Aj päť rokov od povinnosti pre slovenských podnikateľov a ďalšie subjekty odhaliť ich skutočných vlastníkov, zostáva pri desaťtisícich z nich táto kolónka prázdna. Štát síce o tom viem, no nič sa nedeje.
Písal sa rok 2018 a v rámci transpozície európskej legislatívy na boj proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu prijal štát povinnosť právnických osôb odhaliť ich skutočných vlastníkov. Podnikatelia, ale aj neziskové organizácie či družstvá, dostali čas do 31. decembra 2019.
Naháňanie koncoročných povinností býva hektické, no rok 2019 bol na súdoch extrémom. Záplava podaní paralyzovala súdy, ktoré dvojdňové lehoty na zápis naťahovali aj na niekoľko mesiacov. O päť rokov neskôr, na prahu roku 2025, si povinnosť odhalenia vlastníckej štruktúry stále nesplnili desaťtisíce subjektov.
Tisícky eseročiek bez vlastníka
Odhaľovanie skutočných vlastníkov, alebo inak povedané konečných užívateľov výhod, od nás požaduje európska legislatíva (tzv. AML smernice). Tie od polovice roka 2024 prechádzajú zmenami, pričom do popredia prichádza aj zjednocovanie národných prístupov formou európskeho nariadenia.
Jedným z problémov naprieč EÚ totiž bola nesystematická úprava a nedostatočné odkrývanie vlastníckych štruktúr. Slovenský prípad je ukážkou toho, že štát na svoju povinnosť získať „primerané, presné a aktuálne“ údaje o vlastníkoch právnických osôb rezignoval.
Za nesplnenie povinnosti zápisu konečných užívateľov výhod môže štát uložiť pokutu až do výšky 3 310 eur. Napriek tejto hrozbe, naša aktuálna analýza odhalila cez 58-tisíc subjektov, ktoré túto povinnosť ignorujú.
Povinnosť zápisu skutočných vlastníkov sa netýka subjektov verejnej správy, emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu a subjektov, ktoré sú už zapísane v ďalšom Registri partnerov verejného sektora. Ostatné právnické osoby majú mať svojich konečných užívateľov zapísaných v niektorom zo štátnych registrov. Porovnaniu dát v jednotlivých registroch sme sa podrobnejšie venovali analýze.
Porušení je napriek tomu obrovské množstvo. Najväčšiu časť tvoria podnikateľské subjekty, zapísané v obchodnom registri. Ide o cca. 55-tisíc firiem, z ktorých je asi 3-tisíc v konkurze alebo likvidácii. Zvyšok sú štandardne fungujúce obchodné spoločnosti.
Okolo 2-tisíc chýbajúcich zápisov sa týka neziskových organizácií, nadácií a neinvestičných fondov. Až tri štvrtiny týchto osôb sú v likvidácii.
Spomedzi obchodných spoločností je drvivá väčšina porušení zákona spätá so spoločnosťami s ručením obmedzeným. Ide o takmer 53-tisíc eseročiek. Pri náhodnej kontrole niekoľkých desiatok subjektov sme zistili, že ide zväčša o spoločnosti s malým obratom. Značná časť pochybení sa tak zrejme týka tzv. ready-made s.r.o., ktoré na trhu ponúkajú subjekty s rôznou kvalitou poskytovaných služieb. V snahe ušetriť sa „opomenutie úkonu” na Obchodnom registri javí ako jedna z „overených“ taktík.
Štát o porušeniach vie
Štátne orgány o uvedenom stave prinajmenšom tušia. Štatistický úrad sa v správe z merania kvality údajov v Registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zameral aj na chýbajúce zápisy údajov o konečných užívateľov výhod.
Štátni analytici identifikovali dokonca cez 70-tisíc chýbajúcich záznamov, pričom v správe konštatovali, že z celkového počtu 350-tisíc záznamov v registri ide o pätinu právnických osôb, ktoré na Slovensku pravdepodobne porušujú zákon.
Takto identifikované základné dáta si však vyžadujú následnú kontrolu konkrétnych subjektov. Posúdiť treba existujúce výnimky, napríklad existenciu zápisu v RPVS, či skutočnosť, či nejde o relevantného emitenta cenných papierov, ktorého sa povinnosť zápisu netýka.
Pre aplikačnú prax štatistici následne odporučili aj sériu návrhov na vylepšenia. Týkajú sa najmä snahy o identifikáciu chýb v zdrojových registroch, odstraňovaní duplicitných zápisov a zlepšenie kontroly.
Či sa tieto informácie dostali aj k zodpovedným orgánom, nevieme. Na Ministerstvo spravodlivosti sme adresovali otázku ohľadom počtu uložených sankcií za nesplnenie si povinností zápisu konečných užívateľov výhod, odpoveď sme zatiaľ nedostali.
Registre treba prečistiť
Ako konštatuje aj Štatistický úrad, dáta v registroch by si vyžadovali hĺbkovú kontrolu a lepšie zapisovanie. Už naša analýza porovnania Registra právnických osôb a Registra partnerov verejného sektora ukázala, že namiesto vhodného dopĺňania sa dáta v nich neraz bijú.
Ide však iba o jeden z aspektov dátového neporiadku. Ilustratívne možno poukázať napríklad aj na zrejme najdlhšiu likvidáciu, prebiehajúcu v našej republike. Pri prehľadávaní Obchodného registra dodnes môžete naraziť na spoločnosť PLANTATONICA spoločný československo – – sovietsky podnik v likvidácii. Obchodný register eviduje prebiehajúcu likvidáciu od roku 1994. Za tridsať rokov sa jej zápis nezmenil.
Podobné nesprávne alebo neaktualizované zápisy znehodnocujú údaje v registroch pri množstve subjektov.
Ján Ivančík
Za spracovanie dát a pomoc pri vypracovaní analýzy ďakujeme Marošovi Terkaničovi.
Kompletná databáza firiem s nezapísanými vlastníkmi.
Analýza je realizovaná v rámci projektu „Unveilling compliance gaps: Identifying loopholes fueling corruption schemes“ s podporou Global Anti-Corruption Consortium, tvoreného združeniami Organized Crime and Corruption Reporting Project a Transparency International.
