Po volebnej sobote riaditeľ slovenskej pobočky poskytol pre ČT24 komentár k priebehu kampane na prezidentskú funkciu a jej financovaniu.
K výsledku slovenských prezidentských volieb pridáme ďalší komentár. V spojení s nami je Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko. Dobre odpolední.
Slovenská pobočka Transparency monitoruje transparentnosť a férovosť volieb už v piatych voľbách po sebe. Zameriame sa na tri oblasti. Jednou je transparentný účet. Pozeráme sa na to, do akej miery môže verejnosť kontrolovať výdavky skutočné výdavky na kampaň v reálnom čase. Tiež sa pozeráme na financovanie kampane, teda to do akej miery ľudia vidia, z čoho kandidát alebo strana svoju kampaň financuje, do akej miery je to financovanie dôveryhodné. Tretia oblasť je informovanosť o kampani, povedzme zverejnenie volebného programu, označovanie sponzorovaných statusov, či kandidujúci komunikuje s elektorátom, či je ochotný informovať o svojich majetkových pomeroch.
Pokiaľ ide práve o transparentnosť, zakladá sa i na tom, čo ukladá kandidátom zákon, ale aj na dobrovoľnosti. Podstatnejšia je povinnosť viesť spomínaný transparentný účet. Na ňom si môže ktokoľvek skontrolovať výdavky a príjmy kandidujúcich. Prax však ďaleko zaostáva za zákonným rámcom, čo vidíme aj v týchto voľbách. Transparentný účet možno veľmi ľahko obchádzať. Pokiaľ kandidát chce, nedozvieme sa o jeho výdavkoch a príjmoch v reálnom čase dokopy takmer nič.
Skúste byť, prosím, konkrétnejší. Tretia strana investovala do aké kampane? Za koho? Proti komu?
Tých kampaní bolo naozaj veľa. Viac sa ich objavilo hneď po prvom kole. No už pred nim bola asi tá najvýraznejšia prostredníctvom časopisu ExtraPlus. Ten vychádza v pomerne malom náklade a má pomerne malé zisky. Zrazu však bolo vydaných šesťstopätnásťtisíc kusov. Náklad špeciálneho vydania bol zadarmo distribuovaný do schránok po celom Slovensku. Dali sme si naceniť tento náklad, vyzerá to na náklady asi na deväťdesiattisíc eur. Tieto neboli v žiadnej kampani priznané. Ani nemohli byť, pretože tretia strana, ako som spomínal, oficiálne kampaňovať ani nemohla, no pritom tento časopis jednoznačne robil kampaň v prospech jedného z kandidátov a naopak druhého kandidáta napádal.
Líšila sa predvolebná kampaň od tej pred minulými prezidentskými voľbami? Či už v miere transparentnosti alebo vo výške výdavkov?
Kampaň bola menej transparentná, menej férová a hlavne, tá transparentnosť veľmi pokrivkávala. Takéto veľké nedostatky sa ani v tej minulej kampani neobjavili. Verejnosť až do momentu niekoľko týždňov alebo mesiacov po prezidentských voľbách nebude vedieť, z čoho kandidát víťaz volieb svoju kampaň zafinancoval. A na aké konkrétne účely, a akým konkrétnym agentúram dodávateľom platil len za prevádzkovanie tejto kampane. Aj pri celkovej výške vynaložených prostriedkov sú zásadné rozdiely medzi aktuálne skončenou a predošlou kampaňou na prezidentskú funkciu. Práve spomínané tretie strany ešte predchádzajúcich voľbách zakázané neboli. Niekoľko politikov a politických strán robilo oficiálnu kampaň, zaregistrovali sa a robili oficiálnu kampaň v prospech kandidátov. Tým pádom sa do volieb dostalo viac peňazí a v roku 2019 išlo o približne 3,6 milióna eur, čo boli výdavky na kampaň všetkých kandidujúcich. V aktuálnych voľbách išlo o prostriedky dosahujúce tretinu zo sumy v kampani z roku 2019, teda niečo cez milión eur. No ešte tam výrazné výdavky najmä v prípade P. Pellegriniho budú musieť pribudnúť.