Šesť rokov sme sa od ministerstva zahraničných vecí snažili získať informácie o kauze slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Súdy nám v sporoch dali za pravdu, no k ďalším požadovaným dokumentom sme sa aj tak nedostali. Lebo neexistujú.
Kauza slovenského predsedníctva v Rade EÚ onedlho „oslávi“ šieste výročie. V novembri 2016 sa vtedajšia zamestnankyňa Ministerstva zahraničných vecí Zuzana Hlávková rozhodla neuspokojiť s pokútnym prístupom ministra Miroslava Lajčáka a zverejniť kauzu predražených a netransparentných zákaziek. Išlo napríklad o veľkolepé predstavenie loga slovenského predsedníctva agentúrou Evka, ktorá galavečer otvorila nápadne podobným videom ako snem Smeru v roku 2015. Podozrenia ale vzbudzovali aj ďalšie sprievodné podujatia organizované napríklad bratislavskou spoločnosťou REDHOUSE promotion. Tá podľa médií sídlila v rodinnom dome Igora Kováča, vtedajšieho organizátora kampaní politickej strany Smer.
V Transparency sme Zuzanine podozrenia mesiace overovali a snažili sa dostať aj k podkladom, prečo a ako ministerstvo a jeho dcérska organizácia Správa účelových zariadení (SÚZA) vybrali práve tieto agentúry. Naše infožiadosti ani osobná návšteva ministerstva k uspokojivým odpovediam neviedli, preto sme sa s dvomi žalobami obrátili aj na súdy.
Roky čakania na linky
Tie nám postupne dávali aj po odvolaniach za pravdu, v lete 2022 sme napokon od Ministerstva zahraničných vecí obdržali rozhodnutia o oboch našich infožiadostiach. Ako sa s nimi ministerstvo po rokoch sporov vyrovnalo?
Prvú, týkajúcu sa umelcov a dodávateľov pri predstavovaní loga v réžii agentúry Evka a tiež pri následnom otváracom koncerte pre verejnosť (ktorý zabezpečovala agentúra Viva Musica! súčasného šéfa SND Matej Drličku), ministerstvo pôvodne zamietlo z dôvodu prebiehajúcej kontroly. Potom, čo krajský súd skonštatoval absurdnosť uvedeného záveru, nám ministerstvo konečne zaslalo niekoľko podkladov, no s vysvetlením, že časť informácií nemá k dispozícii. Stručne povedané, dostali sme zmluvy a faktúry (vrátane kontraktu s Agentúrou Evka), z ktorých bola väčšina už predtým zverejnená v centrálnom registri zmlúv.
Kontrakty s umelcami sme nedostali z dôvodu ochrany osobných údajov, resp. duševného vlastníctva. Ministerstvo nám neposkytlo ani podklady k výberu dodávateľov z dôvodu, že „požadované informácie nemá k dispozícii“. V odpovedi zdôrazňuje, že nezákonnosť výberu agentúry Evka ani Viva Musica! kontrolné orgány nepotvrdili. Odpoveďou ministerstva sa však z nášho pohľadu definitívne spečatili od začiatku prezentované podozrenia, že výberový proces na dodávateľov agentúr či umelcov reálne ani nenastal.
Neexistujúca súťaž
Druhá žiadosť o informácie sa týkala obstarávacích podkladov k uzatvoreniu zmluvy so spoločnosťou REDHOUSE promotion, ktorú uzatvárala ministerská organizáciu Správa účelových zariadení. V tomto prípade ministerstvo podalo kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd, ktorý nám dal za pravdu. V Transparency sme sa v zastúpení advokátskej kancelárie Janíček Legal obrátili so sťažnosťou aj na Ústavný súd, ktorý potvrdil, že čakať takmer päť rokov na informácie je neprimerane veľa.
Ministerstvo naše odvolanie aj tak zamietlo. Všetky existujúce podklady nám vraj už boli doručené a iné neexistujú. Ministerstvo dokonca priamo konštatuje, že SÚZA, ktorá bola poverená realizáciou zákazky, oslovila iba spoločnosť REDHOUSE promotion a žiadne ďalšie obstarávanie sa nekonalo. Keď teda ministerstvo v roku 2016 tvrdilo, že „v súťaži boli traja uchádzači a kritériom na výber úspešného uchádzača bola najnižšia cena, ktorú poskytla firma Redhouse promotion“, očividne klamalo.
Pachuť kauzy
Aj keď pri kauze predsedníctva šlo rádovo len o státisíce eur a z hľadiska šafárenia s verejnými peniazmi tak o menšiu kauzu, výrazná pachuť zostáva. Vtedajší čelní predstavitelia moci neváhali na odvážnu štátnu zamestnankyňu útočiť. Premiér Robert Fico jej výpoveď zhadzoval ako údajné „babské reči“, kauzu označil za „cielený útok na úspešné slovenské predsedníctvo“ a novinárom, ktorí o prípade informovali, nadával do „protislovenských prostitútok“.
Kauza poukázala aj na zásadné limity verejnej kontroly. Zdá sa nám absolútne neprijateľné, aby verejnosť musela na informácie čakať takmer šesť rokov a najprv vyhrať niekoľko súdnych sporov. Aj táto skúsenosť by mala byť pre každú protransparentnú vládu motiváciou upraviť pravidlá v prospech verejnej kontroly. V legislatívnom procese je práve opäť novela infozákona, začať možno teda ihneď.
Príbeh, ktorý neskôr potvrdzovali aj ďalší zamestnanci ministerstva, a ktorého opodstatnenosť dokresľujú aj rozhodnutia súdov a aktuálne (ne)poskytnuté informácie ministerstvom, však mal nepochybne aj svoju pozitívnejšiu stránku. Zuzana po zverejnení kauzy dostala aj veľké množstvo podporných emailov a telefonátov, spolu s jej exkolegom z ministerstva Pavlom Szalaiom získali v roku 2017 za svoju odvahu aj ocenenie Biela vrana. Voči nečestným praktikám sa častejšie začali ozývať aj ďalší zamestnanci verejnej správy. V Transparency sa nám podarilo zorganizovať aj sieť firiem, ktorá je takzvaným whistleblowerom pripravená poskytovať pomoc a podporu. Dnes má túto úlohu už v popise práce aj priamo štát, ktorý vlani sprevádzkoval nový nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov.
Verme, že každá ďalšia Zuzana, to už pri obhajobe verejného záujmu bude mať zase o čosi jednoduchšie.
Stručná chronológia kauzy:
- Slovensko malo v roku 2016 vôbec po prvý raz prevziať rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí sa rozhodlo pri tejto príležitosti predstaviť osobitné logo, a to na otváracom ceremoniály
- Zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí v Zuzana Hlávková a jej kolegovia v roku 2015 identifikovali viaceré pochybné zákazky, predraženia a netransparentné výbery dodávateľov, ktoré mali blízko vtedajšiemu vládnemu Smeru. Keď neuspeli u ministra, rozhodla sa Zuzana prípad zverejniť, a to formou spolupráce s Transparency International Slovensko
- Zuzana Hlávková identifikovala viacero imaginárnych prieskumov trhu, ktoré mali odobriť výber vopred vybraných eventových agentúr, na organizáciu kultúrno-spoločenských podujatí spojených s predstavením slovenského predsedníctva. Medzi nimi figurovala aj Agentúra Evka
- Médiá koncom roka 2016 informovali o ďalších predražených dodávkach tovarov a služieb, medzi nimi zarobila aj firma Redhouse promotion, blízka spolupracovníkom Smeru
- Transparency podala na Ministerstvo zahraničných vecí dve infožiadosti, týkajúce sa vysvetlenia výberu dodávateľov. Po nesprístupnení informácií sme podali aj žaloby
- Súdne spory sa v oboch žalobách ťahali až do roku 2022. V oboch prípadoch ministerstvo prehralo, no proti jednému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podalo kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Pre pretrvávajúce prieťahy v konaní podala Transparency sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý vôbec po prvý raz konštatoval, že právo na informácie má aj časový rozmer. Čakať na informácie päť rokov je podľa neho priveľa.
Ján Ivančík
Ak považujete verejnú kontrolu politikov za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!