Pandémia COVID-19 aj naďalej výrazne ovplyvňovala takmer všetky oblasti života, boj s korupciou nevynímajúc. Vlaňajšie problematické nákupy zdravotníckych pomôcok vystriedali v druhom roku pandémie podozrivé čerpania koronadotácií či lopotné snahy vlády o zachovanie protikorupčného imidžu.
Rok 2021 z hľadiska boja proti korupcii určite nemožno označiť za nudný. Nielen pre výmeny na čelných pozíciách na prokuratúre či v polícii, pokračujúce i zastavené vyšetrovania, zriadenie Najvyššieho správneho súdu a nového úradu na ochranu oznamovateľov či otváranie dôležitej legislatívy od novely o verejnom obstarávaní až po trestný zákon. Nové výzvy, riziká i prekážky opäť vytvárala aj pokračujúca koronakríza, čo sa výrazne odrazilo aj na zábere slovenskej pobočky Transparency International.
Ryžuje sa aj na koronadotáciách
Témou číslo 1 sa v roku 2021 pre naše protikorupčné združenie rýchlo stala kontrola koronadotácií. Tie sme pre nízku transparentnosť ich prideľovania začali od rôznych rezortov systematicky žiadať a zverejňovať už od prvých mesiacov pandémie. V roku 2021 sme vlastnou analýzou dát odhalili aj viacero podozrivých či zjavne podvodných žiadostí.
Či už išlo o prievidzský hotel Magura, bojnicky penzión Zefír, bratislavských mestských poslancov, spolumajiteľa hokejového Slovana a ich rodinný zlatý vláčik alebo milióny pre brigádnicku schránku s pravdepodobnými bielymi koňmi v pozadí. Len v týchto prípadoch išlo o dotácie za vyše 6 miliónov eur, z ktorých časť bola po zverejnení našich zistení stopnutá alebo už dokonca vrátená. Vo všetkých prípadoch boli podané aj trestné oznámenia, či už nami alebo ministerstvom hospodárstva, resp. rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny.
V septembri sme popri pravidelnom zverejňovaní tabuliek s údajmi z viacerých schém vytvorili spolu s občianskym združením Alvaria aj unikátnu aplikáciu Koronadotácie. V tomto online registri si ktokoľvek môže jednoducho vyhľadať informácie o šiestich rôznych schémach aktuálne už dovedna so 176-tisíc žiadateľmi a dotáciami za vyše 2,4 miliardy eur. Náš online register využili napríklad aj kolegovia z Investigatívneho centra Jána Kuciaka pri pátraní po miliónoch putujúcich do schránkových firiem z pezinského úradu práce alebo Nadácia Zastavme korupciu pri reportáži o cudzincoch, ktorí si slovenskú Prvú pomoc nechávajú vyplácať do zahraničia.
Aj tento tlak nepochybne prispel k vyššej aktivite štátu pri kontrolách a vymáhaní podozrivých dotácií. Z hľadiska transparentnosti však v tomto ohľade viaceré inštitúcie stále zaostávajú. Špecifickým prípadom sú štátna Eximbanka a Slovenská záručná a rozvojová banka, ktoré údaje o prijímateľoch štátnej pomoci vo forme koronaúverov a bankových záruk odmietajú sprístupňovať úplne. V prípade Eximbanky sme sa preto obrátili aj na súd.
Odpolitizovanie štátnej správy viazne
Ako protikorupčná mimovládka sme v uplynulom roku veľa energie venovali aj personálnym výmenám v štátnej správe. Sľuby o odpolitizovaní a sprofesionalizovaní verejnej správy formou transparentných výberových konaní patrili v programovom vyhlásení aktuálnej vlády k tým najzdôrazňovanejším. Oproti únosu štátu z predošlých období sme aj v tejto oblasti nepochybne zaznamenali pokrok. Či už išlo o obsadzovanie pozícií na Ústavnom súde, v Súdnej rade, prokuratúre, Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, Finančnej správe či v niektorých štátnych firmách. Pri viacerých z nich nás Úrad vlády či ministri ako zástupcov verejnosti prizvali aj do výberových komisií, čo oceňujeme.
„Naďalej sme však boli svedkami aj obsadzovania funkcií predovšetkým na základe straníckych preferencií, bez riadneho výberu, zohľadňovania odbornej kvalifikácie či morálnej integrity uchádzačov. A predovšetkým bez dostatočnej verejnej kontroly,“ napísali sme však zároveň v októbri 2021 v spoločnej výzve mimovládnych organizácií premiérovi Eduardovi Hegerovi.
Príkladov bolo množstvo – od obsadzovania prednostov okresných úradov, cez riaditeľov úradov práce, štátnych nemocníc či banského úradu až po šéfov štátnych firiem a podnikov ako Všeobecná zdravotná poisťovňa či Vodohospodárska výstavba.
Špičkou ľadovca bolo nerešpektovanie dvoch výberových konaní na šéfa korupčnými škandálmi poznačeného Slovenského pozemkového fondu, kde premiér napokon priamo dosadil bývalého poslanca OĽaNO Jána Marosza, či netransparentné výberové konanie na šéfa Protimonopolného úradu, do ktorého sa prihlásil jediný kandidát blízky ministrovi hospodárstva a šéfovi koaličnej SaS Richardovi Sulíkovi.
Sklamaním však pre nás bol napríklad aj rezignovaný postoj ministerstva kultúry k odporu koaličného Sme rodina k odpolitizovaniu voľby šéfa RTVS.
Tieto, ale aj ďalšie prípady, nás spolu s kolegami z ďalších mimovládok koncom novembra doviedli až k žiadosti o stretnutie s premiérom. Ten by sa mal podľa nás k problematickej praxi „výberových konaní iba na oko“ postaviť čelom a aj od kolegov vo vláde žiadať návrat k sľubom o transparentnosti z programového vyhlásenia. Prvé rokovanie s jeho aparátom sa uskutočnilo tesne pred Vianocami, začiatkom roka by malo nasledovať aj druhé – priamo s predsedom vlády. O výsledku budeme informovať.
Protikorupčné trápenie
Pandémiou a rozbrojmi vyčerpaná a nepopulárna vláda, ktorá pôvodne získala svoj mandát aj pre silné vymedzenie sa proti korupčným praktikám z minulosti, dokázala na tento étos nadviazať len sčasti. Hoci vo viacerých oblastiach istý pokrok naozaj vidno, pri mnohých sľuboch vláda zatiaľ za očakávaniami skôr zaostáva. Zďaleka pritom nešlo len o rozpačité výberové konania. V nedohľadne sú stále konkrétne zmeny v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov či lobingu. Nás v Transparency však trápili predovšetkým zmeny či zlá prax smerujúca k obmedzovaniu verejnej kontroly.
Takým z nášho pohľadu nepochybne bola prvá verzia novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra zo Sme Rodina Štefana Holého. Tá mala posúvaním limitov pre voľné prideľovanie zákaziek dostať spod verejnej kontroly až miliardu eur ročne. Spolu s ďalšími mimovládkami sme proti takémuto návrhu zorganizovali hromadnú pripomienku, ktorú podporilo takmer päťtisíc občanov. Holý svoj návrh po tvrdej kritike napokon v máji stiahol a na jeseň prešla kompromisná verzia, ktorú pripravil spolu so šéfom Úradu pre verejné obstarávanie Miroslavom Hlivákom. Aj tá síce zvýšila limity pre nákupy bez súťaže a obmedzila možnosti námietok, oproti pôvodnému návrhu však miernejšie.
Znepokojivú prax sme zaznamenali aj pri odpovediach podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. K informáciám ako boli cestovné výnimky pre členov vlády počas lockdownu, zápisnice z rokovaní pandemických komisii alebo rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie o porušení zákona pri nákupe antigénových testov Správou štátnych hmotných rezerv sme sa nedostali ani po ping-pongu žiadostí a zamietnutí.
Verejný tlak naopak zabral pri zmluve na nákup ruskej vakcíny Sputnik V, ktorú ministerstvo zdravotníctva napokon dva mesiace od našej prvej infožiadosti zverejnilo. Po rokoch sa nám podarilo do úspešného konca dotiahnuť aj súdny spor s druhou najväčšou stopercentne štátnou akciovkou Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý verejnosti musel sprístupniť odmeny jej manažérov v predstavenstve a dozornej rade.
Nepriaznivú pozíciu žiadateľov o informácie, ktorí sa neraz k požadovaným údajom dokážu dostať iba po mnohoročných súdnych ťahaniciach, žiaľ veľmi nezlepší ani práve pripravovaná novela infozákona. Ministerstvo spravodlivosti nateraz rezignovalo na jeho veľkú novelizáciu, hoci ju má už roky pripravenú v zásuvke.
K malej novele zameranej primárne na zosúladenie s európskou legislatívou ministerka Mária Kolíková (SaS) pridala aspoň niekoľko zmien z programového vyhlásenia vlády ako je napríklad rozšírenie informačnej povinnosti pre štátne firmy. Riešenie viacerých závažnejších nedostatkov však odsunula na neskôr. Obávame sa, že presadenie veľkej novely bude s rastúcimi rozpormi v koalícii a blížiacimi sa voľbami stále ťažšie. V Transparency sa preto spolu s kolegami z tretieho sektora budeme snažiť presvedčiť ministerstvo i poslancov aspoň o najdôležitejších zmenách už pri aktuálnej novele.
Kto vlastní Slovensko
Rok 2021 bol z pohľadu Transparency významný aj otvorením pre nás celkom novej, no dôležitej spoločenskej témy. V júni sa nám podarilo spustiť portál KtoVlastni.sk s pilotnou mapou vlastníkov drvivej väčšiny slovenských hotelov. K myšlienke na projekt zameraný na etické nakupovanie v ubytovacom segmente nás viedla aj skúsenosť s vlastnými dilemami, keď sme dostávali pozvánky na konferencie do hotelov Širokého, Brhela či Lexovcov.
Presvedčenie, že pre časť klientov je pri výbere zariadenia pre dovolenku, firemný seminár či svadbu dôležitá okrem ceny, služieb a prostredia aj reputácia vlastníkov hotela, nám potvrdil aj reprezentatívny prieskum verejnej mienky. Viac ako tretina ľudí by podľa neho úplne prestala navštevovať hotel, o ktorom by sa dozvedeli, že ho vlastní človek, ktorý zbohatol na podvodoch a korupcii. Pre takmer dve tretiny ľudí by bola prekážkou informácia, že hotel vlastní človek spájaný s kriminálnou činnosťou.
Naša analýza vlastníckych štruktúr za vyše 600 slovenskými hotelmi odhalila, že až za zhruba štvrtinou z nich stoja podnikatelia v médiách označovaní ako oligarchovia a privatizéri. Na portáli KtoVlastni.sk môžete nájsť aj linky na ich prípadné medializované kauzy, ale aj informácie o daňových rajoch v pozadí ich firiem či ich dlhoch voči štátu. Pri všetkých zariadeniach nájdete aj zhodnotenie komisie renomovaných analytikov a investigatívnych novinárov vrátane dlhoročného riaditeľa Transparency Gabriela Šípoša, ktorý s ideou prišiel.
V rozpletaní vlastníckych štruktúr zariadení v cestovnom ruchu pokračujeme aj po jeho odchode z Transparency a už onedlho aj vďaka úspešnej crowdfundingovej kampani pripravujeme rozšírenie portálu o informácie o vlastníckom pozadí slovenských lyžiarskych stredísk, aquaparkov, kúpeľov a termálnych kúpalísk, golfových rezortov či ďalších rekreačných komplexov.
Justícia a samospráva
Pozornosť sme v uplynulom roku venovali aj ďalším kľúčovým oblastiam verejného života, či už ide o očistu sa usilujúcu justíciu alebo samosprávu chystajúcu sa na prvé spoločné komunálne a župné voľby. V justícii považujeme za dobrú správu rozbeh Najvyššieho správneho súdu, pod ktorý majú postupne prechádzať dôležité oblasti od finančného, daňového či environmentálneho práva až po volebné sťažnosti a žaloby pre porušovanie infozákona.
Vieru v očistný proces v justícii, prokuratúre a polícii naštrbili konflikty v silových zložkách, sklamaním je zatiaľ aj nový generálny prokurátor Maroš Žilinka. Jeho zvolenie sme ocenili, vo funkcii však začal viacerými spornými rozhodnutiami, ktoré, žiaľ, nedokázal verejnosti dôveryhodne vysvetliť. Naopak, nový špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nebol počas verejného vypočutia pre jeho dlhoročné pôsobenie v politike a hroziace konflikty záujmov našim favoritom. Jeho zvolenie sme však privítali ako garanciu, že stíhanie veľkých korupčných rýb bude na Slovensku pokračovať aj nasledujúcich sedem rokov, čo je po mizernom dvojnásobnom pôsobení jeho predchodcu Dušana Kováčika nepochybne dobrá správa.
V samospráve považujeme za príbeh roka problémy s prímestskou autobusovou dopravou v Bratislavskom kraji. Župe sa tu na rozdiel od pokusov v iných regiónoch podarilo usporiadať reálnu súťaž a dosiahnuť významnú úsporu. Na bezproblémové prebratie celého kolosu novou spoločnosťou však napokon zostalo málo času a tá už nedokázal zabezpečiť dostatok vodičov.
V Transparency sme sa preto pozreli, ako sú na tom so súťažami na poskytovateľov prímestskej autobusovej dopravy aj v ďalších krajoch. Náš záver, žiaľ, veľmi potešiteľný nebol. So značnými ťažkosťami i meškaniami bojujú takmer všetky župy, v niektorých prípadoch dokonca riskujú neplatnosť zmlúv. V najkomplikovanejšej situácii sú aktuálne v Košickej župe, kde súťaž ukončiť do konca roka nestihli a pristúpiť tak zrejme budú musieť k veľmi spornému predlžovaniu kontraktov s aktuálnymi dopravcami.
Väčšie analýzy o miestnej aj regionálnej samospráve pripravujeme aj v najbližších mesiacoch. Prvou bude veľké hodnotenie objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín, ktoré najmä pred voľbami časť primátorov a starostov vníma ako nástroj na vlastnú volebnú kampaň za verejné zdroje. Naši kolegovia preto už niekoľko týždňov detailne lúskajú stovky vydaní radničných novín, výsledky zverejníme už čoskoro na portáli Hlásne trúby.
Mimovládna hodnota za peniaze
Ako sme napísali v úvode, rok 2021 nebol z hľadiska boja proti korupcii rozhodne nudný. Dynamický bol aj pre Transparency, a to nielen pre všetky spomínané i mnohé ďalšie aktivity, ale aj pre viaceré organizačné a personálne zmeny. Končiaci rok uzatvárame s deviatimi zamestnancami (časť so zníženým úväzkom) a rozpočtom zhruba 240-tisíc eur. Len podozrivé či podvodné koronadotácie z úvodu článku, na ktoré sme upozornili a ktoré prešetruje polícia, tak predstavujú 25-násobok tejto hodnoty.
Transparency však nie je iba pár ľudí zo zašlej administratívnej budovy v širšom centre Bratislavy. V roku 2021 našu prácu podporilo aj vyše 400 individuálnych darcov a 70 dobrovoľníkov, našich školení sa zúčastnili stovky aktívnych občanov z celého Slovenska. Vďaka patrí aj všetkým inštitucionálnym či firemným donorom, ktorí nás v boj proti korupcii, plytvaniu a zneužívaniu moci podporili.
Nudiť sa isto nebudeme ani v roku 2022. Okrem spomínaných aktivít chystáme v súvislosti s miestnymi i regionálnymi voľbami aj monitoring volebných kampaní či tradičné rebríčky transparentnosti samosprávnych krajov a stovky najväčších miestnych samospráv. Pracujeme na novom hodnotení sudcov, pripravujeme analýzy registra partnerov verejného sektora, verejných obstarávaní či aktualizáciu dát o činnosti prokuratúr. Sledovať ďalej mienime aj prideľovanie koronadotácií, výberové konania, legislatívne kroky i zlyhania vlády. Pokračujeme ďalej, držme si palce!
Michal Piško
Pridajte sa a podporte nás aj finančne, nech Slovensko v boji proti korupcii nestráca dych ani v roku 2022. Ďakujeme!