TIS sa dlhodobo venuje problematike verejného obstarávania a skúmaniu, aké výsledky generujú jednotlivé postupy používané vo verejnom sektorepri nákupoch tovarov, služieb či verejných prác. Preto sme sa bližšie pozreli na používanie e-aukcií pri verejnom obstarávaní na Slovensku. S kolegyňou Šatníkovou a kolegom Klátikom sme oslovili 32 verejných obstarávateľov, ktorí v rokoch 2008 až 2010 používali pri nákupoch e-aukcie. Išlo o miestne samosprávy (24), nemocnice (4) a ústrednú štátnu správu (2 ministerstvá). Na základe komunikácie s danými inštitúciami sme vytvorili databázu 725 zákaziek alokovaných postupom e-aukcie v rokoch 2008 – 2010, ktorých celková hodnota bola vyše 162 miliónov eur.
Čo sme na danej vzorke skúmali? Tri oblasti. Prvou bolo mapovanie trendu používania e-aukcií, jednak z hľadiska množstva ich použitia, ako aj ich použitia z hľadiska typov verejných zákaziek a predmetov obstarávania. Ďalej sme sa pozreli na ekonomické aspekty ich použitia, ako sú miera súťaženia a dosiahnuté úspory. Tie sme merali jednak na celej vzorke verejných zákaziek, ako aj pri vybraných 12 rovnakých produktoch – cez cenový benchmarking. Zároveň sme sa venovali dodatkom a nákladom na organizáciu a výkon e-aukcie, ktoré tiež majú vplyv na finálny ekonomický efekt pri tomto postupe. Treťou skúmanou oblasťou bolo to, ako ovplyvňuje použitý typ e-aukcie ekonomické parametre verejnej zákazky. V rámci tohto blogu nemá zmysel prepisovať celú publikáciu, ktorú nájde na https://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/aukcie.vnutro.indd_.pdf.
Tu predstavíme len naše zistenia týkajúce sa ekonomických dopadov jednotlivých typov e-aukcií, keďže práve o nich sa často vedie verejná debata.
E-aukcie pri verejnom obstarávaní môžu mať a v praxi aj majú rôznu formu. Líšia sa napríklad v spôsobe ukončenia súťaženia – existujú otvorené e-auckie (ukončia sa, keď obstarávateľ nedostane žiadne ďalšie nové ceny) a uzavreté e-aukcie (skončia vo vopred stanovenom čase, napr. po 20 minútach). Náš výskum ukázal, že väčšina verejných obstarávateľov (92 %) ukončovala e-aukcie vtedy, ak už nedostali žiadnu novú cenovú ponuku, teda používali vo väčšine prípadov otvorené e-aukcie. Čo sa týka ich ekonomických implikácií, priemerná dosiahnutá úspora pri otvorených aukciách (11,4 %) je viac ako dvojnásobná oproti úspore pri uzavretých aukciách (4,7 %). Časť tohto rozdielu sa dá vysvetliť rôznou mierou súťaženia, keď v otvorenej aukcii boli priemerne štyri ponuky, ale v uzavretej iba 2,8. Rozdiel v počte ponúk by však mal podľa štúdie predstavovať iba trojpercentný rozdiel v úsporách, preto takmer 7-percentný rozdiel je spôsobený pravdepodobne aj nižšou efektivitou uzavretých e-aukcií.
Graf: Závislosť dosiahnutej výšky úspor od počtu záujemcov v e-aukciipodľa formy e-aukcie v porovnaní s očakávanými úsporami
Zdroj: Vlastný výskum.
Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa zaviedla povinnosť používať e-aukcie pri nadlimitných zákazkách a od 1. januára 2012 aj pri zadávaní podlimitných zákaziek. Keďže nadlimitné zákazky tvoria vyše 70 % z celkového objemu uzavretých zmlúv verejných obstarávateľov, obstarávateľov a iných subjektov, povinnosť využívať e-aukcie pri takýchto zákazkách môže priniesť výraznejšie úspory a vyššiu transparentnosť. Náš výskum však ukázal, že pokiaľje cieľom dosahovanie najvyšších možných úspor, potom záleží na tom, aký typ e-aukcie sa použije. TIS preto odporúča používanie otvorených e-aukcií.
Emília Sičáková-Beblavá