Transparency International zanalyzovala zmluvy najväčších verejných nemocníc za vyše päť rokov a takmer tri miliardy. Z pokriveného trhového prostredia v slovenskom zdravotníctve ťažia aj viacerí kontroverzní dodávatelia.
Verejné zdravotníctvo na Slovensku trpí na neudržateľné financovanie, v ktorom sa niekoľkoročné cykly postupného zadlžovania končia jednorazovými oddlženiami. Verejným nemocniciam je jasné, že platby zo zdravotných poisťovní nestačia na pokrytie ich nákladov, preto sa ich vedenie často ani nesnaží o vyrovnaný rozpočet. Neuhrádzajú platby do Sociálnej poisťovne a meškajú aj s platbami faktúr súkromným dodávateľom tovarov a služieb. Tlačia pred sebou guľu dlhov, ktorá rastie novými nezaplatenými faktúrami a penále z omeškania. Neschopnosť splácať faktúry včas nielen komplikuje nemocniciam zjednávanie zliav, ale zvýhodňuje aj veľkých dodávateľov, ktorí si čakanie na mnohomesačné splatenie pohľadávok môžu dovoliť.
Kto robí biznis s nemocnicami?
V Transparency sme sa rozhodli bližšie pozrieť, ako v tomto problematickom prostredí vyzerajú nákupy najväčších verejných slovenských nemocníc. Teda aký objem peňazí sa v tomto biznise točí, čo nemocnice nakupujú, od akých firiem, a kto za najväčšími dodávateľmi stojí. Tieto údaje je možné vyčítať len z faktúr. Tie však nemocnice zverejňujú v rôznej kvalite, niekedy sú nekompletné, vyžiadali sme si ich teda v rovnakej štruktúre cez infozákon.
Komplexnú analýzu najväčších dodávateľov v zdravotníctve štát nerobí, pričom by mohla pomôcť aktérom lepšie sa zorientovať v nemocničnom biznise, zistiť, či sú dodávateľské firmy zdravé, či riadne platia dane a komu skutočne – alebo na papieri – patria.
Z dvanástich najväčších nemocníc sme tak získali zoznam faktúr, ktoré boli vystavené dodávateľom služieb a tovarov medzi 1. januárom 2016 a 31. májom 2021. Detailnejšie sme sa pozreli na 100 najväčších firiem z pohľadu objemu vystavených faktúr nemocniciam. Medzi týmito firmami sú slovenské sestry veľkých nadnárodných firiem ale aj firmy, ktorých názvy bežnému človeku veľa nepovedia.
Za obdobie necelých päť a pol roka prijali nemocnice faktúry za 2,94 miliardy eur. To je asi 100 eur na obyvateľa Slovenska na rok – a to hovoríme len o dvanástich najväčších nemocniciach. Medzi prijatými faktúrami prevládali úhrady za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál (ŠZM), techniku, krvné preparáty, energie, ale aj za služby ako upratovanie, stravu, diagnostiku a podobne. Časť faktúr súvisela s penále a postúpenými záväzkami – to je dopad kolotoča zadlžovania nemocníc.
Časť faktúr sme nedokázali zaradiť do kategórií. Národný onkologický ústav a Fakultná nemocnica v Nitre nám poslali všetky faktúry bez popisov plnenia, čo znamená, že ich nemajú spracované v systematickej forme. Ich faktúry dovedna za 385 miliónov eur nevieme identifikovať, čo je pri ich objeme zarážajúce. Pre porovnanie, Kancelária prezidentky má rozpočet 4,6 milióna eur ročne. Ďalšie faktúry za 200 miliónov eur neboli popísané dostatočne detailne, aby sme ich vedeli zaradiť metódou vyhľadávania kľúčových slov. Celá tabuľka hodnotenia je dostupná TU.
Žraloci v zdravotníctve
Nákupy verejných nemocníc sme skúmali najmä preto, že sa v tomto biznise točia obrovské verejné zdroje. Médiá zverejnili niekoľko článkov, z ktorých je zrejmé, že viaceré z najväčších firiem vo verejnom zdravotníctve ovládajú – často cez netransparentné a komplikované štruktúry – osoby spájané s korupčnými kauzami alebo známi oligarchovia.
Top pätnástka firiem vystavila takmer polovicu objemu všetkých faktúr v skúmaných nemocniciach v danom čase. Samozrejme, pre viaceré z týchto firiem tvorí obchodovanie s nemocnicami iba časť obratu. Väčšiu časť tržieb a ziskov môžu napríklad tvoriť voľnopredajné lieky dostupné v lekárňach.
Napríklad firma PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie a.s. (člen nadnárodnej PHOENIX group) má tržby na úrovni až 700 miliónov eur ročne a nemocnice z toho tvoria len malú časť jej tržieb (v nami skúmaných nemocniciach to boli len 3 %). Do tabuľky sa dostal aj jeden dodávateľ energie – SPP, pre ktorý tvoria nemocnice zanedbateľnú časť tržieb (menej ako 1%).
Vďaka dátam z Finstatu sme mohli detailne zanalyzovať finančné dáta týchto firiem. Verejne dostupný Register partnerov verejného sektora nám umožnil zmapovať, kto za týmito firmami stojí. Pomohli nám aj viaceré média a články investigatívnych novinárov, ktorí už v minulosti našli v dostupných dátach zaujímavé prepojenia.
Pozadie niektorých firiem sa nedá jednoducho odkryť. Nemusí byť za tým ani vždy nekalý úmysel. Môže ísť o nadnárodné akciové spoločnosti obchodované na burze, ktoré riadne podnikajú a platia dane – aj medzi nimi sú však také, ktoré očividne optimalizujú dane, čo dokazuje aj jeden príklad z tohto blogu. A medzi niektorými slovenskými firmami môže ísť o špekulantov, ktorí úmyselne zakrývajú skutočných vlastníkov či o firmy, ktoré sa prostredníctvom svojich zahraničných sídel vyhýbajú plateniu daní.
Overovali sme aj konečných užívateľov stovky top firiem, ktoré s nemocnicami obchodujú. Pozitívnym signálom je, že klasické schránkové firmy či biele kone boli medzi nimi skôr výnimkami.
Oligarcha v pozadí
Najväčším dodávateľom veľkých slovenských verejných nemocníc bol v skúmanom období známy slovenský veľkodistribútor MED-ART (s objemom dodávok od roku 2016 v hodnote za takmer 330 miliónov eur). Druhé miesto v našom rebríčku patrí spoločnosti UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, ktorá veľkým nemocniciam dodala za posledných vyše päť rokov lieky či zdravotnícky materiál za viac ako štvrť miliardy.
Ide o spoločnosť s polmiliardovými tržbami ročne, za ktorou podľa denníka Aktuality.sk stojí známy oligarcha František Hodorovský. O Unipharmu sa v minulosti zaujímal aj Marián Kočner. Hodorovský stál za viacerými veľkými konkurzami. Napríklad pri krachu Chirany Prema, najväčšieho výrobcu zdravotníckej techniky vo východnej Európe – ešte v polovici deväťdesiatych rokov.
Ako napísal denník SME v profile podnikateľa z tohto septembra „pri Hodorovskom platilo a stále aj platí, že nikdy neviete, ktorá firma je jeho.” To, podľa dostupných dát, platí aj v jeho zdravotníckom portfóliu. Podľa registra partnerov verejného sektora je síce konečným užívateľom výhod firmy UNIPHARMA Milan Vrúbel, nadpolovičný podiel firmy je však založený v prospech Hodorovského firmy Slovkarpatia Danube. Podľa Aktualít „Milan Vrúbel tvrdí, že Hodorovský bol v prípade nákupu akcií Unipharmy v pozícii banky.”
Hodorovského SME v profile nazvalo aj Mr. Krach, lebo „kam prišiel, tam podniky krachovali”. Napríklad vytunelovaním Slovenskej kreditnej banky vyčerpal aj Fond na ochranu vkladov, na ktorého doplnenie sa potom skladala celá krajina. Je preto dobré registrovať, kde všade má Hodorovský svoje záujmy a poznať pozadie jeho obchodov – najmä, ak ide o biznis vo verejnom zdravotníctve, na ktorý sa skladáme všetci.
Nejasné vlastníctvo
Zaujímavým prípadom je aj desiata firma z rebríčka top dodávateľov najväčších slovenských nemocníc o ktorej sme písali už v roku 2015. Spoločnosť MEDICAL GROUP SK, a.s. sa do povedomia dostala už kauzou predraženého piešťanského CT prístroja. Podľa portálu UVOstat.sk Medical Group získala v zdravotníctve v rokoch 2014-2019 najviac verejných zákaziek, v priemere však súťažila len s jedným konkurentom. V médiách sa opakovane spomínalo prepojenie firmy na dnes už nebohého Pavla Pašku (bývalý predseda parlamentu za SMER, ktorý bol označovaný aj ako šedá eminencia slovenského zdravotníctva).
Firma mala prepojenia na daňové raje – na Cypre a neskôr v Belize. V minulosti bol oficiálnym vlastníkom firmy advokát Juraj Koval. Hoci už v minulosti sme v Transparency spochybňovali, že Koval je skutočný vlastník. Dnes je oficiálnym vlastníkom Stanislav Nižňanský prostredníctvom firmy MGSN s.r.o. (Juraj Koval zostal predsedom predstavenstva). Portál topky.sk písal o možných väzbách Juraja Kovala prostredníctvom jeho syna Igora na Pentu. Igor Koval bol do roku 2015 členom predstavenstva firmy Mediworx, za ktorou Penta stojí. Aktuality.sk našli zas nepriame prepojenia firmy Medical Group na Juraja Širokého. Jednoznačné dôkazy o tom, kto za firmou Medical Group skutočne stojí, však dodnes neexistujú.
Od sto miliónov tržieb do krachu
Meno JUDr. Igor Koval sa objavuje aj vo vlastníckej štruktúre ďalšieho veľkého distribútora liekov – PHARMOS a.s. (12. miesto v rebríčku dodávateľov). V lete tohto roku sa stal jej spoluvlastníkom. Vlastní polovičný podiel, druhú polovicu drží v rukách Marián Gurina z firmy Top Pharmex Rišňovce. Túto koncentráciu schvaľoval aj Protimonopolný úrad. Zdá sa, že rodine Kovalovcov sa vo farmabiznise darí – hoci firma PHARMOS zaznamenala v posledných troch rokoch pokles tržieb a v roku 2020 sa dostala do miernej straty.
Firma TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o. (13. miesto) mala v najlepších časoch 100-miliónové ročné tržby a v ostatných rokoch vždy vykazovala zisk. Nedávna správa o konkurze firmy preto prekvapila. Za krachom mala byť podľa zistení portálu Aktuality.sk jej druhotná platobná neschopnosť, teda nesplatené záväzky firiem, ktoré dlhovali Transmedicu.
Aj v prípade Transmedicu ide o firmu s prepojením na oligarchu Františka Hodorovského, ktorý je spájaný s mnohými konkurzmi. Najväčšími dlžníkmi Transmedicu sú podľa Aktuality.sk firmy vlastnené Milanom Kalmanom (dve z troch boli v konkurze) a s prepojením na Hodorovského. Ďalším dlžníkom Transmedicu je podľa Aktualít aj česká firma DisMed. DisMed sídlila donedávna v Česku na rovnakej adrese ako Transmedic International, dcéra slovenskej Transmedic Slovakia, pričom Transmedic International a DisMed mali aj rovnaké telefónne čísla.
Mimochodom, o firme DisMed sme písali v súvislosti s kampaňou neúspešnej strany Vlasť Štefana Harabina. Firma strane darovala dvakrát po 20-tisíc eur. Keď Transparency upozornilo na nelegálnosť tohto daru, firma ho vrátila. O mesiac nato zmenila česká firma TRANSMEDIC INTERNATIONAL s.r.o. svoj názov na AF Magra 1 s.r.o. a o ďalších 9 mesiacov opäť – na INTERNATIONAL FINANCIONAL s.r.o., s virtuálnym sídlom v pražskom paneláku.
Schránkový biznis
Firma InterMedical, spol. s r.o. je 38. najväčšou firmou v našom zozname a je zároveň jedna z mála, ktorá v štruktúre mala schránkovú firmu. Okrem 5 % podielu, ktorý priamo vlastnila Jana Porubská, ďalších 95 % vlastnila cyperská schránková firma LAURINDOL LIMITED. Stopercentný podiel vo firme LAURINDOL LIMITED vlastnil manžel Jany Porubskej – Juraj Porubský, ktorý mal na firmu aj záložné právo. Firma však bola pred vyše mesiacom z Registra partnerov verejného sektora vymazaná. Až do roku 2017 vykazovala miliónové tržby, v roku 2016 dosiahli 13 miliónov eur. Po roku 2017 začali tržby firmy prudko klesať, a to až na zanedbateľných 41-tisíc eur v roku 2019.
Práve v čase tohto útlmu firmy prebrali jej miesto medzi top dodávateľmi dve nové spoločnosti s podobnými názvami i ľuďmi v pozadí. Ide o InterMedical Plus, s.r.o. s tržbami v roku 2020 cez 12 miliónov eur (16. v našom rebríčku) a Intermedical Group, s.r.o. s tržbami cez 4 milióny eur (39.).
Podľa Registrov partnerov verejného sektora mali obe medzi rokmi 2019 a 2021 totožnú štruktúru, ba dokonca sa ich verifikačné dokumenty doslova zhodujú, teda s výnimkou základného imania a slov Plus, resp. Group v názve firiem. V oboch firmách vlastnil Juraj Porubský 25 % podiel priamo. Ďalších 25 % vlastnila cyperská schránka CELICIA LTD, v ktorej 100 % vlastnil tiež Juraj Porubský, jeho celkový podiel teda bol 50 %. Zvyšných 50 % priamo vlastnila Bibiana Šikulajová.
Na dôvody vlastnenia časti firmy prostredníctvom cyperskej sme sa opýtali aj jej konateľky a spolumajiteľky Bibiany Šikulajovej a aktuálnej druhej spolumajiteľky Jany Porubskej. Šikulajová nám napísala , že na cyperskej spoločnosti CELICIA LTD nikdy nemala priamu alebo nepriamu majetkovú účasť a štruktúru by teda mohol vysvetliť Juraj Porubský. Ten však zomrel vo februári 2021.
Jeho manželka, Jana Porubská, ktorá podiely zdedila sa vyjadrila, že činnosti obchodných spoločností boli aktivitami jej nebohého manžela a ona nikdy nevyvíjala žiadne aktivity v súvislosti s týmito spoločnosťami. Dôvod vlastníctva prostredníctvom cyperských schránok teda nevysvetlila.
Pozitívnou správou však je, že v najnovších verifikačných dokumentoch oboch firiem z júna 2021 už zahraničné schránky nefigurujú. Podiely, ktoré pôvodne vlastnila CELICIA LTD už vlastní priamo Jana Porubská.
Biznis je aj upratovanie
O pomerne veľké peniaze ide aj pri upratovaní nemocníc. Najväčším dodávateľom čistiacich prác slovenským nemocniciam je podľa našej analýzy firma SLOVCLEAN. Minulý rok ju vyšetroval kriminálny úrad finančnej správy pre podozrenie z porušenia daňových pravidiel. SLOVCLEAN bol v roku 2008 za kauzou predražených tendrov, po ktorej musel odísť vtedajší minister obrany František Kašický.
Za firmou stoja Martin Záhora a prostredníctvom firmy SLOVUNIT s.r.o. Helena Borguľová a Michal Borguľa. Ide o brata poslanca za stranu Sme rodina a niekdajšieho komunálneho poslanca Smeru Martina Borguľu. Martin Borguľa bol predsedom predstavenstva firmy SLOVUNIT do roku 2015. V roku 2013 získala firma zákazku na prenajímanie (väčšinou prázdnych) kancelárii ministerstvu práce – toho času riadeného Jánom Richterom zo Smeru.
Extraliga bielych koní
O firme DCX spol s.r.o. sme v Transparency písali už pred niekoľkými rokmi. V našej tabuľke najväčších firiem vo verejnom zdravotníctve je na 65. mieste, s celkovými tržbami z nemocníc v hodnote 7,5 milióna eur. Podľa našich informácii bol biznis firmy postavený najmä na dodávanie roztokov do nemocníc, čo je segment s nízkou maržou a pomerne veľkou konkurenciou.
V rokoch 2015-17 bol vo firme spoločníkom Igor Krnáč, bývalý šéf Finančnej správy SR za Radičovej vlády, ktorého v roku 2012 pre nefunkčný informačný systém daňovej správ odvolal vtedajší minister financií Ivan Mikloš. V januári 2020, keď už Krnáč v orgánoch firmy DCX nefiguroval, sa stal jej konateľom (a konečným užívateľom výhod) Pavel Sedlák. Časť firmy mal Sedlák formálne vlastniť prostredníctvom firmy EC4B so sídlom v americkom štáte Washington. Podľa Denník E cez tú istú firmu niekto vyberal zo skrachovanej finančnej skupiny Arca Investment formou „poradenstva” zisky.
Pavla Sedláka, ktorý má 68 rokov, označil investigatívny portál investigace.cz za „česko-slovenskú extraligu bielych koní”. V oboch krajinách vystupuje v stovkách firiem. Ako štatutár na Slovensku v 87 firmách a v ďalších stovkách ako štatutárny orgán. Presný počet nie je dohľadateľný online, lebo slovenský obchodný register zverejňuje v abecednom poradí pri vyhľadávaní podľa mena len prvých 500 položiek. Číslo firmy 500, v ktorej Sedlák vystupuje je pri písmene M (viaceré firmy sú však v registri uvedené dvakrát).
Mnohé z týchto firiem sú v likvidácii a majú obrovské dlhy voči daňovej správe, sociálnej alebo zdravotnej poisťovni. Ako trvalú adresu uvádza Sedlák zámok v českom Zruči nad Sázavou. Na danej adrese sídli mestský úrad. „Sú tu evidovaní buď bezdomovci alebo tí, ktorí bývajú v podnájme či na ubytovní a vlastník im zrušil trvalý pobyt,“ zistil portál Aktuality.sk. O Sedlákovi písal aj Ján Kuciak: „Jeho rukami prešli stovky firiem a väčšinou to nerozdýchali. Zostali po nich dlhy voči súkromným partnerom, ale aj voči štátu a poisťovniam.”
Hra na skrývačku
Podľa dát z Finstatu to aj s firmou DCX ide dole vodou – podľa Kuciakom opísaného scenára. Rok 2020 uzavrela takmer s miliónovou stratou, firma má aj dlh voči poisťovniam. A aktuálne sa voči nej vedie exekučné konanie.
Odpovede sme hľadali v sídle firmy DCX spol. s r.o. v bizniscentre na Ulici 29. augusta v Bratislave. Tam nám povedali, že firma DCX na adrese nesídli už asi rok a nevedia kam sa presťahovala. Všetky listy pre túto firmu posielajú naspäť odosielateľom. Pri našom odchode nám však dali ešte jedno meno a adresu, kde by sme mohli zastihnúť vlastníka. Nebola to však adresa ani Cloverdale Investment, ani EC4B International, ani adresa Pavla Sedláka. Bola to adresa firmy DCX Medical s.r.o. vo Zvolene.
Táto firma s veľmi podobným názvom vznikla na konci roku 2019 a tiež sa venuje veľkoobchodu s farmaceutickým tovarom. Jej konateľkou a konečnou užívateľkou výhod je Eva Regulová, ktorá v čase vzniku firmy bola ešte spoločníčkou v DCX spol. s r. o. Mesiac po vzniku DCX Medical bola firma DCX spol. prepísaná na bieleho koňa a Regulová a jej firemný partner Robert Paldia z firmy formálne odišli. Regulovú sa nám kontaktovať nepodarilo. Otázka, prečo vytvorila úplne novú firmu s veľmi podobným názvom, kým stará bola prepísaná na bieleho koňa, zostáva zatiaľ nezodpovedaná.
Falošné súťaže
Podobnú vlastnícku štruktúru ako firma DCX mala v minulosti aj ďalšia veľká zdravotnícka firma – Med Partners, ktorá sa do nášho rebríčka top sto dodávateľov veľkých verejných nemocníc len tesne nedostala (103. mieste.) Do februára 2017 mali obe firmy adresu na Gorkého 5 v Bratislave. S firmou DCX ich nespája len meno bývalého spolumajiteľa Igora Krnáča, ale aj spoločný osud – po rýchlom raste strmý pád. Prakticky z nuly sa firma Med Partner dostala za dva roky k tržbám viac ako 7 miliónov eur ročne.
Zisk a tržby firmy Med Partners, v roku 2017 premenovanú na ONLY 2U:
Na elektronickom trhovisku obchodovala s viac než 150 zdravotníckymi produktmi, od kliešťov, vŕtačiek cez operačné stoly až po ťažkú techniku ako sú pľúcne ventilátory, röntgenové či anestéziologické prístroje. Vo verejných súťažiach bola firma veľmi úspešná. Med Partners uzavrela so štátom viac ako 180 obchodov.
V minulosti sme analyzovali 18 tendrov so zapojením firmy, pričom až v polovici z nich bol minimálne jeden konkurenčný uchádzač vylúčený. Viaceré ďalšie verejné obstarávania podľa Transparency vzbudzovali falošné zdanie riadnej súťaže, keďže firma súťažila s konkurentmi, s ktorými bola personálne prepojená. V roku 2017 si firma zmenila názov na ONLY 2U a.s. a o rok neskôr sa poslala sama do konkurzu.
Daňové raje
Zoznam sto najväčších dodávateľov slovenských nemocníc uzatvára AbbVie s.r.o., ktorá nemocniciam v období január 2016 až máj 2021 vyfakturovala 4,4 mil. eur. V tomto prípade nás zaujala košatá štruktúra vlastníkov tejto spoločnosti (infografika je dostupná TU). Konečným vlastníkom firmy sú akcionári na americkej burze NYSE, avšak vlastníctvo slovenskej spoločnosti vedie cez jedenásť vlastníckych vzťahov medzi ôsmimi firmami, z ktorých má väčšina sídlo v daňových rajoch – tri v Luxembursku, dve v Gibraltári a dve v Delaware, USA.
Dôvod takto zložitej štruktúry môže naznačiť kongresové vyšetrovanie firmy AbbVie v USA z júna 2021. Ron Wyden, predseda finančného výboru amerického Kongresu, vyhlásil, že efektívna daňová sadzba AbbVie sa znížila z 19 % v roku 2017 na 8,7 % v roku 2018. Podľa Wydena AbbVie konzistentne deklarovala stratu v USA a zisky v daňových rajoch, aby si znížila svoju daňovú sadzbu.
Zadlžovanie deformuje trh
Keď sme nedávno našim kolegom z krajín strednej a východnej Európy vysvetľovali, ako sa u nás striedajú niekoľkoročné cykly postupného zadlžovania verejných nemocníc s ich „jednorazovými“ oddlženiami, neveriacky krútili hlavami. Vlády doteraz zvykli opakovať, že ide o poslednú takúto intervenciu štátu a odteraz sa už musia nemocnice správať trhovo a záväzky hradiť načas. Čoskoro nás čaká šieste takéto oddlženie ministerstvom zdravotníctva. Tentoraz sa však už ani nespomína, že bude posledné.
Takáto trhová anomália diskvalifikuje menšie firmy, ktoré nedokážu vykryť dočasnú platobnú neschopnosť nemocníc. Ťažko sa podniká, ak partneri neplatia niektoré faktúry aj zopár rokov. Naopak, situácia môže vyhovovať veľkým hráčom, ktorí sa s ňou naučili žiť, zvýšili svoje marže, prípadne si dokážu úhradu faktúr s nemocnicami „vybaviť”. Na tento stav dopláca štát a jeho daňoví poplatníci – vyššími platbami do verejného zdravotníctva či horšou kvalitou tovarov a služieb. Deformácia trhu vytvára aj podmienky na rast korupcie a skupovačov pohľadávok.
Neustála zadlženosť a neschopnosť splácať faktúry včas komplikuje nemocniciam aj zjednávanie zliav. Z času na čas sa to podarí, zďaleka však nie tak často, ako by nemocnice chceli. Výhodné je to pritom pre obe strany – nemocnice ušetria a dodávatelia nemusia na peniaze mesiace čakať. Takéto dohody by mohli priniesť úspory v rádoch percent, čo predstavuje pri celkovom objeme faktúr desiatky miliónov eur ročne. Nebyť bludného kruhu dlhov, nemocnice, a teda štát, by mohli tieto milióny ušetriť a investovať inde. Žiadna doterajšia vláda však neprišla s funkčným riešením, ako takýto stav dosiahnuť.
Mútny trh sa pomaly čistí
Analýza najväčších dodávateľov slovenských verejných nemocníc zostáva stále náročnou úlohou, lebo štát takéto dáta nesleduje a viaceré nemocnice dodávateľské faktúry nezverejňujú v užívateľsky prístupnom formáte. Pri viacerých nemocniciach sme sa ku kľúčovým dátam nedostali ani po zaslaní infožiadostí. Veľmi nápomocné sú, naopak, štátne registre účtovných závierok firiem (z ktorých čerpá dáta aj súkromný portál Finstat) a register partnerov verejného sektora, vďaka ktorým vieme sledovať ekonomické ukazovatele aj vlastnícku štruktúru firiem.
Hoci aj tieto verejné registre majú svoje limity a nedostatky, nepochybne prispievajú k prečisťovaniu trhu od podozrivých schránok či daňových rajov v pozadí. Deformované trhové prostredie v slovenských verejných nemocniciach však stále vytvára značný priestor pre špekulácie, zakrývanie skutočných vlastníkov či riadené krachy a presuny biznisu na nové firmy. Neustále cykly zadlžovania a štátneho oddlžovania nemocníc tomu pre takéto praktiky, žiaľ, vytvárajú živnú pôdu a oslabujú efektívnosť slovenského zdravotníctva.
V každom prípade za materiál a služby, ktoré verejné nemocnice objednávajú, platíme v konečnom dôsledku my všetci. V Transparency budeme preto aj naďalej sledovať, v akých rukách tieto peniaze napokon končia.
Lukáš Zajac a Ján Mykhalchyk Hradický
So zberom dát pomohla Kristína Kroková
Ak považujete kontrolu výdavkov v zdravotníctve za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!