Štát mnohých oligarchov už zrejme nepotrestá. Čo tak pomôcť spravodlivosti aspoň tým, že ako zákazníci sa budeme ich prevádzkam vyhýbať?
Minulý rok v novembri sa v Bratislave konala celoeurópska konferencia o ochrane prírody združenia aktivistov, vedcov aj politikov Wild Europe . Záštitu nad podujatím prebrala a na mieste osobne aj konferenciu otvorila prezidentka Zuzana Čaputová. Podujatie sa konalo v bratislavskom hoteli Tatra, ktorý vlastní rodina Lexovcov. Ivan Lexa, predseda dozornej rady firmy vlastniacej hotel a bývalý riaditeľ SIS aktuálne stále čelí obžalobe za skutky spojené s únosom syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Obžaloba bola možná vďaka zrušeniu tzv. Mečiarových amnestií, ktoré ešte ako aktivistka pomohla pretlačiť samotná Čaputová.
Ivan Lexa asi vrúcny vzťah k prezidentke mať nebude, ale biznis je biznis – hotel Tatra sa v rámci svojej propagácie dodnes chváli fotkou prezidentky a zmienkou z konferencie na prvej stránke anglickej sekcie svojho webu.
Hovorca prezidentky Martin Strižinec neodpovedal, či sa voči účasti v Lexovom hoteli minulý rok nejako ohradili. Tvrdí však, že „berú do úvahy reputačné riziká spojené s konkrétnymi osobami či miestami,“ ale za výber miesta konferencie, ktorú neorganizovali, „prezidentská kancelária nemôže brať zodpovednosť“.
Lexovcom sa nevyhýba ani štátny biznis. Ministerstvo vnútra si v ich pezinskom areáli prenajíma stajne pre policajné kone. V hoteli Tatra mali v ostatných dvoch rokoch opakovane zazmluvnené služby Štátny Pedagogický ústav ako aj Slovenská agentúra životného prostredia.
Vieme, komu posielame peniaze?
Nákup nehnuteľností, akými sú napr. hotely, je vo svete obľúbeným spôsobom prania špinavých peňazí, respektíve investovania pochybne získaného bohatstva. Hotely či penzióny sú pre oligarchov formou statusu, ale aj vhodným miestom pre neformálne stretnutia pri robení biznisu.
Z korupcie v kauze dotácií bol nedávno obvinený Martin Kvietik zo Slavie Capital, ktorá vlastní hotel Albrecht na hradnom kopci v Bratislave. V izbe č. 8 hotela mal Kvietik prijímať úplatky a tiež riešiť biznis s kamarátmi politikmi SNS. Z prania špinavých peňazí je v rovnakej kauze obvinený aj Norbert Bödör. Médiá ho dlhodobo spájajú s nitrianskym hotelom Zlatý kľúčik (deň po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tam bol na návšteve aj Marian Kočner). Hotel získal za minulej vlády dotácie na rozvoj vidieka, i keď sídli v krajskom meste. Milióny od štátu získal aj Bödörov reštauračný podnik Pivnica Radošina neďaleko Topoľčian.
Ak si môžete vybrať, šli by ste na služobnú cestu či firemné podujatie do týchto podnikov? Trápilo by vás, že by ste tak vlastne prispeli ich majiteľom k zárobkom?
V poslednej dobe sa dostáva do popredia etický rozmer nakupovania, najmä pri zelených a ľudskoprávnych témach (fair trade, úloha detskej práce, dopad na životné prostredie a pod). Pod tlakom aktívnych spotrebiteľov začali veľké firmy z oblasti módy H&M či NIKE tvoriť stratégie udržateľnosti, platiť spravodlivejšie mzdy a prechádzať na obnoviteľné zdroje energie.
Prečo ale nezaradiť do kritérií aj vlastníctvo? Keď v roku 2014 sultán zaviedol v Bruneji islamské právo šaríu, vrátane kameňovania, viacerí herci, ale aj firmy ako Virgin Group ohlásili bojkot hotela, ktorý v Beverly Hills práve sultán vlastní a kde sa kultúrna smotánka často na akciách stretávala. Mnohí Slováci rozmýšľajú podobne. Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý sme si zadali koncom minulého roka až 60 % respondentov uviedlo, že by do svojej obľúbenej reštaurácie alebo hotela chodili menej často alebo vôbec, ak by sa dozvedeli o korupčnom správaní majiteľa.
Aj my v Transparency sme už niekoľkokrát odmietli účasť na podujatiach, ktoré boli organizované napríklad v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave, ktorí vlastnia kontroverzní podnikatelia Juraj Široký, Jozef Brhel a zrejme aj Miroslav Výboh (aj keď to ešte zďaleka nerobíme dosť konzistentne). Týždenník TREND tam pravidelne usporiadava svoje konferencie. No zdalo sa nám absurdné, aby sme akurát tému práva a spravodlivosti – vrátane ocenenia TRENDu Judikát roka – šli riešiť práve do hotela s takýmito majiteľmi. Podobne sme odmietli účasť na oslave Dňa nezávislosti, ktorý v tom istom hoteli minulý rok organizovala americká ambasáda na Slovensku. Existujú v Bratislave aj vhodnejšie miesta na oslavu sviatku slobody a demokracie či vari nie?
Zistiť majiteľov hotelov ale nie je vždy jednoduché. Môžete skúsiť obchodný register alebo Finstat, pri firmách, ktoré vo väčších objemoch obchodujú aj so štátom sa hodí popátrať aj v Registri partnerov verejného sektora (RPVS).
No je to často pracné a nespoľahlivé – vlastnícka štruktúra môže byť nejasná a skutočný vlastník dobre skrytý. Preto sme sa v Transparency rozhodli firmám, ktoré hľadajú priestory pre seminár či teambuilding, ale aj ľudom hľadajúcim dovolenkovú destináciu pomôcť. O pár mesiacov spustíme mapu vlastníkov hotelov, a ak o to bude záujem, budúci rok to isté spravíme aj pri reštauráciách.
Máme to v rukách, nielen politici
Podobne ako pri iných formách „hodnotového“ nakupovania, ani zvažovanie nezávadného vlastníka nie je čiernobiele. V prvom rade, je to len jedno z kritérií. Cena a kvalita služieb budú zrejme vždy zásadné. Dôležitá je aj prítomnosť alternatívy. Vieme pochopiť, ak obzvlášť v menších mestách neexistuje na konferenčné služby veľká konkurencia a musíte sa síce s nechuťou, ale predsa len uspokojiť so službami hotela miestneho oligarchu.
Na diskusiu je aj samotné spájanie vlastníka a firmy. Etický bojkot má vplyv nielen na zisky vlastníka, ale aj na zamestnancov. Navyše, je hotel X kúpený práve z pochybne získaných peňazí, alebo si naň inak pochybný majiteľ zhodou okolností poctivo zarobil? A čo ak tam je viac spoluvlastníkov a ostatní sú „nezávadní“? A najmä, v ideálnom svete by boli korupční vlastníci štátom potrestaní, ich nelegálne zisky zhabané a spotrebitelia by nemuseli vlastníctvo ich firiem vôbec riešiť.
Ale obzvlášť na Slovensku má spravodlivosť k ideálu ďaleko. Mnohí dnešní pochybní vlastníci firiem vrátane hotelov, nech už v minulosti spravili čokoľvek, zrejme vôbec nebudú štátom potrestaní. Prečo svojou troškou nepriložiť ruku k dielu? Podľa Štatistického úradu minieme ročne za dovolenky a pobytové balíky na Slovensku 400 miliónov eur. Firmy nepochybne rozhodujú o ďalších stovkách pre seminárne potreby (hoci korona to na čas samozrejme mení). Zďaleka nie sme ako spotrebitelia voči oligarchom takí bezradní, ako sa to môže na prvý pohľad zdať.
Vo voľbách volíme politikov, aby štát lepšie zatočil s podvodníkmi. Medzi voľbami však máme stále možnosť voliť – tentokrát peniazmi. Zvažujme dobre, komu ich posunieme do vrecka.
Eva Demková, Gabriel Šípoš
Zaujíma Vás téma vlastníkov hotelov a reštaurácií? Budeme sa jej venovať stále viac – najnovšie novinky našej práce dostanete odtiaľto.
Práca na mape hotelov je financovaná z Programu ACF – Slovakia a Fondom pre investigatívnu žurnalistiku.