Menu Zavrieť

Chcel som aspoň troškou prispieť k zmene10 min čítania

Dominik Mecko sa k Transprency pridal vo februári 2019. Aktuálne študuje ekonómiu v holandskom Rotterdame. Pred štúdiom v zahraničí sa venoval športu a nekalé praktiky, ktoré v ňom zažil, boli jednou z pohnútok, prečo sa rozhodol pre dobrovoľníctvo v boji proti korupcii. Ďalšími boli príležitosť podporiť správnu vec a získať skúsenosti z oblastí ako analýza dát a textu a marketing neziskovej organizácie. Za rok 2020 sme ho nominovali i na dobrovoľnícke ocenenie Srdce na dlani. Transparency pomáha aj tvorbou titulkov – naposledy ku kampaňovému videu k novej knihe, ktorú podporil aj ako darca.

Prečo si si vybral Transparency ako organizáciu, ktorej ponúkaš svoj čas a zručnosti ako dobrovoľník?

Dávnejšie som sa hlásil do organizácie LEAF, ktorá zabezpečuje stáže slovenským študentkám a študentom v zahraničí počas leta v slovenských organizáciách. Tam mi vnukli myšlienku, že hľadajú aj ľudí, ktorí robia niečo vo voľnom čase – dobrovoľníctvo. Dovtedy som ani nevedel, že sa niečo také dá ani čo dobrovoľníctvo obnáša.

Téma boja proti korupcii mi je veľmi blízka. Od malička som sa s korupčnými praktikami stretával v športe, ktorému som sa venoval. Veľmi mi to prekážalo, a chcel som aspoň svojou troškou prispieť k tomu, aby sa situácia zmenila. Pred vyše dvoma rokmi som prestal športovať a teraz už nemám pocit priameho kontaktu s korupciou.

Ak by bola v Transparency úloha spojená s riešením korupcie športe, rád by som sa do nej zapojil. Aktuálne sa však táto téma nejaví ako priorita spoločnosti, pálčivejšie sa zdajú skôr problémy v zdravotníctve či súdnictve. Najmä teraz, v časoch pandémie, rieši sa zdravie a ekonomika, a nie, či Ferko hrá za dvetisíc alebo nehrá. Boj proti korupcii v športe je v takom štádiu, že keď sa niekto ozve, rýchlo ho “dajú do zabudnutia.” Napríklad, keď sa hokejista Pospíšil ozval do médií, že niektoré veci nie sú dobré, skončilo to vtipnou tlačovkou, že si to vymyslel, bez možnosti obhájiť sa. Hoci jeho komunikácia nebola ideálna, vedenie ho upratalo a celá téma išla do koša.

Akou úlohou začala dobrovoľnícka spolupráca? 

Najskôr som prišiel do Bratislavy podpísať dobrovoľnícku zmluvu a hneď potom som ostal na internej prednáške pre zamestnancov a dobrovoľníkov Transparency o vizualizácii dát v mediálnych výstupoch. O tom, ako cez dáta rozprávať príbehy, že je oveľa dôležitejšie ako človek prezentuje dáta a poznatky než napísať snímok prezentácie plný textu. Po prednáške som si pozeral nástroj na spracovanie dát a tvorbu grafov Flourish. Tieto poznatky mi neskôr pomohli, keď som počas stáže v inej organizácii robil reporty.

Úplne prvé zadanie, na ktorom som pracoval, bola kontrola komentárov pri článkoch na blogu Transparency. Pozeral som tie nenávistné – hejty. Dovtedy som nemal skúsenosť s tak detailnou kontrolou hejtov v organizácii.

Medzi prvými zadaniami bolo aj testovanie funkčnosti portálu Transparency akadémii. Kontroloval som užívateľskú skúsenosť webu (tzv. user experience) – či tam nie sú chyby. Tvorba letákov ku podujatiam zameraným na staršiu generáciu ma bavila, najmä keď som mal spätnú väzbu, že sa rýchlo rozdali a mali úspech. Potom som vypomáhal pri tvorbe vizuálu kampane o rybách. To mi bolo blízke, lebo už predtým, ako som sa pridal k Transparency ma veľmi zaujímali majetkové priznania politikov. Našiel som v nich aj subjektívny nesúlad, keď sa politici tvária ako malé ryby –no už navonok sa ich majetkové priznanie a vystupovanie veľmi nezhoduje.

Dobrovoľník Dominik Mecko pomáhal aj na diaľku z domu počas pandémie koronavírusu

Spomínaš si na úlohu, pri ktorej si sa naučil niečo nové? 

Pri prekladoch zo slovenčiny do angličtiny. Na jar 2020 pri prekladaní výstupov o koronakríze – verejných zákazkách a obstarávaní, zmluvách a cenách zdravotníckeho materiálu. Tiež vybrané časti výročnej správy Transparency. Toto zadanie sa mi veľmi páčilo, bol to zaujímavý a aktuálny obsah, ktorý som rád čítal a zároveň som pomohol, tým, že som ho preložil.

V online priestore sa objavujú aj negatívne reakcie na prácu Transparency, ako však reaguje tvoje okolie na dobrovoľníctvo v našej organizácii?

Pred parlamentnými voľbami 2020 som sa zapojil aj na facebooku Transparency do diskusie pod príspevkom, kde sa diskusia vyostrila. Nie však ako dobrovoľník Transparency, ale z vlastnej iniciatívy. Keď Transparency odhalilo chybu v predvolebnom kampaňovom príspevku Zuzany Plačkovej na instagrame, ktorý si objednala strana SaS. Transparency zverejnilo veľmi konštruktívnym spôsobom zistenie, že to nie je v súlade s volebnými pravidlami.

Keďže pracujem so sociálnymi sieťami,  viem, aké sú pravidlá súťaží na nich, a to nielen v čase predvolebných kampaní. Plačkovej príspevok bol značne proti pravidlám siete a proti pravidlám volieb. Stačilo uznať, že sa stala chyba. Snažil som sa jednému z diskutujúcich vysvetliť, že nemá pravdu. Nikto nehovoril, že sú to ukradnuté milióny, išlo o to, že je tu určité pravidlo a porušilo sa. Je jedno, či to je personálna chyba alebo nie. SaS sa v tom čase profilovala ako strana, ktorá chce priniesť Slovensku pozitívnu zmenu dodržiavanie pravidiel. Práve preto som apeloval, že mali ísť príkladom – keď dôjde k pochybeniu, namiesto odvádzania pozornosti na niečo irelevantné je lepšie priznať, že sa stala chyba.

Málokto z môjho okolia vie, že som v tíme Transparency ako dobrovoľník, nechválim sa tým. Nie všetci majú znalosť o možnostiach občianskeho angažovania sa. Zároveň  som stretol ľudí, ktorí vnímajú Transparency negatívne skrz rôzne dezinformácie. Vždy som si však myslel, že v Transparency pracujú múdri a šikovní ľudia, ktorým záleží na tom robiť viac ako rutinnú prácu. Ľudia, ktorí sú viac angažovaní, a záleží im viac na tom, čo za nimi vidno než na závratnej kariére či vysokom plate. To sa mi aj potvrdilo.

Svoj čas si nám venoval aj prácou na titulkovaní našich videí. Ako hodnotíš svoje zapojenie do tohto dobrovoľníckeho zadania?

Ako prvé som titulkoval video o rebríčku samospráv, ktorý sa zverejňuje každé dva-tri roky. Titulky v textovom editore som pripravil aj na kampaňové video na knihu Moc Korupcie. Vtedy som písal časy titulkov manuálne – akoby kvázi programovací jazyk, no nejde o programovanie. A túto knihu som potom aj podporil finančne, aby vznikla.

Titulkoval som aj spot k monitorovaniu predvolebných kampaní v 2020. Bavilo ma titulkovanie všetkých videí, hoci to nie je kreatívna činnosť. Treba pritom rozmýšľať nad časovým bodom, kde to zosynchronizovať, a aby z textu nebolo na obrazovke v jednom momente priveľa. Po zapracovaní sa to prestáva byť tvorivé, a človek pritom aj trochu mentálne vypne.

Zaúčal som do tvorby titulkovania pre Transparency Youtube kanál aj ďalšiu dobrovoľníčku – Soňu. Bolo to počas prvej vlny pandémie, takže na diaľku cez ZOOM. Ukázal som jej, ako sa pridávajú titulky na youtube cez funkcionalitu (už mala skúsenosť s klasickým titulkovaním), ktorá sa volá “Community translations.” Youtube má vizuálny editor, sám prečíta tie titulky, no musí ich schváliť majiteľ účtu.

Zaúčanie dobrovoľníčky do online titulkovania videa z Transparency Youtube kanálu

Čo ťa presvedčilo podporiť vznik našej knihy ako darca? Aký bol Tvoj prvý pocit, keď si ju držal v rukách po doručení?
Páčila sa mi samotná myšlienka knihy, lebo Transparency je veľakrát vo verejnom priestore označovaná nálepkami, ktoré asi jej neprináležia. A kniha odhaľuje pozadie celej tej práce, čo častokrát dokáže ľuďom zmeniť pohľad na vec – ak majú možnosť prečítať si o tom. Napríklad, ak by niekto povedal, že Transparency financuje niekto, kto ho nemá financovať, ale v realite to tak nie je, práve kniha môže ukázať, že realita je úplne iná.

Zároveň ma oslovuje myšlienka, že Transparency je neziskovka a ani kniha nemá účel zisku. Vďaka crowdfundingu sa výtlačky dostanú aj k ostatným ľuďom a do knižníc, čo sa mi tiež páčilo. A tiež som si ju chcel prečítať. (úsmev)

Na prvý dojem, keď som zásielku otvoril deň pred Vianocami, ma zaujal jej dizajn – tri otvory ako metafora – diery do korupcie. Ešte som ju nestihol prečítať,  pod stromček som dostal päť kníh a dve som rozčítal ešte pred Vianocami. Zatiaľ som si ju vystavil, kým dočítavam predchádzajúce knihy.

Vianočná nádielka nášho dobrovoľníka Dominika

Zmenilo sa niečo, odkedy si dobrovoľník?

Čím ďalej tým viac si myslím, že meniť niečo okolo seba je ťažké. Nie nemožné, ale náročné. V slovenskom športe sa veľa nezmenilo. V mojom športovom klube aj zväze bolo viac iniciatív meniť veci. Veľa vecí sa pohlo k lepšiemu, stále to nie je zmena, ktorá sa proklamovala. Aj šport je obrazom našej spoločnosti.

V spoločenskom dianí to vidím dosť podobne. Na nejakú spoločenskú objednávku vznikne množstvo sľubov či ráznych tvrdení, no v konečnom dôsledku sa zaoberáme úplne inými problémami. Vnímam teda túto paralelu zo športu, že stále chceme niečo zmeniť, možno nie vždy nutne k lepšiemu, ale v konečnom dôsledku sa vrátime k nepodstatným témam a veci, ktoré sme chceli zlepšiť, zostávajú v úzadí.

Koľko času daruješ mesačne dobrovoľníctvu? 

Záleží podľa toho, koľko mám toho do školy, do práce, a ako to všetko zvládam. Boli obdobia, keď som pomáhal viac, aj iné, keď menej. Dosť sa to mení. V lete 2019 som mal čas na viac úloh. Počas korona obdobia odhadom dve hodiny týždenne.

Zhovárala sa Zuzana Grochalová

Za pomoc pri prepise rozhovoru z audiozáznamu do textovej podoby ďakujeme dobrovoľníčkám Kataríne Kubíčkovej a Veronike Ághovej.