Riaditeľ Transparency International Slovensko, Michal Piško ako hosť rozhlasovej relácie Braňo Závodský naživo v Rádiu Expres 24. októbra 2022 odpovedá na otázky moderátora na tému verejnej kontroly financovania predvolebných kampaní.
Branislav ZÁVODSKÝ, moderátor: Už v sobotu si volíme prvýkrát v spojených voľbách našich zástupcov. O naše hlasy sa naraz uchádzajú kandidáti na županov, na primátorov, starostov, no, samozrejme, aj na poslancov krajských, mestských, či obecných zastupiteľstiev. Z čoho a ako kandidáti financujú svoje volebné kampane? Ako sú transparentní a kde robia najčastejšie chyby? Čo si máme u našich kandidátov všímať? A kde nájdeme informácie? Koľko stojí najdrahšia kampaň týchto volieb a kto to celé kontroluje? O tom všetkom sa budeme baviť dnes tu v štúdiu a pobavíme sa s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom. Michal, dobrý deň, vitajte u nás.
Michal PIŠKO: Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.
Branislav ZÁVODSKÝ: Naopak, my veľmi pekne ďakujeme, že ste prišli, jednak preto, lebo je to veľká vec, že tento týždeň máme prvýkrát v histórii Slovenska spojené voľby a jednak preto, že Transparency International Slovensko dlhé roky monitoruje, sleduje a vyhodnocuje práve správanie sa politikov pred, počas volieb, práve financovaní ich volebných kampaní a ich kontrolu a to, ako môžeme potom narábať my, ich voliči, s tými informáciami, to je takisto mimoriadne podstatné. Tak preto som rád, že ste tu. Čiže prvé spojené voľby. Ideme voliť množstvo našich zástupcov. Stíhate to celé monitorovať? Je to aj pre vás, predpokladám, špeciálna situácia.
Michal PIŠKO: Tak možno veľmi stručne to dám do kontextu tej veľkosti našej organizácie a veľkosti tých volieb. Tak my sme ôsmi ľudia, pomerne malá organizácia. Tie voľby sú spojené prvýkrát, ako ste spomínali, župné a komunálne voľby. Čiže volíme 3000 primátorov, starostov, vyše 20 000 miestnych poslancov, 400 regionálnych poslancov, ôsmich županov. Čiže je to naozaj obrovský počet, cez 24 000 funkcií, myslím.
Branislav ZÁVODSKÝ: To teda hej.
Michal PIŠKO: Čiže naozaj tam, tam z pozície ôsmich ľudí skontrolovať všetky tieto kampane je nemožné, ale teda sústredíme sa aspoň tie najväčšie.
Branislav ZÁVODSKÝ: To je otázka, na čo sa najviac, čo je to, čo je to, čo najviac sledujete, monitorujete a analyzujete?
Michal PIŠKO: Tak v tom máme vlastne nové volebné zákony, pomerne nové. Boli schválené v roku 2014, ale postupne sa ešte menili. Čiže niektoré veci sú aj teraz nové. A podľa týchto zákonov musia mať kandidáti, ktorí kandidujú za, kandidujú za primátorov alebo starostov v obciach a mestách nad 5000 obyvateľov, prípadne za županov, musia mať transparentný účet. Čiže v tomto sú tie kampane, dá sa povedať, že transparentnejšie, aj keď je tam veľa problémov, o ktorých budeme asi hovoriť. A teraz pozeráme sa hlavne na tieto transparentné účty. Kandidátov, ktorých momentálne ich takýchto registrujeme cez 500.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ktorí majú alebo, naopak, nemajú.
Michal PIŠKO: Toto je tiež trošku problém, že na Slovensku nie je ani dokonalý systém evidencie, pretože všetci kandidáti ktorí túto povinnosť majú, by mali nahlasovať tento transparentný účet ministerstvu vnútra. A to vedie takú evidenciu, kde by všetky mali byť a každý človek.
Branislav ZÁVODSKÝ: By sme si tam mohli len ťuknúť meno toho nášho kandidáta a objavil by sa jeho transparentný účet.
Michal PIŠKO: Presne tak. Ale vidíme, že ani toto nefunguje, ani takáto elementárna povinnosť pre kandidátov nie vždy je jednoduchá na splnenie. My aktuálne na tom portáli voľby.transparency.sk máme, ako som spomínal, cez 500 kandidátov. To je portál, ktorý ťahá práve z tohto ministerstva vnútra všetky údaje zo všetkých transparentných účtov. Ktoré sú nám vizualizované, ale zároveň vidíme, že na tom ministerstve je iba nejakých 380 transparentných účtov, čiže tých zvyšných zhruba 120 sme tam doplnili my manuálne a ešte určite nie sú všetky. Čiže najkomplexnejšie je to asi na tom našom portáli, ale z tohto porovnania jednoduchého vidno, že ani tú elementárnu povinnosť si všetci kandidáti nesplnili.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. No veď na to ostatné, na čo sa sústredíte, to bude aj vlastne výsledok tých, tých vašich odpovedí na moje otázky. Možno by som začal takou zaujímavosťou, lebo sledujeme, že niektoré z tých kampani kandidátov sú naozaj, naozaj celkom obrie na to, že aké máme voľby. Koľko, koľko stojí taká najdrahšia z tých kampaní, čo ste zistili?
Michal PIŠKO: Tak možno by som začal zase tým rámcom cez limity, pretože.
Branislav ZÁVODSKÝ: No a to treba teda povedať, že kandidáti môžu minúť len nejaké obmedzené množstvo peňazí.
Michal PIŠKO: Práve v tom, v tých nových volebných zákonoch, ktoré som spomínal, z 2014, boli vnesené do legislatívy aj limity. Za tým tá myšlienka bola teda trošku ako urobiť tie voľby férovejšie, aby naozaj tie veľké strany, veľkí kandidáti neprevalcovali a nezískali tie verejné funkcie iba cez obrovské investície do, do tých kampaní, do mediálnych agentúr. Takže sa zaviedli nejaké limity. V týchto konkrétnych voľbách je to 250 000 pre nezávislého kandidáta na župana alebo na primátora Bratislavy, Košíc. A potom sa ten limit znižuje podľa toho, akú veľkú, o akú veľkú samosprávu ide. Čiže napr. v krajských mestách je to 100 000, v takom bežnom okresnom meste do 30 000 obyvateľov je to 50 000, až po tú najmenšiu obec dvojtisícovú, kde môže kandidát minúť 2.000 EUR. Čiže toto sú zhruba tie rámce. No a keď sa, keď sa teda bavíme o tých najvyšších.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ale teda, že vám do toho skáčem, Michal, ešte je to tam aj medzitým odstupňované, hej, že keď je obec, ja neviem, 10-tisícová, tak to nebude tých 2000, ale bude to viac, hej?
Michal PIŠKO: Presne tak. Nechcel som hovoriť všetky.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem.
Michal PIŠKO: Lebo je tam tých kategórií viacero, ale je to odstupňované podľa veľkosti, áno. Čiže najväčšia kampaň je 250 000, s jednou výnimkou, ktorú možno spomenieme, ktorá sa týka strán a straníckych kandidátov. Tam je to trošku inak, čo je tiež, to vytvára isté problémy. Ale aby som sa teda vrátil k tej pôvodnej otázke, čo sú najväčšie kampane, tak momentálne už máme aj kandidátov, ktorí už prelomili ten limit 250 000, napr. tuto v Bratislave. A je to teda spôsobené práve tým, nie že by bol porušený zákon, ale práveže ide o kandidáta, ktorého podporujú politické strany a na ne sa ten limit 250 000 EUR nevzťahuje. Strany majú vyššie limity, konkrétne v týchto spojených voľbách je to 1,5 milióna EUR. A keď to je pre všetkých kandidátov na celom Slovensku.
Branislav ZÁVODSKÝ: No čiže ak strana má svojich kandidátov na starostov, primátorov, županov, poslancov obecných, od obecných až po tie župné zastupiteľstvá, tak komplet na ich promotion, teda propagáciu alebo vo volebnej kampane môže minúť 1,5 milióna EUR.
Michal PIŠKO: Tak je to v týchto spojených voľbách, aj pri tých župách, aj primátorských voľbách. Samozrejme, sú tam potom nejaké nuansy. Máme aj nový fenomén regionálnych strán, ktoré pôsobia len v nejakom konkrétnom regióne.
Branislav ZÁVODSKÝ: No ale zas ten limit majú taký istý, lebo to je to isté ako keby, nezáleží na tom, že pôsobí len v regióne Bratislava, Trnava, neviem čo, ale pravidlá sú také ako keby to bola celoslovenská politická strana.
Michal PIŠKO: Presne tak, čo istým spôsobom je trošku nevýhoda pre tých nezávislých kandidátov, pretože oni majú limit 250 000 povedzme v Bratislave, regionálna strana má.
Branislav ZÁVODSKÝ: 250 plus 1,5 milióna.
Michal PIŠKO: Má 1,5 milióna, hej. Čiže tam je istý trošku nepomer, na čo ten zákon možno nemyslel, aj teda tie regionálne strany nedosahujú zďaleka takéto výdavky 1,5 milióna EUR.
Branislav ZÁVODSKÝ: Nie?
Michal PIŠKO: Ale je tam, je tam teda nepomer, ktorý môže nastať a asi zrejme by sa to v tom zákone malo riešiť. Čiže aj tu v Bratislave máme kampaň, nie je to tá kampaň súčasného primátora, je to jedno z jeho hlavných vyzývateľov, ktorá už je cez tých 250 000, ale teda nie je to preto, že by došlo k porušeniu limitu.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ale ho podporujú politické strany.
Michal PIŠKO: Ale že ho podporujú viaceré politické strany.
Branislav ZÁVODSKÝ: Jasné, rozumiem tomu. No tak keď už sme pri tom, tak pritom ešte teda zostaňme. Ako sa, ako sa správajú tie politické strany? Akým spôsobom míňajú tie peniaze? Sú tu strany, ktoré minú až ten maximálny možný povolený strop 1,5 milióna EUR?
Michal PIŠKO: Toto je tiež zaujímavé, že vidíme v posledných dňoch naozaj masívne, masívne zvýšenie príjmov na transparentných účtoch strán niektorých konkrétnych. Možno by som.
Branislav ZÁVODSKÝ: Kandidátov.
Michal PIŠKO: Myslím teraz strán, lebo.
Branislav ZÁVODSKÝ: Aha, čiže tie strany majú teda ešte vytvárajú aj svoj transparentný účet, z ktorého potom financujú tých svojich kandidátov po Slovensku.
Michal PIŠKO: Áno. Je to také rôzne, niektoré, niektorí stranícki kandidáti majú aj vlastné transparentné účty, rozhodli sa ísť takouto cestou, ktorá je transparentnejšia. Lebo vidíte na tom ich účte ich príjmy, výdavky, ale niektorí idú vyslovene len cez ten spoločný stranícky účet.
Branislav ZÁVODSKÝ: Aha, takže tam už to musíte hľadať potom vlastne.
Michal PIŠKO: A tam je veľký problém. Tam je veľký problém, lebo tam to často nenájdete, pretože ak to tam tá strana si nedá záležať a nepopíše ten výdavok, že tento výdavok je na tohto nášho kandidáta v tejto župe alebo v tomto meste, čo robí málo strán, bohužiaľ, tak vidíte len nejaké sumárne výdavky.
Branislav ZÁVODSKÝ: Nemáte šancu. A netušíte, že koľko šlo tuto pre Jozefa, pre Miladu atď., proste zabalia to do celého, do celého tohoto.
Michal PIŠKO: Presne tak. Čiže toto je obrovský problém hlavne tých straníckych, ale deje sa to.
Branislav ZÁVODSKÝ: No ale zákon teda dodržia, lebo to sú výdavky strany do 1,5 milióna a zákon teda presne neupravuje, akým spôsobom majú byť štruktúrované potom tie, ten, ten, ja neviem, transparentný účet alebo tá skrátka tá listina, kde by boli konkrétne položky konkrétnemu kandidátovi. Toto nemusia teda robiť.
Michal PIŠKO: Presne je to ten problém, že transparentné účty máme v zákone, všetci majú túto povinnosť, ako som spomínal to pri tých podmienkach, ktoré musia byť splnené, ale zároveň ten zákon, tie transparentné účty sú stále komerčný produkt. Ten zákon nerieši, akým spôsobom by mali byť regulované, ako presne by to mali strany, kandidáti vypĺňať, sú tam iba nejaké úplne základné informácie. Ale tá štruktúra ako sa má viesť ten transparentný účet, je vlastne na tých bankách kandidátoch a tým pádom naozaj vyzerajú veľmi rozdielne tie transparentné účty. Aj z hľadiska verejnej kontroly je veľmi, veľmi rozdielne, ako ich môžeme kontrolovať.
Branislav ZÁVODSKÝ: Hneď sa na to opýtam, že čo tam presne, že, že, že ako to tam tie, ako to tam tie strany vlastne vykazujú, ale čo sa týka teda toho, toho príjmu, tej príjmovej stránky tých kampaní, nielen nezávislých kandidátov, ale aj politických strán, odkiaľ majú peniaze na tie volebné kampane, odkiaľ ich získavajú?
Michal PIŠKO: Ešte som ostal dlžný tú odpoveď, ktorá súvisí s príjmami, či sa blížia už k tým limitom.
Tak naozaj vidíme tam.
Branislav ZÁVODSKÝ: Okrem toho, čo ste spomínali, teda ten 1 kandidát, ktorý už je za, ale teda práve zásluhou toho, že má za sebou politické strany.
Michal PIŠKO: Áno. Pokiaľ ide o samotné strany tak máme tam už aj 2 strany, ktoré sú zhruba na úrovni milióna EUR, čiže od toho 1,5 milióna je to ešte pomerne ďaleko, ale, samozrejme, máme posledných pár dní do kampane, do konca kampane. A veľa, veľa tých výdavkov môže naskočiť, ešte aj splatnosť faktúr má nejakú.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ktoré sú to strany takto?
Michal PIŠKO: Sme rodina, tá je, tá strana, ktorá prvá prekročila 1.000.000 EUR, čo sa týka ich vkladov na transparentný účet a OĽaNO sa k tomuto limitu alebo nie limitu, ale k tejto hranici milión EUR blíži. No a teraz teda toto sú, to sú tie sumy. No a teraz keby sme sa mali pozrieť na z hľadiska tých strán, aká je, aká je tá štruktúra možnosti kontroly straníckych kampaní, tak tam je to veľmi rôznorodé, pretože sú strany, ktoré naozaj majú obrovské platby mediálnej agentúre, hej, zaplatia 100 000. Zaplatia 100 000, 50 000 mediálnej agentúre jednorazový výdavok. Nevieme ani, pre akého kandidáta často. Niekedy to vieme, napr. pri Sme rodina vidíme, že zaplatili 100 000 na kampaň bratislavského kandidáta na primátora pána Kusého, ale niekedy to vôbec nevidíme. Vidíme, že odišla veľká platba mediálnej agentúre a vôbec vieme, kto, ako, koho kampaň je z nej financovaná, akým konkrétnym spôsobom, čo sa vlastne za ňu nakupuje. Čiže my vlastne hovoríme, že sa to dá označiť za akýsi únos transparentného účtu do prostredia mediálnych agentúr, kde sa už tie výdavky nedajú ďalej kontrolovať.
Branislav ZÁVODSKÝ: Čo tým tá strana môže získať alebo, alebo ten kandidát, ak takýmto spôsobom,? Môže takto chcieť, ja neviem, skryť nejaký príjem alebo nejaký výdavok?
Michal PIŠKO: Tak na jednej strane to môže byť často len o tom, že je to pre nich jednoduchšie, jednoduchšie zaplatiť 50 000 agentúre a staraj sa mi o to.
Branislav ZÁVODSKÝ: Áno. A to bude asi odpoveď, outsourcovali sme celú firmu a ona teda za nás robí od osvetlenia, cez plagátov, všetko.
Michal PIŠKO: Je to jednoduchšia cesta, ale nie každý to tak robí a z toho vidieť, vidieť, že sa to dá robiť aj inak. Čiže je to skôr otázka, do akej miery záleží tým kandidátom a stranám na tom, aby tá ich účet, tá ich kampaň bola transparentná. Pretože keď chcú, tak dokážu naozaj tie výdavky veľmi jednotlivo na tom transparentom účte aj cez mediálnu agentúru zverejňovať. Ak nechcú, tak dajú proste jednu platbu, majú to vybavené, majú s tým pokoj a už sa tým nemusia zaoberať. Ale potom je z toho trošku vidno, že tá transparentnosť nie je asi.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ako nám to pomôže alebo, naopak, sťaží sledovanie, nám, voličom týchto vecí?
Michal PIŠKO: No máme povedzme veľkých kandidátov, súčasných županov, viacerých súčasných županov a niektorí z nich nemajú vlastné transparentné účty, pretože idú iba cez stranícke účty. A pri nich často nevieme vôbec nič. Ale aj tam sú teda veľké rozdiely, hej. Vidíme, ja neviem, župana v Trenčianskom kraji, ktorý má aj vlastný transparentný účet a vieme, vieme z toho tieto výdavky, príjmy odsledovať. Máme županov, ja neviem, v Žiline, v Trnave, kde transparentné účty nemajú, celá kampaň sa deje len teda cez stranícky účet strany a na ňom už tie výdavky absolútne nevieme. skontrolovať, pretože sú práve hradené prostredníctvom veľkých platieb do mediálnych agentúr, ako som spomínal.
Branislav ZÁVODSKÝ: No a vráťme sa k tej otázke, odkiaľ majú tie peniaze aj strany, aj nezávislí kandidáti?
Michal PIŠKO: Toto vieme pomerne veľmi presne povedať vďaka tomu, že máme práve ten portál voľby.transparency.sk, kde všetky transparentné účty, ktoré naozaj majú na sebe, majú v sebe trošku väčší, väčší príjem, čiže je to drvivá väčšina tých, tých príjmov, ktoré prichádzajú do týchto volieb, tak ich vieme zhrnúť, vieme ich zanalyzovať. Keď sme sa na to pozerali minulý týždeň, tak to bolo cez nejakých 6 500 transakcií, ktorých bolo, príjmových transakcií, ktorých bolo na týchto transparentných účtoch. No a tá štruktúra je taká, že zhruba 41 % všetkých príjmov kandidátov šlo z politických strán, čiže to platia politické strany.
Branislav ZÁVODSKÝ: Takmer polovica, hej?
Michal PIŠKO: Áno, necelá polovica, čiže to sú väčšinou peniaze, ktoré tie strany získali za úspech v parlamentných voľbách.
Branislav ZÁVODSKÝ: Jasné, sú to ich vlastné prostriedky na takúto činnosť.
Michal PIŠKO: Investujú ich do týchto kampaní. Nie, nie všetky sú také. Možno aj taká zaujímavosť, máme tam aj strany Sme rodina a OĽaNO, ktoré časť tej kampane alebo tých, tých prostriedkov na transparentných účtoch investovali do imidžu aj kampani strany. To boli, teda to bola tá kampaň na nájomné byty alebo rodinné balíčky. A tam šlo o to, že možnože táto z ich pohľadu pozitívna politika podporí potom aj tých kandidátov v tých regiónoch. Ale v princípe 40 % všetkých príjmov kandidátov ide zo strán. Druhý taký, druhá taká.
Branislav ZÁVODSKÝ: Tie peniaze, tie peniaze, dá sa teda za ne takto zaručiť, že áno, sú to tie peniaze z tých, z tých príjmov strán od štátu?
Michal PIŠKO: To bude väčšina. Potom sú tam, samozrejme, časť menšia budú aj členské príspevky, ale drvivá väčšina peňazí, ktoré tieto veľké strany majú k dispozícii, sú naozaj za ten príspevok od štátu, čiže.
Branislav ZÁVODSKÝ: Nezachytili ste tam nejaký pokus o legalizáciu nejakých peňazí alebo, alebo, alebo platení pomimo alebo niečo takéto?
Michal PIŠKO: Toto vlastne nie je veľmi vidno, lebo vy len vidíte, že na účte nejakého kandidáta pristane.
Branislav ZÁVODSKÝ: Sa proste objaví čiastka.
Michal PIŠKO: 20.000 EUR od nejakej strany, ktorá ho podporuje, to je v poriadku. Tá strana legitímne môže nejakého kantáta zvoliť, podporiť, ale teda už že presne, čo sú to za peniaze, nie vždy vieme. Väčšinou ide teda o tie peniaze za, za voľby. Ale ešte ak by som mohol teda len okrem tých strán dopovedať. Zhruba 30 % všetkých príjmov na všetkých transparentných účtoch dokopy pochádza od samotných kandidátov a ich rodinných príslušníkov, čiže pomerne veľké peniaze investujú aj samotní kandidáti naozaj.
Branislav ZÁVODSKÝ: Čiže to sme na 71 %.
Michal PIŠKO: Áno a potom máme zhruba 25 %, ktoré prichádzajú od darcov, od individuálnych, bežných ľudí. Sú medzi nimi aj niektorí väčší darcovia, niektorí podnikatelia, ale v drvivej väčšine sú to bežní ľudia. A tí zhruba štvrtinu všetkých príjmov kandidátom prispeli často drobnými platbami od pár EUR a až po teda, myslím, že najväčší bol tu v Bratislave 40-tisícový dar. A potom možno posledná zložka, ktorá je zaujímavá, je, je, sú firemné dary, lebo tie možno niekoho prekvapia, že sú pomerne malé, že naozaj firmy podporujú kandidátov len asi z hľadiska tej, tej, toho celkového objemu peňazí, ktorá je v kampani, len asi 2 a pol percentami.
Branislav ZÁVODSKÝ: Aha. Je, je za tým niečo, prečo je to tak?
Michal PIŠKO: Ja si myslím, že tie firmy sa trošku aj obávajú takej nejakej reputačnej škody, ktorá môže vzniknúť. Potom nám budú otrieskavať o hlavu, že keď sme získali nejakú zákazku. Lebo som podporil vtedy vo voľbách, hej. Toto, toto myslím, že, že trošku vytvára takú atmosféru, niekedy to je aj legitímne, ale niekedy to vytvára takú atmosféru, ako keby tie firmy radšej dávali ruky preč od politiky, aby sa náhodou, aby potom náhodou v budúcnosti nemohli byť s nimi spájaní.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ktokoľvek z tých štyroch teda subjektov možných, od fyzických osôb, cez firmy nejaké materské alebo podporujúce, podporujúce strany, cez samotných kandidátov a ich rodinu, oni, samozrejme, predtým už ste vysvetlili, Michal, tie limity, ktoré tam sú na jednotlivých úrovniach, ale teda ktokoľvek z týchto štyroch môže že koľkokoľvek darovať? Aj spomínali ste najvyšší dar fyzickej osoby 40 000. No môže dať aj, aj tých 250 000, ak ide teda o kandidáta na starostu, teda pardon, na primátora Bratislavy, Košíc alebo, alebo, alebo župy?
Michal PIŠKO: Áno. Teoreticky by mohol. Tam nejaký limit na ten dar nie je, ale potom by už ten kandidát nemohol prijať nič iné.
Branislav ZÁVODSKÝ: Nemohol, no tak ale mal by vystarané.
Michal PIŠKO: Ale tiež by to asi nebolo úplne optimálne, lebo ak je tá kampaň naozaj financovaná z jedného zdroja, či už z jednej strany alebo samotného kandidáta alebo jedného veľkého darcu, tak to môže byť tiež problematické, lebo potom je ten kandidát priveľmi závislý na tomto jednom darcovi. Myslím, že oveľa lepší model je, ak tých darcov má čo najviac.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ak by sme to tak zhrnuli, je to lepšie tá transparentnosť u tých nezávislých alebo skôr tých straníckych kandidátov?
Michal PIŠKO: Je to veľmi rôzne. Povedal by som, že vo všeobecnosti o trochu horšie sú na tom strany, lebo tie si často naozaj nedávajú záležať na tom, aby na tých účtoch identifikovali, komu vlastne tie platby, pre aký.
Branislav ZÁVODSKÝ: Je to také anonymnejšie.
Michal PIŠKO: Áno, pre akých svojich kandidátov vlastne tie platby išli, čo, čo obsahovali a pod., je tam veľmi veľa tých veľkých platieb mediálnym agentúram, ako som už spomínal. Ale to neznamená, že tí nezávislí kandidáti sú voči tomu imúnni, robia presne to isté, len možno nie až v takej veľkej miere.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. Tak to otočme, aj keď, Michal, už ste naznačovali viacero možností, aj ciest, ako na to. Ale teda my voliči to vnímame jednak cez tú, cez tú reklamu, ktorá je vonku, bilbordy a neviem čo, letáky. Potom, samozrejme, všetky tie videá, rôzne akcie kandidátov, promo materiály, neviem čo všetko. Častokrát máme, máme, ja neviem, v schránke kvalitné letáky na kvalitnom kriedovom papieri, čiže presne tieto otázky si môžeme klásť, že, že odkiaľ na to teda tí ľudia berú peniaze. Aká je tá najlepšia možná kontrola nás ako voličov? Na čo všetko sa máme sústrediť predtým, ako teda sa definitívne rozhodneme, že komu, komu ten svoj hlas hodíme, koho tam zakrúžkujeme? Aké na to máme možnosti a zdroje, samozrejme, tých informácií?
Michal PIŠKO: Áno, tak samozrejme, transparentnosť financovania kampaní je iba 1 zložka. Určite pre kandidátov je veľmi dôležité, ja neviem, volebný program, nejaká história kandidáta, prípadné kauzy a pod. A takisto si myslím, že aj pozerať sa na to, odkiaľ ten kandidát má peniaze, aká je jeho nezávislosť po zvolení, po prípadnom zvolení, či tam nie sú nejaké podozrivé transakcie, aký je jeho prístup j transparentnosti. To sú všetko veľmi dôležité otázky, pretože tie sa potom môžu pretaviť práve do toho, akým spôsobom vykonáva verejnú funkciu. Takže preto sa aj my na to pozeráme. To je 1 dôvod. Druhý dôvod je ten, aby tie voľby boli férové, pretože ak niekto obchádza pravidlá alebo ich veľmi netransparentným spôsobom uplatňuje, tak potom, samozrejme, môže byť tomuto poskytnúť nejakú nekalú, neférovú výhodu v tej kampani.
Branislav ZÁVODSKÝ: Presne tak.
Michal PIŠKO: A to kriví volebné výsledky.
Branislav ZÁVODSKÝ: Presne tak.
Michal PIŠKO: Čiže to sú tie dôvody, prečo sa na to my pozeráme a prečo si myslím, že aj pre ľudí by to do istej miery malo byť dôležité, aj keď teda uznávam, že volebné programy a ďalšie témy môžu byť pre mnohých ľudí ešte dôležitejšie. Ale teda ak by sa chcel kandidát pozrieť len na to, odkiaľ, teda kandidát, volič pozrieť len na to, odkiaľ kandidát má peniaze a akým spôsobom je transparentná jeho kampaň, tak určite by som začal práve tým transparentným účtom. Na to je dobrý nástroj práve ten náš volebný portál, ktorý som spomínal, lebo tam sú tie účty pokope.
Branislav ZÁVODSKÝ: Áno.
Michal PIŠKO: Alebo teda ísť potom na to ministerstvo vnútra, kde sú nekompletné a je to trošku pracnejšie, lebo si na každý musíte kliknúť a musíte už skúmať. Ale ak vás zaujíma konkrétne mesto povedzme, tak to nie je zas až také zložité, pretože tam máte povedzme 6-7 kandidátov. Viete si otvoriť ich transparentné účty a viete si porovnať, koľko tam majú príjmov, koľko majú výdavkov, ako tá ich kampaň vyzerá, čo o nej viem zistiť. A tam sú naozaj veľmi veľké rozdiely. Tam vidíte, že sú kandidáti, kde zistíte každú jednu, každý jeden malý výdavok presne rozpísaný a viete presne, ako jeho kampaň vyzerá.
Branislav ZÁVODSKÝ: Až po také, že nič.
Michal PIŠKO: Až po to, že nič, že jedna platba veľkej mediálnej agentúre a nič viac nezistíte. Čiže to je obrovský rozdiel. Čiže tam by som začal s tými transparentnými účtami a tie naozaj o mnohom hovoria. Pozrel by som sa tam teda na tom nielen potom na tie sumy, koľko sú príjmy, výdavky, ale teda aj na to, či si kandidát dáva záležať na tom, aby popísal, komu vlastne tie platby idú. Máme veľa kandidátov, ktorí ani len toto nerobia. Máme pri tých ich výdavkoch údaj not provided, čiže neposkytnuté. Odišla nejaká platba a nevieme vlastne ani komu.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ani za čo, ani komu, hej?
Michal PIŠKO: Ani za čo. Presne tak. Potom mnohí má, povedzme máte tú informáciu, komu platba odišla, ale vôbec neviete za čo, hej. Je to 10-tisícová platba a neviete vlastne za čo. Čiže toto sú presne tie dôležité veci, na ktoré sa dá pozerať. Samozrejme, na tej príjmovej stránke sa zase dá pozrieť.
Branislav ZÁVODSKÝ: Odkiaľ to tam prišlo, jasné. Okrem tohto sú také nejaké najvážnejšie, najčastejšie chyby? Nechcem ešte teda byť, byť toto, hrubší, nebodaj netransparentnosti, nekalosti, ktoré, ktorých sa kandidáti dopúšťajú?
Michal PIŠKO: Áno. Tak my sme aj podali niekoľko podnetov. Vidíme tam aj niektoré porušenia zákonov. Aj to samotné nenahlásenie ministerstvu vnútra transparentný účet je porušenie zákona, aj keď taká drobnejšia, ale stále.
Branislav ZÁVODSKÝ: Stále platí, v obci nad 5000 obyvateľov musí, musí ho mať zriadený.
Michal PIŠKO: Áno. Pokiaľ teda vedie kampaň, platenú, hej. Pokiaľ by jeho kampaň spočívala len v tom, že sa zadarmo stretáva s občanmi, ani euro do toho neinvestuje, tak nemusí mať transparentný účet, lebo nemá, nemá.
Branislav ZÁVODSKÝ: No to som sa vás chcel Michal, no ale to sa vás chcel opýtať, je možné dnes, aby som kandidoval povedzme za starostu, nebodaj primátora a to už vôbec nespomínam predsedu vyššieho, vyššieho územného celku a mať na, na, na výkaze z volebnej kampani, že 0 EUR? Je, sú, sú takéto prípady, že nič neminú tí ľudia? Je to možné?
Michal PIŠKO: Je to tak a je ich dokonca dosť veľa. Je to prekvapivé. Otázka je, či to tak naozaj je. To asi, asi potom na to môžeme pozrieť aj my alebo hlavne štátne orgány, ktoré to majú v prvom rade na starosti, ale máme teda veľké množstvo kandidátov, ktorý nemá transparentný účet, hoci by mali mať.
Lebo sú v tom meste nad 5000 obyvateľov alebo v župe. Tzn., že buď kampaň nerobia, naozaj neminuli ani jedno euro alebo porušujú zákon. Čiže na toto by sa určite.
Branislav ZÁVODSKÝ: A tam smerovali aj nejaké vaše podnety, hej?
Michal PIŠKO: Naše podnety smerovali, áno, na to, že tie transplantačné účty nie sú, nie sú ohlásené, ale potom aj na rôzne také veci, že niektorí kandidáti napr. vložili priamo na účet peniaze v hotovosti, čo, čo je zakázané, pretože vy musíte vedieť, odkiaľ tie peniaze prídu. Ak si kandidát vloží v hotovosti, no tak neviete, odkiaľ tie peniaze pochádzajú a neviete to nejakým spôsobom kontrolovať. Čiže je to veľký problém. Ďalší problém vidíme.
Branislav ZÁVODSKÝ: To isté by platilo, ak by som aj ja ako podporovateľ vkladal v hotovosti, hej, trebárs, na jeho účet peniaze, nielen on sám?
Michal PIŠKO: Áno, tak tam je v zákone priamo napísané, že jediný spôsob, ako môže kandidát v kampani získať peniaze je prevodom z iného účtu. Čiže to je priamo dané.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. Aby boli teda peniaze dostopované, samozrejme, ich pôvod.
Michal PIŠKO: Opačný problém je zase tá výdavková strana. Vidíme strany, hlavne sa to týka strán, ale aj niektorých jednotlivých kandidátov, ktorí si zas vyberajú v hotovosti peniaze. A tam zas vôbec neviete, na čo ich vlastne minú. Čiže to je zase opačný problém, aj keď tam to, tam to nie je porušenie zákona, ale je to minimálne problém. A potom tam vidíme často také problémy a nie často, ale taký jeden väčší problém, čo sme si všimli v posledných dňoch, že prichádza, prichádza, prišiel na účet jedného z kandidátov v krajskom meste veľká platba od politickej strany, ale nie z jej transparentného účtu. A pritom celá kampaň má byť na tých transparentných.
Branislav ZÁVODSKÝ: Vedená na transparentnom účte.
Michal PIŠKO: Áno. Čiže tam sme tiež podávali podnet, nech to Štátna volebná komisia preskúma, či to nie je porušenie zákona. Čiže toto sú typy. Potom sme mali povedzme podnet na antikampaň, ktorá je v poriadku, ak niekto kritizuje primátora, župana, konfrontuje ho s nejakými /nezrozumiteľné/.
Branislav ZÁVODSKÝ: No povedzte, kde je tá hranica? Lebo mnohé obce aj mestá zažívajú a samotní kandidáti ťažké antikampane.
Michal PIŠKO: Problém je v tom, že ako je nastavená tá regulácia, pretože v minulých voľbách ešte bola možnosť tzv. tretích strán. Mohli niekto, kto nekandiduje, kto je povedzme bežný človek. Alebo podporovateľ, ktokoľvek.
Branislav ZÁVODSKÝ: Sám mohol vlastne kampaňovať, hej?
Michal PIŠKO: Robiť kampaň v prospech toho kandidáta. A to napríklad veľmi výrazne využil vtedajší alebo terajší bratislavský primátor Matúš Vallo, ktorý mal teda aj veľkú kampaň, ktorú v jeho prospech robili tie tretie strany. Tie sa potom zakázali, čiže teraz v princípe nemôže kampaň platenú robiť nikto iný, len kandidát samotný alebo strana. A za kampaň sa podľa zákona považuje všetko, aj, aj tá negatívna kampaň v neprospech kandidáta, čiže aj keď vy robíte antikampaň, dáte, zaplatíte si bilbord a nie ste kandidát alebo strana, vlastne porušujete zákon. Takto to je dneska nastavené. Môžeme o tom polemizovať, či to nejakým spôsobom nenaráža na slobodu prejavu. To je naozaj na debatu, to zrušenie tretích strán bolo z nášho pohľadu problematické, ale tak dneska stojí zákon. A na takéto porušenia zákona sa tiež objavujú.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. Ale väčšina tých, tých antikampaní nemá autora, sú to anonymné, anonymne vedené antikampane formou nejakých odkazov, či už grafických alebo ústnych, nejakých, nejakých, môžu to byť možno aj bilbordy, ak teda ten antikampanista má toľko peňazí, že si ich zaplatí, ale nepodpíše sa.
Michal PIŠKO: To je práve to porušenie zákona druhé, by som povedal, lebo jednak teda nemôžu tie tretie strany viesť kampaň a druhá, druhá, druhé ustanovenie zákona je také alebo základná povinnosť, že každý kampaňový výdavok, teda hradený, musí byť označený, kto je ten objednávateľ. Čiže keď si ktorýkoľvek kandidát alebo strana vylepí bilbord, zaplatí inzerciu na sociálnych sieťach, zaplatí inzerciu v tlači, v televízii, kdekoľvek, musí tam byť označenie, kto je objednávateľ, čiže ten kandidát alebo tá strana. V prípade antikampaňových bilbordov napr. je to často tak, že sa k tomu neprizná ten kritik.
Branislav ZÁVODSKÝ: No presne tak, čiže je to nevypátrateľné. Čo sa zavolá políciu občan nespokojný, pozrite sa, tuto mám na zastávke vylepený plagát, evidentne útočí na mňa ako kandidáta. Tak čo teraz?
Michal PIŠKO: Asi vylepený plagát by ešte nemusel byť úplne porušenie zákona, pretože to nie je, nemusí to byť hradené, hej, nemusel on zaplatiť nejakej bilbordovej spoločnosti.
Branislav ZÁVODSKÝ: Nemusel, ani ten sprej mal možno doma, čo postriekal kolegovi, protikandidátovi tvár alebo ja neviem.
Michal PIŠKO: Nie, je to asi vždycky problém, hej, ale porušenie zákona je to vtedy, ak si, ak si tú kampaň hradíte, čiže ak zaplatíte za bilbord, zaplatíte za inzerciu na sociálnych sieťach, niekde. Ak zaplatíte, musí, už je to považované za volebný výdavok a tam musí byť uvedený ten objednávateľ. Ak nie je uvedený, tak je to porušenie zákona a mala by sa tým Štátna volebná komisia zaoberať.
Branislav ZÁVODSKÝ: Hneď sa dostanem k Štátnej volebnej komisii, ale napadla mi zas taká vec, že je množstvo kandidátov, ktorí kandidujú ako stranícki kandidáti, tzn., že nemusia zbierať teda pravdepodobne podpisy na svoju podporu, aby vôbec mohli vstúpiť do volieb. Ale potom povedzme v rámci, v rámci tých, toho konania tých volieb, tej verejnej debaty v tom, v tej obci alebo v meste už sa prezentujú síce nie ako nezávislí, ale ani na bilbordoch, ani v tej verejnej debate už nehovoria o tej, o tej strane. To zas len etický problém alebo?
Michal PIŠKO: Toto je veľmi špecifický slovenský problém. My máme rôzne spolupráce aj s pobočkami Transparency po Európe a chodíme teda na nejaké stretnutia s nimi a bavíme sa práve aj o týchto témach. A oni sú vždy prekvapení, ako je to možné, že 40 %, myslím, že, že to bolo v tých posledných voľbách, poslancov aj starostovia sa nejako tak blížili, boli zvolení ako nezávislí, že ako je to možné. Lebo to ukazuje ako keby na nejaký rozklad dôvery v politické strany na tej komunálnej úrovni. Na tej národnej sa to až tak nedá, lebo tam nezávislí kandidáti kandidovať nemôžu, tam môžu len strany, aj keď máme teda prípad jednej strany, ktorá sa, ktorá to trošku obišla. Ale teda pri tých komunálnych a župných voľbách je to možné. Môžu kandidovať poslanci, primátori, starostovia, župani ako nezávislí. A mnohí to robia práve preto, aby si neodradili možno voličov, ktorí na tej celoslovenskej úrovni.
Branislav ZÁVODSKÝ: Áno, tomu rozumiem, ale ak je povedzme raz na tej kandidátnej listine napísaný ako kandidát tej politickej strany a je, je, jeho, jej alebo teda jej alebo, ak je to hnutie, jeho zástupca, ale povedzme na tom svojom bilborde nemá tú stranícku príslušnosť. To, to je len otázka asi dôvery potom medzi ním a tým voličom, že či to bude ten volič brať ako zlé alebo nie. Asi to nie je otázka ničoho iného.
Michal PIŠKO: Áno, toto je ešte špecifický problém, lebo ten prvý problém je to, že sú aj kandidáti, ktorí sa dajú so stranami spojiť, ale kandidujú ako nezávislí. Aby im to nejakým spôsobom neuškodilo. A potom sú takí, ktorí teda kandidujú za strany alebo koalície, pretože nemusia zbierať podpisy.
Branislav ZÁVODSKÝ: Áno, ale na bilborde to nenájdete.
Michal PIŠKO: Ale na bilborde to nie je. A tam by som povedal, že je to naozaj eticky problematické, pretože to je základná informácia, ktorú by ten kandidát mal svojim voličom poskytnúť.
Branislav ZÁVODSKÝ: O to viac, ak je tak napísaný v tej kandidátnej listine, čiže musia si voliči to potom všimnúť, keď budú krúžkovať, že čo je vlastne za tou čiarkou za jeho menom a vekom. No a to, Michal, poďme naspäť k tomu Štátna volebná komisia, lebo ja som sa na to chcel opýtať, aj tie podnety, kam ich posielate, aj tieto financie, aj všetky tie pravidlá volebné, kto je vlastne, kto to kontroluje, ako toto štát kontroluje?
Michal PIŠKO: V mnohom to nie je úplne dokonalé doladené. Je to stále pomerne nová legislatíva, ale teda v princípe sú 3 základné alebo možno 4 základné orgány, ktoré sa tými porušeniami zaoberajú. Jednak je to ministerstvo vnútra, potom sú to okresné úrady, ak ide o priestupky, o tie menšie, menšie delikty v jednotlivých regiónoch. Potom máme Štátnu volebnú komisiu, ktorá rieši naozaj tie veľké, tie väčšie porušenia. A ešte v princípe vysielania inzercie povedzme v televízii, v tlači, tak tam máme ešte.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rada pre médiá, jasné. Alebo?
Michal PIŠKO: Ministerstvo kultúry alebo, áno, môže to byť aj rada. Čiže toto sú rôzne orgány. Takže ak chcete ako občan povedzme alebo protikandidát podať podnet, lebo máte podozrenie, že tá kampaň nebola férová, že tam došlo k nejakému porušeniu zákona, tak si musíte najprv pozrieť v tom pomerne komplikovanom zákone.
Branislav ZÁVODSKÝ: Že komu.
Michal PIŠKO: Komu vlastne poslať a o aký vlastne podnet ide.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem, rozumiem. No tak uvidíme teda, uvidíme teda, že, že, že či, či ešte nejaké ďalšie podnety sa vám nazbierajú, akým spôsobom toto budú, akým spôsobom toto budú vlastne tí. Mimochodom, mimochodom je, platí aj to, čo povedzme pri tých parlamentných voľbách, že keď je, keď je tá strana zvolená do Národnej rady Slovenskej republiky, tak štát jej vlastne refunduje jej náklady? Dalo by sa to aj tak povedať, samozrejme, sú to rôzne príspevky, či už za vôbec za ten volebný výsledok na poslanca alebo na činnosť potom už klubu, to už je čisto parlamentná vec. V komunálnych alebo v župných voľbách je niečo takéto?
Michal PIŠKO: Tuto práve je úplne inak a je to práve preto aj zaujímavé si všímať tých kandidátov, ktorí naozaj státisíce EUR dokážu investovať zo svojich vlastných zdrojov. Máme aj takých, ktorí vložili na svoj účet do svojej kampane 200.000 EUR, čo je suma, ktorú nemôžu za celé volebné obdobie, ani, ani keby neminuli ani euro, získať.
Branislav ZÁVODSKÝ: Nezarobia.
Michal PIŠKO: Áno, takže je to potom zaujímavé, že odkiaľ tie peniaze a prečo im to stojí za to toľko veľa peňazí z vlastných zdrojov do toho investovať, lebo tu naozaj strany, ani kandidáti nemajú za volebný výsledok žiadne.
Branislav ZÁVODSKÝ: Žiadne peniaze od štátu naspäť. Nič. Čiže bojujú len o to miesto, o ktoré, na ktoré kandidujú, či už je to miesto poslancov, poslankýň alebo starostiek, starostov, primátoriek, primátorov alebo šéfov žúp?
Michal PIŠKO: Ono to v princípe vzniklo tak, že, že pred mnohými rokmi boli drvivá väčšina kandidátov boli stranícky kandidáti. Kandidovali za strany a bralo sa to tak, že ten príspevok je na všetky typy volieb. Čiže nech si už vlastne oni všetky typy volieb z toho príspevku od štátu riešia a nech sa rozhodne, do ktorej, rozhodnú, do ktorej kampane koľko peňazí chcú dať. Tým, že máme taký masívny nástup tých nezávislých, tak vlastne táto logika sa trošku stráca a tí nezávislí naozaj s takouto podporou rátať nemôžu, lebo nemajú peniaze za výsledok vo voľbách.
Branislav ZÁVODSKÝ: Zaujímavé, tiež na zamyslenie, keďže, keďže to vytvára kandidátov takého charakteru a takého, teda straníckych, ktorí práve majú od štátu tie peniaze, ktoré môžu použiť a tých nezávislých, ktorí nie. No čo ma privádza zas k tomu porovnaniu, že keď sa na to pozeráte, aj ako, ako sledujete pôsobenie tých kandidátov, ich kampane, tie peniaze, ktoré na to míňajú a, samozrejme, aj pod, pod tým, že tu máme novú, novú volebnú legislatívu, tak ako by ste porovnávali tie kampane, ich rozsah aj z pohľadu, z pohľadu práce tých kandidátov, financií, ktoré do toho vrážajú, z roku 2018 a treba povedať 2017, lebo vtedy boli tie župné voľby zasa?
Michal PIŠKO: Áno. My sme už aj tie župné voľby 2017 a komunálne voľby 2018 sledovali, ale nie takto celoslovensky alebo takto širokospektrálne, pretože naozaj to sú tisíce volebných mini, minikampaní, minisúbojov. Na to sa sústrediť je naozaj veľmi zložité, čiže sme sa povedzme v Bratislave vtedy zamerali na alebo teda v komunálnych voľbách zamerali na Bratislavu. Robili sme napr. aj taký experiment, že sme v spolupráci s jednou firmou sme si zaplatili auto s kamerou na streche a to auto vlastne pobrázdilo všetky ulice Bratislavy a zmonitorovalo všetky bilbordy Bratislave a vedeli sme z toho zistiť, koľko bilbordov jednotliví kandidáti mali, aký, aký pomer tých bilbordov zo všetkých sa týkal kandidátov alebo kampane. Bolo to vtedy každý desiaty bilbord sa týkal kampane v tom, v tom konkrétnom víkende, kedy sme to robili. A naozaj sme tam narazili na veľmi ako také podozrivé veci, že mnohí tí kandidáti mali tak masívnu kampaň, že na tých transparentných účtoch sa nám zdali veľmi malé peniaze, ktoré deklarovali, že sú napríklad na bilbordy. A preto sme vlastne aj podávali tie podnety.
Branislav ZÁVODSKÝ: A oni vtedy ani nemali takéto limity ako majú vlastne dnes.
Michal PIŠKO: Tie limity boli, ale boli to, boli, bol ten zákon nastavený trošku inak, ale tie limity sa už týkali, boli už aj v tých predošlých voľbách. Trošku sa to, samozrejme, mení tým, že teraz máme župné, komunálne voľby spolu, takže napríklad strany majú väčšie limity ako pri jednotlivých voľbách a podobne. Ale limity už boli a práve preto sme sa pozerali na to, sme chceli vedieť, skúsili, skúsiť zistiť, či to, čo tí kandidáti a strany deklarujú na svojich transparentných účtoch, sa odráža potom aj na tých uliciach, keď sa pozrieme.
Branislav ZÁVODSKÝ: Presne, presne a moc to nesedelo teda, hej?
Michal PIŠKO: A vtedy sme mali pocit, že naozaj by museli mať extrémne zľavy tí kandidáti, aby naozaj sa zmestili do tých deklarovaných peňazí. Takže tam naše podozrenie bolo také, že naozaj boli podhodnotené tie peniaze, ktoré deklarovali oproti, oproti tomu, aká bola realita. Dneska máme v kampani zhruba vložených tých, tých 500 účtov, čo som spomínal, čo je na našom portál zhruba 10.000.000 EUR. To je to, čo tam uložili. Dohromady tí kandidáti a strany. Spomenul som, že Sme rodina je z toho milión napríklad. Ale 10 000 000 je to celkovo. Aby sme to len to dať do nejakého kontextu, v parlamentných voľbách minuli strany dokopy 20 000 000, čiže je to asi dvojnásobok.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ale aj tak teda na to, že celkom, celkom slušná suma.
Michal PIŠKO: A tých 10 000 000, samozrejme, ešte bude, to ešte bude trošku rásť, lebo ešte máme niekoľko dní a ešte tam budú dochádzať.
Branislav ZÁVODSKÝ: Fúha. Môžme, môžme o tom hovoriť aj po voľbách potom, Michal. Len stručne, lebo máme čas na 1,5 otázky viac-menej, že a to ako sa to ukázalo za tých 4-5 rokov toho funkčného obdobia žúp, miestnych a mestských parlamentov? Aké, boli transparentní alebo, alebo ako to vyzeralo? Veľmi, veľmi stručne a budeme musieť už skončiť.
Michal PIŠKO: Áno, tak my okrem volebných kampaní monitorujeme to pôsobenie samospráv, či už žúp alebo miest, aj celé 4 roky. Robíme napríklad rebríčky transparentnosti. Tie nie sú teda o tom, či tam majú kauzy alebo ako hospodária, tie sú o tom, či človek dokáže nájsť informácie od mesta a môže si to skontrolovať. A prípadne aj upozorní na nejakú kauzu, problém, ak má tie informácie k dispozícii. No a tam vidíme, že sa trošku tá transparentnosť lepší.
Branislav ZÁVODSKÝ: Hej, všeobecne sa to dá povedať?
Michal PIŠKO: Pri tých mestách to ten ideálny stav, vzhľadom na náš rebríček, tam je viac ako 100 indikátorov, je taký, že by tie mestá mali všetko mať, stopercentné skoré, hej. Aktuálne je to skóre 63 %. Čiže je to už, blíži sa to už ako k tej, k tej povedzme k dvom tretinám toho ideálneho stavu. Ale stále sú tam nejaké výhrady, povedzme slabé oblasti sú, slabo informujú mestá vo všeobecnosti o tom, ako nakladajú s majetkom alebo ako rozdeľujú dotácie.
Branislav ZÁVODSKÝ: A nás voličov to vôbec zaujíma, Michal? Žiadame tie informácie? Pýtame sa na to? Sledujeme, kontrolujeme našich zastupiteľov aj v iné dni ako v tú jednu sobotu, ten 1 víkend volebný?
Michal PIŠKO: Je to veľmi rôzne. Mnoho politikov komunálnych sa sťažuje na to, že majú malú odozvu zo strany občanov, že sa im ťažko teda darí zapájať ľudí do rozhodovania, ale, samozrejme, to do veľkej miery záleží aj od toho, či im vytvárajú na to priestor, pretože. Je to aj o tom, aké nástroje zapájania ľudí do ľudí používajú.
Branislav ZÁVODSKÝ: Napr. miestne referendum, zhromaždenia a tak ďalej.
Michal PIŠKO: Participatívny rozpočet.
Branislav ZÁVODSKÝ: Participatívny rozpočet. No o tomto všetkom budem rád, Michal, keď budeme pokračovať po voľbách, ak budete mať čas, tak sa vráťme k tomu a hovorme už aj potom konkrétnejšie, samozrejme.
Michal PIŠKO: Veľmi rád.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ak budete súhlasiť. Perfektné, perfektné. Michal Piško, ktorý je riaditeľom Transparency International Slovensko. Veľmi pekne ďakujem, že ste boli, príjemný týždeň a potom v sobotu šťastnú voľbu.
Michal PIŠKO: Aj ja ďakujem všetkým, ďakujem za pozvanie a pekný deň všetkým poslucháčom.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ďakujeme veľmi pekne.
Podporte prácu Transparency aj po voľbách, mocných kontrolujeme i po uzatvorení volebných miestností. Ďakujeme!
Audioverziu rozhovoru si môžete vypočuť tu.