Tatiana Weissová aktuálne pôsobí ako datový analytik v Prahe, pochádza z východu Slovenska, vyštudovala škandinavistiku. Spolupracuje s Transparency na diaľku nielen na analytických zadaniach. A stretli sme ju aj osobne, keď pricestovala na víkendový seminár v Tatrách.
V rozhovore vysvetľuje rozdiel vo vnímaní dobrovoľníctva v stredoueurópskom priestore a v škandinávskych krajinách. Vo voľnom čase chodí na jógu, prechádzky a snaží sa športovať, osvedčil sa jej aj digitálny detox.
Čo Ťa motivovalo pridať sa k Transparency?
Už niekoľko dobrovoľníckych skúseností mám. Vždy pre mňa bolo dôležité vykonávať popri škole alebo práci aj nejakú vedľajšiu činnosť, ktorá mi dáva zmysel. Transparency som sledovala na sociálnych sieťach – instagrame a facebooku. Ale nepoznala som osobne nikoho z Transparency.
Dôvod, prečo som sa prihlásila do Transparency, bola súčasná dezinformačná situácia na Slovensku. Veľmi ma trápila. Dezinformácie na Slovensku fungujú, pretože tu máme veľmi nízku dôveru v inštitúcie.
Mám kontext v škandinavistike a v škandinávskych krajinách je táto téma veľmi silná. Ak chceme vybudovať dôveru v inštitúcie, tieto musia bojovať s dezinformáciami, potom musia fungovať stopercentne. Tým pádom potrebujú kontrolu.
Sú rozdiely medzi vnímaním a praxou dobrovoľníctva na Slovensku a v Česku či škandinávskych krajinách?
Medzi českým a slovenským prostredím v zásade nie. No vnímam rozdiel medzi švédskym a stredoeurópskym. Vo Švédsku je veľmi zaujímavé, že nepoviete „robím dobrovoľníka,“ ale poviete „pracujem pre Transparency.“ A nikoho nezaujíma, že či bezplatne alebo nie. Aj o dobrovoľníctve sa zvykne komunikovať ako o práci, hoci máte zväčša aj inú prácu na hlavný pracovný pomer. Dobrovoľníctvo sa tam berie ako veľmi vážne, nielen ako niečo vedľajšie.
Spomenieš si na prvú dobrovoľnícku úlohu, ktorej si sa venovala?
Bol to prepis audiozáznamu relácie – podcastu Ekonómia ľudskou rečou do textovej podoby. Pomáhala som si strojovo a potom som to editovala. Trvá to dlhšie, než si človek myslí. Myslela som si, že ak to má hodinu, prepis bude trvať tak dve. No niekedy nad tým dokážem stráviť aj tri hodiny. Človek si to musí vypočuť viackrát, najmä ak hovorená veta nedáva zmysel.
Ktoré zo zadaní ťa bavilo viac ako ostatné?
Venujem sa i pracovne analytike, veľmi ma bavia analytické úlohy. Nedávno som dokončila darkyne a veriteľky politických subjektov. Vo finálnom výstupe sme sa zaoberali tým, koľko percent žien bolo darkýň v prezidentskej aj v samosprávnej volebnej kampani. Z datasetu sme zisťovali, koľko percent darkýň z celkového množstva poslaných darov podporilo finančne svojho kandidujúceho.
Pracovala som s výpismi z transparentných účtov kandidátov. Dataset bolo treba mierne poopraviť. Následne sme odhadovali, či išlo o ženu alebo muža. To sa previedlo do analytických nástrojov a tam sa zobrazovalo koľko percent darkýň podporilo svojho kandidáta. Spracovala som to cez nástroj Tableau. Posielala som upravený excel súbor.
Naučila si sa niečo počas dobrovoľníctva v Transparency?
Paradoxne som sa viac naučila z mediálnych zadaní – napríklad titulkovanie videí, prepisovanie rozhovorov, ich editovanie.
Dobrovoľnícka spolupráca s Transparency je skvelá práve pre mediálnu gramotnosť. Veľmi málo publikujem na sociálnych sieťach, väčšinou iba prezdieľam niečo, čo sa mi páči. Rôzne zručnosti, ku ktorých rozvoju som aj mala prostredníctvom Transparency tréningy, oceňujem ako super skúsenosť.
Zúčastnila si sa aj workshopov v online formáte osobne. Vrátane víkendového seminára v Tatrách na jeseň 2023. O čom to bolo?
Práve o téme dezinformácií v slovenskom priestore. Téma mi sadla, ako som spomínala, ide o moju hlavnú motiváciu dobrovoľníckej spolupráce s Transparency, naviac počas podujatia v kontexte úlohy inštitúcií v boji proti nim. Na programe boli rôzne prednášky, obsahovo to pre mňa bolo veľmi zaujímavé, stretla som ľudí z viacerých iniciatív, ktoré som dovtedy sledovala online – študenti z Masarykovej univerzity a ich projekt Fakescape! InfosecuritySK, od ktorých počúvam podcast Dezinfo report. Prekvapilo ma, že sú to veľmi mladí ľudia, pretože sa predierajú riadnym hnojom.
Stretli sa Tvoje očakávania o dobrovoľníckej spolupráci s realitou?
Nemala som presné očakávania, skôr potrebu spraviť niečo zmysluplné. Dobrovoľnícka aktivita je najlepším liekom na bezmocnosť. V tomto smere sa to naplnilo.
Na akom aktuálnom zadaní pracuješ v spolupráci s Transparency?
Tiež na analytickom, ktoré mapuje súčasné naratívy, a to aj dezinformačné alebo nejakým spôsobom nenávistné alebo kontroverzné. Snažíme sa vytvoriť nejaký komplexnejší nástroj, ktorý môže dlhodobo niečo také monitorovať. Podkladom k tomuto zadaniu sú vyscrapované dáta zo sociálnych sietí. Vyscrapované znamená, že je to prenesené akoby z toho webu do Excelu.
Spomínala si, že na víkendovom seminári v Tatrách boli rôzni ľudia z rôznych platforiem. Komu by si tento formát odporučila? Kto by podľa teba mohol benefitovať z takéhoto víkendového formátu?
Je to skvelá kombinácia oddychu a networkingu. Zároveň sa niečo nové naučíte. Je to vhodné pre úplne každého, v každom veku, s akýmkoľvek záberom, s akýmkoľvek backgroundom. Ak by som mohla trošku vyzdvihnúť už spomínané Švédsko, tam je oveľa bežnejšie, že prierez ľudí je na celom vekovom spektre, dokážu naozaj zahrnúť aj starších ľudí, ktorí potom majú mediálnu gramotnosť skutočne na výbornej úrovni.
Ako Tvoje okolie reaguje na informáciu o dobrovoľníctve pre Transparency?
Občas niečo o tom, na čom aktuálne pracujem, prezdieľam na sieťach. Väčšinu sú reakcie pozitívne. No keďže to nie je moja práca na plný úväzok, stane sa, že to niekoho milo prekvapí. Najmä, keď sa organicky šíria výstupy, na ktorých spolupracujem.
Pre koho je dobrovoľníctvo ideálne ? Treba alebo osobnostné predpoklady špecifické zručnosti?
Úplne rovnaká odpoveď ako pri odporúčaní pre spomínaný víkendový seminár – pre všetkých. Potrebné sú skôr takzvané mäkké zručnosti, no najmä chuť.
Pre mňa je veľmi veľkou hodnotou solidarita. Vnímam v jej nedostatku aj súvislosť s dezinformáciami a celkovou politickou situáciou na Slovensku. Vždy by sme sa mali pozerať nie iba smerom, kam nahor sa ešte môžem dostať, čo ešte si môžem dať za métu. Mali by sme sa pozrieť aj opačným smerom, ako sa darí ľuďom v našom okolí. Nie iba našej rodine alebo kamarátom, ale naozaj všetkým ľuďom. A položiť si otázku, či sa naozaj majú tak dobre, ako sa máme my. A zamyslieť sa, čo pre nich môžeme spraviť. Môže to byť veľmi ťažké, môžeme v tom veľakrát zlyhať. No ak vôbec nastane zmena myslenia, dostaneme sa vďaka tomu veľmi ďaleko.
Ak máte chuť nejakým spôsobom priložiť ruku k dielu, dobrovoľníctvo je ideálny spôsob.
Rozhovor viedla Zuzana Grochalová
Za prepis záznamu rozhovoru vrúcne ďakujeme našej dobrovoľníčke Zuzane Sopoligovej.