krajského súdu. Jeho dcéra Lucia Baňacká a nevesta Dominika Volkaiová sú sudkyňami na košickej „dvojke“. Okrem nich pracuje ešte na Košiciach-okolí aj Miroslav Baňacký, manžel Lucie. Na krajskom súde pracuje ako administratívna pracovníčka aj Imrichova manželka Janka. Spolu s Volkaiovcami má v Košickom kraji 53 sudcov dokopy až 73 rodinných väzieb. Košický kraj má tak najvyšší absolútny počet rodinných väzieb, hoci čo do počtu sudcov je až druhý najväčší.
Existencia veľkej miery rodinných prepojení medzi sudcami pritom ohrozuje nestranný výkon súdnictva. V oblasti spravodlivosti sa pohybuje aj ďalší Volkai – Imrichov syn Peter, ktorý je prokurátorom. V roku 2014 sa pritom prokurátor Volkai stretol v jednej pojednávacej miestnosti so svojim švagrom, sudcom Baňackým. Sudca a prokurátor sú pritom z pojednávania vylúčení pokiaľ medzi nimi existuje nejaký, či už pozitívny alebo negatívny, vzťah.
V tomto prípade ani Baňacký ani Volkai svoju zaujatosť neoznámili, čo neprekážalo ani odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, ktorému šéfuje patriarcha Imrich. Problém s tým mal až Najvyšší súd. Zamedziť vzniku situácií s konfliktom záujmov je pritom pomerne jednoduché. Niektorí sudcovia totiž už teraz deklarujú svoje konflikty záujmov pri tvorbe rozvrhu práce, podľa ktorého sa im prideľujú spisy. V takom prípade sa im prípady, v ktorých zastupuje účastníkov napríklad manžel sudkyne vôbec nepridelia. Rozvrh práce OS Košice okolie však takúto deklaráciu Baňackého vo vzťahu k Volkaiovi mladšiemu neobsahuje.
Svitá na lepšie časy?
Kandidáti na sudcov, ktorým niekto z rodiny už pracoval na súde mali dlhodobo lepšiu úspešnosť vo výberových konaniach. V roku 2015 mala rodinu v súdnictve takmer tretina úspešných kandidátov na sudcu, a to napriek tomu, že rodinu na súdoch malo len 14 % všetkých kandidátov. Výskum ukazuje, že ak má uchádzač o miesto sudcu v súdnictve rodinu, tak do roku 2015 mal takmer štvornásobnú šancu na úspech v porovnaní s uchádzačmi bez tejto „kvality“.
Minulý rok však prešli výberové konania na sudcov ďalšou významnou zmenou. Noví sudcovia sa už nevyberajú pre každý súd zvlášť, ale centrálne pre každý kraj. Ministerstvo spravodlivosti k tejto zmene pristúpilo s vierou, že hromadné výberové konania zvýšia mieru transparentnosti výberového procesu ako aj kvalitu úspešných uchádzačov, pričom zabezpečia aj flexibilitu obsadzovania sudcovských postov. Keďže sa takéto hromadné výberové konanie zatiaľ uskutočnilo len raz, zatiaľ je priskoro hodnotiť dopad zmeny na súdnictvo.
Pozitívne však je, že spomedzi 36 úspešných kandidátov mali rodinu v súdnictve len traja (t. j. 8 %). Podiel úspešných uchádzačov s rodinou je nižší ako podiel všetkých kandidátov s rodinou (cca. 12 %). Čiže zatiaľ čo sa v toto výberové konanie hlásil porovnateľný podiel kandidátov s rodinou ako v minulosti, ich úspešnosť bola výrazne nižšia. Výrazný vplyv na výsledky výberového konania mala pravdepodobne vysoká náročnosť písomnej časti konania. Zo 190 účastníkov, ktorí sa testovania zúčastnili prešlo písomnou časťou len 36 uchádzačov.
Vďaka povinnému zverejňovaniu rodinných väzieb sudcov konečne vieme akú rolu v súdnictve zohrávajú. Prípad Baňackého (sudca) a Volkaia (prokurátor) pritom jednoznačne ukazuje aké dôležité je poznať rodinné väzby nie len medzi sudcami. Transparentné deklarovanie rodinných väzieb sudcov by sa malo rozšíriť aj na prokurátorov a advokátov, aby sme mohli lepšie porozumieť fungovaniu rodinných väzieb aj v tejto oblasti. Síce je nereálne dostať počet úspešných kandidátov na sudcov s rodinnými väzbami na nulu, predsa len aj deti sudcov majú právo sa uchádzať o verejnú funkciu, vplyv rodiny na úspech vo výberovom procese nesmie byť tak rozšírený ako tomu bolo doteraz. Potom sa totiž nemôžeme diviť, že dve tretiny ľudí slovenským súdom nedôverujú.
Matej Šimalčík
Tento blog vznikol za podpory Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Za pomoc so zberom dát o hromadných výberových konaniach ďakujeme nášmu dobrovoľníkovi Matejovi Spišákovi.
Pomôžte nám odkrývať rodinkárstvo a sledovať rozhodovanie súdov. Venujte 2 % dane pre Transparency, aby sme mohli ešte lepšie kontrolovať našich sudcov.
