Marianna pochádza z Banskej Bystrice. Študovala Medzinárodné teritoriálne štúdiá a Medzinárodný obchod v Prahe. Jej dobrovoľnícka spolupráca s Transparency bola ocenená cenou Srdce na dlani. Vo voľnom čase rada športuje, stretáva sa s blízkymi, a keď má možnosť, cestovanie jej robí veľkú radosť.
Čo ťa motivovalo stať sa dobrovoľníčkou pre Transparency?
Keďže som študovala na univerzite v Prahe a ostala som tu aj po doštudovaní, chcela som sa znova trošku naspäť spojiť so Slovenskom a pozitívne prispieť k dianiu v mojej rodnej krajine. Tiež som si chcela vyskúšať si dobrovoľníctvo v organizácii, ktorá mi dáva zmysel. A to Transparency určite pre mňa je.
Vnímala si Transparency ešte predtým, ako si sa pridala k dobrovoľníckemu tímu?
Transparency som poznala ako celosvetovú sieť a vnímala ju ako organizáciu pomáhajúcu v určitej krajine zverejňovať informácie, a bojovať s korupciou. Širší pohľad do toho, ako organizácia funguje, som ešte pred začiatkom dobrovoľníckej spolupráce nadobudla, keď som na Vianoce dostala knihu Moc korupcie. V knihe som sa dozvedela aj o hlavných aktivitách Transparency Slovensko v minulých rokoch. Zaujalo ma to a motivovalo neskôr k tomu, aby som sa Transparency ozvala a zapojila sa do organizácie ako dobrovoľník.
Ako hodnotíš knihu?
Je super, že sa ju podarilo vydať. Čitateľská obec cez ňu môže zistiť, ako Transparency funguje. Veľa ľudí na Slovensku možno pozná názov, či logo organizácie, ale nemá predstavu, čo na dennej báze robí. Knihu hodnotím ako dobrú a zaujímavú iniciatívu.
Keď porovnáš predstavy a očakávania, splnilo ich dobrovoľníctvo?
Myslím, že áno. I keď som žiadne presné očakávania ani nemala. Ako som spomínala, hľadala som skúsenosť spolupráce s neziskovkou a možnosť zistiť, ako to v nej funguje. Dovtedy som totiž mala pracovné skúsenosti s veľkými korporátmi, no práca v neziskovke bola pre mňa niečo úplne nové. Určite to bola veľmi dobrá skúsenosť, vyskúšala som si rôzne druhy zadaní a tiež spoznala zaujímavých ľudí. Rozhodne to stálo za to.
Ako podľa Tvojej skúsenosti funguje neziskový sektor v porovnaní s biznisovým?
Rozdiel vnímam v tom, že neziskovka je menšia, ľudia sa viac poznajú, a každý pracuje na všetkom. V korporáte som viac zvyknutá, že každý človek má v tíme určitú rolu. Tým, že je neziskovka menšia a role v nej viac splývajú, sa i dobrovoľníci a dobrovoľníčky dostali k zaujímavým zadaniam, pri ktorých reálne videli ich dopad, aj to, ako sa pretavili do praktických výstupov.
Aké boli Tvoje dobrovoľnícke začiatky v Transparency? Spomenieš si na prvé zadanie?
Spracovávala som dotazníky pre infožiadosť od samospráv, ktoré nemali zverejnené majetkové priznania, čo je jednou z ich povinností. Zisťovala som od nich, prečo ich nemali zverejnené, a či sa ich chystajú zverejniť. Bolo to zaujímavé, lebo som mohla priamo kontaktovať samosprávy a pozorovať ich reakcie.
Niektorí reagovali, že majetkové priznania, samozrejme, doplnia. Iní boli defenzívnejší a pýtali sa na dôvod, prečo by ich mali doplňovať. Zistenia som potom spracovala do výstupov. S infožiadosťami som sa však stretla i neskôr.
Ktoré zo zadaní Ťa bavili, a ktoré boli náročné?
Napríklad aj rešerš na internete k téme dopadu rodu na to, ako spoločnosť pristupuje k whistleblowingu. Zaujímalo ma, či malo to, že nekalosti na pracovisku nahlásili ženy (napríklad Zuzana Hlávková) ovplyvnilo spôsob, akým sa následne riešili prípady korupcie. Téma rešerše súvisela s témou mojej diplomovej práce – aký má women empowerment pozitívny dopad na ekonomický rozvoj.
Paradoxne sa to nezdá ako náročné zadanie, ale medzi tými náročnejšími boli pre mňa prepisy audiozáznamov rozhovorov do textovej podoby. Človek môže mať ilúziu, že to pôjde rýchlo, ale väčšinou na tom strávi dosť času, pretože si to musí prehrávať znova a znova.
Jedno z komplexnejších zadaní bolo dohľadávať informácie o daroch a pôžičkách vo výročných správach politických strán. Na začiatku to vyzeralo nenáročne, keďže sme očakávali, že sa podarí dokumenty v .pdf formáte prekonvertovať do čitateľnej formy. Rýchlo som však zistila, že politické strany si veľmi nedávajú záležať na forme svojich výročných správ, a tak prekonvertovanie nebolo možné. Vyžadovalo to veľa ručného prepisovania, čo bolo časovo náročné.
Ako prebieha dobrovoľnícka spolupráca na diaľku?
Hlavným kontaktom ohľadom diania v Transparency a zadaní je Zuzana Grochalová. Spolupracovala som aj s viacerými ľuďmi z dobrovoľníckeho tímu na rôznych úlohách. Zväčša na každom zadaní s niekým iným, opakovane s tým istým človekom takmer vôbec.
S tímom Transparency som sa stretávala najmä online – pri interných poradách alebo pri vyjasňovaní metodologických otázok k zadaniam. S niektorými som sa stretla i naživo pri rôznych podujatiach, napríklad s riaditeľom Michalom Piškom v Prahe na podujatí organizácie Oživení. Michal tam prezentoval slovenskú dobrú prax v oblasti sledovania samospráv a údajov, ktoré zverejňujú. Bolo zaujímavé vidieť, že na Slovensku máme túto metodiku veľmi dobre prepracovanú, a že si od nás mohli v českom prostredí brať príklad.
Čo bolo posledným dobrovoľníckym zadaním, ktorému si sa venovala?
Išlo opäť o infožiadosti. Pýtala som sa českých ministerstiev a štátnych organizácií na ich štatistiky z minulého roku o podnetoch ohľadom whistleblowingu a o ich politikách na riešenie týchto podnetov. Bola som príjemne prekvapená. S výnimkou jednej organizácie som dostala všetky odpovede, čo nebol prípad napríklad pri zmienenej infožiadosti pre samosprávy.
Využívala si čokoľvek, čo si sa naučila počas dobrovoľníctva aj mimo spolupráce s Transparency?
K spomínaným hodnoteniam samospráv, či napríklad ku knižnici darov a pôžičiek politickým stranám som sa vracala i po dokončení zadania. Posielala som ich aj rodine a priateľom, aby sa na to pozreli, keďže nie každý z nich sleduje aktivity Transparency na sociálnych sieťach. Určite je dobré vedieť, že tieto výstupy sú praktické a majú reálny dopad na dianie na Slovensku.
Ako Tvoje okolie reaguje na dobrovoľníctvo?
Pre veľa ľudí je to zaujímavé a páči sa im to. Rozhodnutie spojiť sa opäť so Slovenskom cez dobrovoľníctvo v Transparency je v mojom okruhu kamarátov a blízkych vnímané pozitívne, nestretla som sa so žiadnou negatívnou reakciou. Podporujú ma tom aj rodičia, vždy sú radi, keď sa zaujímam o rôzne veci a venujem sa im.
Kto by mal či mala skúsiť dobrovoľníctvo?
Myslím si, že dobrovoľníctvo je vhodné pre každého, kto má záujem robiť vo svojom voľnom čase niečo navyše, čo má prínos pre spoločnosť a zároveň niekoho, kto sa zaujíma sa o rôzne oblasti i mimo svojej bežnej práce. Zároveň to môže to byť skvelá príležitosť pre študentov, či pracujúcich, ktorí chcú skúsiť niečo nové a vzdelávať sa ďalej, najmä v oblastiach ako medzinárodné vzťahy, humanitné a politické vedy.
Máš odkaz pre ľudí zvažujúcich dobrovoľníctvo?
Je dôležité vedieť, že v Transparency dobrovoľník či dobrovoľníčka neostane pri jednom type úloh. Mala som skúsenosť s rôznymi úlohami, mohla som si vyskúšať rôzne veci, čo je super príležitosť, ktorú tu môžete dostať.
Rada by som zdôraznila, že si vážim flexibilitu, ktorú organizácia ponúka ľuďom v dobrovoľníkom tíme. Pre mňa to fungovalo aj keď nie som priamo v Bratislave a spolupracujem zo zahraničia.
A tiež by som rada vyzdvihla, že napriek tomu, že som niekoľkokrát musela niečo posunúť alebo odmietnuť kvôli časovým limitom, vždy sme spoločne našli riešenie. Pre mňa je tak spolupráca s organizáciou Transparency Slovensko príjemnou skúsenosťou, za ktorú jej tímu ďakujem.
Za prepis ďakujeme nášmu dobrovoľníkovi Jakubovi Kadášovi.
Otázky v rozhovore zazneli od Zuzany Grochalovej.